Problém v izraelskej armáde predstavoval i katastrofálny nedostatok zbraní všetkého druhu, najmä chýbali ťažké zbrane a letectvo. Ťažko povedať, na ktorých úsekoch izraelských frontov hrozilo spočiatku väčšie nebezpečenstvo. Už 15. mája napadli egyptské lietadlá Tel Aviv. Cez pôvodné úvahy nezúčastniť sa otvorenia invázie a len podporovať všetkými prostriedkami bojujúcich palestínskych Arabov útočili najmä egyptská , zajordánska, sýrska a iracká armáda súčasne v rôznych častiach zeme. Mali bezosporu výhodu útočníka – mohli si zvoliť miesto a čas útočných operácií.
Egyptská armáda rýchlo postupovala v dvoch prúdoch. Jedna kolóna smerovala pozdĺž pobrežia cez mesto Ghazu na Tel Aviv a druhá chcela cez mestá Beer Ševu a Hebron dosiahnuť Jeruzalem. Egyptský odstup bol spočiatku úspešný. Egyptský kráľ mal v úmysle zhatať plány svojho odporcu, zajordánskeho kráľa Abdulláha, na obsadenie celej Palestíny.
Severne od Gazy zadržiavalo 120 obyvateľov kibucu Jad Mordechaj a 25 vojakov Palmachu po dobu šiestich dní nápor niekoľko tisíc mužov egyptskej pechoty, ktorí nepretržite útočili za podpory delostrelectva a tankov. Tiež ďalšia osada na ceste do Tel Avivu, Nicanim, padla najskôr po silnom náporu nepriateľa. Časť oddielu oboch egyptských armádnych zborov sa pri arabskej osade Faludža (približne 50 km južne od Tel Avivu ) zlúčila, a tak odrezala židovské osady v severnej časti Negevu. Na ďalší postup bola egyptská armáda zadržaná len 35 km južne od Tel Avivu vďaka nasadeniu prvých bojových lietadiel.
Veľmi zložitá situácia bola i v Jeruzaleme. Pôvodný úmysel izraelskej armády zmocniť sa naraz celého Jeruzalema stroskotal. Arabská légia pevne držala Staré Mesto a nútila obrancu jeho židovskej časti sa vzdať. Jeruzalem bol obkľúčený a odrezaný od jedinej prístupovej cesty. V arabskej osade Latrun (20 km západne od Jeruzalema) bol prístup k mestu Arabskou légiou blokovaný. Okrem toho bolo prerušené vodovodné potrubie do Jeruzalema, a tak nebyť plných mestských podzemných cisterien, padla by židovská časť Jeruzalema už na začiatku vojny.
Vyhnúť sa vojenskej porážke v Jeruzaleme a hroziacemu spustošeniu židovskej časti mesta bolo možné len neuveriteľne rýchlym vybudovaním náhradnej cesty nesmierne obtiažnym terénom. Nakoniec sa to podarilo a ku kapitulácii židovskej časti Jeruzalema nedošlo. Možno, že by sa bývalo podarilo časť Starého Mesta i dobyť. Ministerský predseda Ben Gurion sa však usiloval o prijatie Štátu Izrael do Spojených národov a prihliadal tiež k tajným kontaktom so zajordánskym kráľom Abdulláhom.