referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Cecília
Piatok, 22. novembra 2024
História súčasnosť slovenskej rétoriky
Dátum pridania: 29.07.2008 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: Monsko
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 4 514
Referát vhodný pre: Vysoká škola Počet A4: 13
Priemerná známka: 2.96 Rýchle čítanie: 21m 40s
Pomalé čítanie: 32m 30s
 
Kňaz-literát nezlomného charakteru Daniel Krman (1663-1740) stíhaný a väznený vidí v svojom materinskom jazyku jadro všetkých slovanských nárečí. Zachovali sa nám diela Rudimenta grammaticae Slavicae, De Slavorum origine (O pôvode Slovanov), Agenda ecclesiaetica slavonica. Pochádzajú z 18. storočia. Na jeho diela hľadela evanjelická cirkev vždy ako na posvätné slová autority v teoretických veciach.

Pavel Jozef Šafárik (1795-1848) a Ján Kollár (1793-1852) študovali v Jene, kde v nich vyklíčili myšlienky slovanského obrodenia. Kollár ako kazateľ, keď hovorí o „hvězdnatém nebi“, hneď mu príde na um myšlienka „Kopernik bol Slovan!“ Svoje kázne vydal pod názvom Nedělní, svátečné i příležitostné Kázně a Řeči. Je horlivým hlásateľom humanitných ideí. Kristus mu je Majstrom učiacim ľudstvo ľudskosti a budujúcim svet lásky. V takomto duchu rozoberá sociálne i politické otázky. Vidí, že Slovanstvo je pohanené a to samotnými slovanskými národmi, ktoré sa navzájom zožierajú a nevedia sa zniesť. V duchu kresťanstva hlása zmierenie a spolupatričnosť medzi bratmi Slovanmi.

Šafárik na slovanskom zjazde v roku 1848 mohutnou rečou zahrmel: „Buďto dovedeme, abychom s pravou chloubou mohli říci před národy: Já jsem Slovan - anebo přestaňme Slovany býti!“

Prívrženci Kollára používali tzv. slovakizovanú češtinu. Bol to jazyk evanjelikov, ktorý sa šíril vďaka Kralickej biblii. Spisy katolíkov boli prevažne v latinčine. Z tohoto pohľadu evanjelici predbehli obdobie národného obrodenia.

Západné Slovensko bolo od polovice 16. storočia politickým, hospodárskym a kultúrnym ťažiskom Slovenska. Dochádzalo tu k poslovenčovaniu češtiny a zároveň sa slovenčina očisťovala od bohemizmov. Nová spisovná slovenčina bol kultúrny jazyk, ktorý sa takmer dvesto rokov vyvíjal v trnavskom univerzitnom centre. Kňazi, ktorí pôsobili na Slovensku boli nútení chystať si kázne aj v slovenčine. V posledných desaťročiach 18. storočia stál na čele národného hnutia Anton Bernolák (827-869). S jeho menom sa spája uzákonenie prvej normy slovenského spisovného jazyka. Základom novej slovenčiny bolo západoslovenské nárečie, do ktorého Bernolák zaviedol mnoho stredoslovenských prvkov. V diele Disertatio philologico-critica de litteris Slavorum (Filologicko-kritická úvaha o slovenských písmenách) uskutočňuje reformu pravopisu na fonetickom princípe a vedome sa odkláňa od češtiny. Ďalšie jazykovedné diela, ktoré vydal: Orthographia, Grammatica slavica (Slovenská gramatika), Etymologia vocum slavicarum (O pôvode slovenských slov). Po jeho smrti vyšlo jeho životné dielo Slovár Slovenski, Česko-Latinsko-Nemecko-Uhorski.

Novú formu spisovnej slovenčiny prijali s nadšením katolícki vzdelanci a v prvých rokoch aj niektorí evanjelickí. Dubnický farár Andrej Mesároš (1741-1812) sa takto vyslovil o Slovákoch, slovenčine a o ich osude: „veľmi rozsiahle panstvo bolo v rukách slovenského národa, s čím išla spolu s inými hodnosťami aj hodnosť panujúceho jazyka. Po vyvrátení slovenského kráľovstva, ale aj po uvrhnutí nášho národa do otroctva, jediným údelom naším a pod mocou Maďarov žijúceho slovenského národa bolo robotovať.“ Mesároš bol povestný slávnostný rečník, napísal a vydal množstvo príležitostných rečí.

Františkán Adalbert Gazda (1741-1817) napísal v novom jazyku Zrelé Ovocá Slova Božého, Zahradka kvetná - zbierky kázní. Životopisec o jeho kázňach napísal: „Svojich poslucháčov nevodí len po poli viero- a mravo- náuky, ale obracia ich pozornosť na čas a okolnosti, v ktorých žijú - jemu ide o praktické kresťanstvo“.

V roku 1792 bolo v Trnave založené Učené slovenské tovaryšstvo. Svoje „pobočky“ malo v Nitre, Trenčianskom Rovnom, Banskej Bystrici Rožňave, Spišskej Kapitule Košiciach, Jágri a vo Viedni. Členov bolo viac ako 400. Asi tri štvrtiny kňazi, ostatní zo svetského stavu: učitelia, profesori, notári, geometri, úradníci, felčiari, remeselníci, kupci. Nákladom tohoto spolku vyšli knihy Juraja Fándlyho (1750-1811) Pilní domajší a polní hospodár, Zelinkár, Stručné dejiny slovenského národa a ďalšie. Juraj Fándly jako spisovateľ a rečník bol šíriteľom osvety medzi jednoduchým ľudom. Neučil ho ani tak vysokej vzdelanosti, ale praktickým veciam, ktoré potreboval, aby bol jeho život znesiteľnejší.
 
späť späť   1  |   2  |  3  |  4  |  5  |  ďalej ďalej
 
Zdroje: Hlinka, A.: Slovo do týždňa. Bratislava, Don Bosco 1997, Hnilica, J.: Svätí Cyril a Metod horliví hlásatelia Božieho slova a verní pastieri Cirkvi. Bratislava, Alfa 1990., Juríček, J.: M.R.Štefánik. Bratislava, Mladé letá 1990., Krčméry, Š.: Výber I. Prehľad dejín slovenskej literatúry a vzdelanosti. Tatran 1982., Mečiar, V.: Slovensko, dôveruj si! Bratislava, R-PRESS 1998., Mihalík, J.: Spomienky na zlyhania, Príroda 1993., Šandorfi, R.: Buďme hrdí na dejiny Slovákov. Toronto - Ružomberok, Lev 1992., Štúr, Ľ.: Reči a state. Bratislava, Hviezdoslavova knižnica 1953., Vnuk, F.: Andrej Hlinka tribún slovenského národa. Bratislava, THB 1998.
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.