V roku 2003 prešiel americkým senátom „Dokument o sýrskej zodpovednosti a znovunastolení libanonskej suverenity“. Týmto dokumentom USA oficiálne vyslovili svoju podporu Libanonu v boji proti okupácii. Francúzska vláda a niektoré ďalšie európske štáty sa pripojili iniciatíve USA na stiahnutie sýrskych vojsk a bezpečnostných jednotiek z Libanonu.
Sýria sa na druhej strane pokúšala udržať si vplyv a zmierniť medzinárodný tlak vyhlásením čiastočného stiahnutia sa z bejrútskych predmestí.
Sýrska kontrola nad Libanonom sa ukázala jasnou, keď sa pro-sýrska vláda pokúsila obnoviť vypršané funkčné obdobie Sýriou menovaného prezidenta Emila Lahuda. Sýrsky režim objavil v Lahudovi spojenca, ktorému sa nikto nemohol rovnať, a preto sa rozhodol pozmeniť ústavu, ktorá zakazuje znovuzvolenie prezidenta. USA a Francúzsko navrhli rezolúciu, ktorú schválil Bezpečnostný výbor Rady OSN 2. septembra 2004 ako Rezolúciu č. 1559. Tá pdporovala slobodnú a čestnú voľbu libanonského prezidenta podľa libanonskej ústavy bez akýchkoľvek zahraničných zásahov a požadovala stiahnutie všetkých sýrskych vojakov z Libanonu. Sýrsky režim ignoroval rezolúciu a prinútil bábkový parlament zmeniť libanonskú ústavu a predĺžiť prezidentovo funkčné obdobie o ďalšie 3 roky a to aj napriek silnej opozícii zo strany libanonskej spoločnosti. Na konci roku 2004 podal Genrálny tajomník OSN Kofi Annan správu Bezpečnostnému výboru. Správa tvrdila, že sýrsky režim odmieta stiahnuť svoje jednotky z Libanonu, a že sýrska ani dočasná vláda v Libanone sa neusilujú o odzbrojenie Hizballáhu a radikálnych palestínskych milícií. Do konca roka 2004 proti-sýrska opozícia prudko vzrástla. Opozičné strany vytvorili Kresťansko-moslimský opozičný front a rozhodli sa zúčastniť všeobecných volieb v máji 2005 profitujúc z medzinárodnej pozornosti venovanej libanonskému prípadu.

6. Cédrová revolúcia ( 2005 )
14. februára 2005 bol zavraždený bývalý libanonský premiér Rafik Hariri pri výbuchu bomby nastraženej v aute. Opozícia sa stretla ešte v ten večer a verejne obvinila pro-sýrsku vládu a Damašek zo zodpovednosti za atentát. 18. februára 2005 opozícia spustila Nenásilnú povstanie za nezávislosť, motivujúc libanonské masy k podpore tohto kroku. Protesty pokračovali až do rezignácie pro-sýrskej vlády 28. februára 2005. 5. marca 2005 odstúpil libanonský prezident pod opozičným tlakom a vyhlásil stiahnutie Sýrskej armády z Libanonu v dvoch fázach, avšak bez udania termínu a prijatia Rezolúcie OSN č. 1559. Sýrske jednotky sa začali postupne sťahovať z Bejrútu a severného Libanonu 8. marca 2005. Do konca marca 2005 sýrska vláda stiahla väčšinu svojich jednotiek a vyprázdnila výzvedné stanice v Bejrúte a severnom Libanone. 26. apríla 2005 opustila Libanon posledná skupina sýrskych vojakov z vyše 14.000, ktorí boli v Libanone ešte začiatkom roka.

Obsah
1. Úvod
2. Vývoj situácie ( 1970-1982 )
3. Vývoj situácie ( 1982-1991 )
4. Vývoj situácie ( 1991-2000 )
5. Vývoj situácie ( 2001-2004 )
6. Cédrová revolúcia ( 2005 )