Sýria si vytvorila svoje veliace stredisko na libanonskom Ministerstve obrany východne od Bejrútu. Sýrsky plukovník Ghazi Kanaan, šéf Sýrskej výzvednej služby v Libanone sa stal priamym vládcom okupovaného štátu. Prítomnosť sýrskych vojakov a členov spravodajskej služby v Bejrúte, na sýrskych kontrolných stanovištiach a niekoľkých oficiálnych oddeleniach vlády sa stala každodennou realitou pre mnohých Libanončanov. V roku 2003 bolo v Libanone rozmiestnených asi 25 – 30,000 sýrskych vojakov a príslušníkov spravodajskej služby. Libanonský vojenský personál bol nútený navštevovať sýrske školy na výcvik svojich členov namiesto amerických a západoeurópskych škôl, ktoré navštevoval pred sýrskou okupáciou.

5. Vývoj situácie ( 2001-2004 )
7. a 8. augusta 2001 libanonský patriarcha Nasrallah Peter Sfeir sprostredkoval historické zmierenie medzi Drúzmi a bývalou kresťanskou milíciou. Tieto dve skupiny proti sebe neľútostne bojovali v libanonskej občianskej vojne. Sýrsky režim a dočasná vláda v Libanone neboli uzmierením potešení, videli ho totižto ako potenciálnu hrozbu sýrskeho vplyvu v Libanone. Zatýkanie stovák opozičných aktivistov a lídrov a útok proti protestujúcim študentom otriasli celým svetom a stali sa známymi pod názvom „Udalosti 7. augusta“.
So vzrastajúcim tlakom zo strany domácich aj medzinárodných skupín sa sýrsky režim rozhodol „vylepšiť si svoj image“. Vyhlásil čiastočné stiahnutie vojsk z oblastí okolo a severne od Bejrútu. Napriek tomu, tieto kroky neboli postačujúce pre domácu ani svetovú verejnosť. Opozičné strany a skupiny silneli, pretože sýrska prítomnosť sa vzhľadom k zhoršujúcim sociálnym a ekonomickým podmienkam javila v čoraz negatívnejšom svetle. V roku 2002 sa Sýria po smrti jedného z poslancov rozhodla zmanipulovať a tak vyhrať doplnkové voľby. Opozičné strany sa však rozhodli ukázať silu a proti pro-sýrskej kandidátke postavili vlastného kandidáta Gabriela Murra. Aj napriek ilegálnym metódam zvíťazil opozičný kandidát v pomere hlasov 45% k 43%. Pro-sýrska vláda anulovala výsledky a na prázdne miesto menovala tretieho kandidáta, ktorý však vo voľbách získal len 2% hlasov. Po vypuknutí škandálu a následnej politickej krízy však bol Gabriel Murra oficiálne vyhlásený za víťaza 10. júna 2002.