Liga arabských štátov poslala do Libanonu mierové jednotky. Počas nasledujúceho roka sýrske jednotky vytlačili arabské vojsko s cieľom voľne operovať na libanonskom území. V roku 1977 počet sýrskych vojakov prekročil 30,000. Palestínske a ďalšie pro-sýrske ozbrojeníé skupiny sa snažili ukončiť sýrsku kontrolu zabratím vlastných území v Libanone. Sýrske vojská ich postupne rozložili, potom sa obrátili na kresťanské a pravicové skupiny, ktorým zničili kontrolované územia. Sýrska armáda taktiež spustila tichú vojnu na umlčanie hlasov kritizujúcich jej smrteľné zásahy. Sýrske jednotky zorganizovali útoky na libanonské noviny a týždenníky, zavraždili niekoľko významnzch osobností, ako napr. drúzskeho vodcu Kamala Jumblta. Okupovali severolibanonské mestá, centrálny Libanon a Bejrút, niekoľkokrát sa pokúšali dobyť veliteľstvo Libanonskej armády.
Palestínsky ozbrojenci pokračovali v útokoch proti severnému Izraelu z pozícií, ktoré kontrolovali v južnom Libanone. Izraelská reakcia bola drsná a často zasiahla aj libanonských civilistov. Útoky sa rozvinuli až do izraelskej invázie do južného Libanonu v marci 1978. Vojská OSN boli nasadené v južnom Libanone, aby zmiernili napätie a izraelské vojská sa stiahli naspäť.

Sýrska armáda pokračovala v okupácii stále viacerých regiónov v Libanone, vrátane častí hlavného mesta Bejrútu. Naďalej uplatňovala svou politiku rozkladu a pohlcovania Libanonu, niekoľko kresťanských kňazov moslimských duchovných bolo zavraždených, nespomínajúc žurnalistov a západných diplomatov v období rokov 1978 až 1982. Palestínci v južnom Libanone boli Sýriou podporovaný, aby vytvorili v Libanone rozvrat potrebný na uskutočnenie sýrskych plánov.

3. Vývoj situácie ( 1982-1991 )
V júni 1982 izraelské vojská vtrhli do Libanonu a dostali sa až do Bejrútu. Multinárodnostné jednotky zostavené z amerických a západoeurópskych vojakov boli nasadené v Bejrúte po medzinárodnom sprostredkovaní. Dohoda žiadala, aby sa izraelské a sýrske jednotky a Palestínska oslobodenecká armáda stiahli z Bejrútu. Tisíce príslušníkov Palestínskej oslobodeneckej armády bolo deprtovaných z Libanonu, zatiaľčo sa Sýrska a Izraelská armáda sťahovala z Bejrútu. V septembri 1982 bol zavraždený libanonský prezident Bashir Gemayel, čo narušilo dohodu. V nasledujúcom roku spustili Sýriou sponzorované skupiny samovražedné bombové útoky proti mierovým vojskám USA a Francúzska, pričom zabili 300 vojakov. Multinárodnostné jednotky boli donútené poustiť Libanon. Sýrske vojská sa vrátili do Bejrútu a podnikli niekoľko pokusov na obsadenie libanonského Ministerstva obrany a prezidentského paláca. 9. septembra 1983 informovala libanonská vláda OSN a západoeurópske vlády o pokuse sýrskych a palestínskych síl na zvrhnutie zákonnej
libanonskej vlády.

V roku 1985 stiahol Izrael väčšinu svojich vojakov z Libanonu, ponechal si ale pás pozdĺž izraelských hraníc kontrolovný izraelskými jednotkami a splnomocnenými guerillami. 27. decembra 1985 sa sýrsky režim snažil vnútiť libanonským politickým stranám dohodu, aby si udržal kontrolu nad Libanonom. Tento plán bol zmarený v krvavom boji. Sýria pokračovala v rozširovaní svojej nadradenosti používajúc extrémne násilie voči libanonským obyvateľom. Na druhej strane brala amerických a zapadoeurópskych rukojemníkov a sponzorovala komunistické a radikálne skupiny.
V roku 1988 sýrske jednotky a ich spojenci zabránili zvoleniu nového libanonského prezidenta v snahe totálne paralyzovať libanonské úrady. Libanonský prezident pred koncom svojho funkčného obdobia využil ústavné právo a menoval veliteľa Libanonskej armády premiérom dočasnej vlády.
Sýria oponovala libanonskej váde a bombardovala územia obývané civilným obyvateľstvom ťažkými bombami a delostrelectvom. Medzitým sa libanonskému premiérovi podarilo získať si populartiu posilnením role libanonskej armády nad domobranou, zapojením vládnych odborov a naštartovaním politických a ekonomických reforiem. Libanonská vláda spustila oslobodzovaciu vojnu proti sýrskej armáde vyžadujúc predloženie plánu na odsun sýrskych vojsk z krajiny. Sýrske okupačné jednotky vytvárali tlak na libanonských politikov v okupovaných oblastiach, aby oponovali libanonskej vláde. Zavraždili dokonca najvyššieho suunitského duchovného, pretože odmietal sýrsky boj proti Libanončanom.