referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Irma
Štvrtok, 14. novembra 2019
Pyramídy
Dátum pridania: 23.06.2005 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: delfín
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 1 162
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 4.6
Priemerná známka: 2.99 Rýchle čítanie: 7m 40s
Pomalé čítanie: 11m 30s
 
Podľa archeológov je pyramída kolosálnym kolektívnym vyjadrením idey kráľovej hodnosti, ktorá je hlboko zakorenená vo vízii sveta starovekých Egypťanov. Mohla byť postavená vďaka práci veľkej časti populácie; veľmi pravdepodobne šlo o dobrovoľnú činnosť v obdobiach, keď sa zastavili poľnohospodárske práce. Samotné stavebné práce mohli byť príležitosťou, ako rozdeliť medzi obyvateľov dedín vo forme odmeny časť poľnohospodárskej produkcie, ktorá sa predtým sústreďovala v štátnych sýpkach a v sýpkach kráľovského paláca.
Ako sa však pyramídy stavali? Vzhľadom na to, že egyptská civilizácia používala v podstate iba nástroje zo štiepeného a uhladeného kameňa, šlo priam o titanský výkon. Historici zaoberajúci sa inžinierskymi problémami, archeológovia i sociológovia sa pre tento fakt snažili po celé stáročia nájsť rozumné vysvetlenie. Medzi prvými bol Herodotos, podľa ktorého si stavba Cheopsovej pyramídy vyžiadala prácu 100 000 mužov vždy na obdobie troch mesiacov, pričom práce boli rozložené na dvadsať rokov. Tento odhad vyvracal slávny egyptológ William Matthew Flinders Petrie, ktorý v roku 1880 uskutočnil dôkladné výskumy Veľkej pyramídy. Strávil veľa dní meraním, určovaním a opisovaním stavby. Podľa Petrieho boli Herodotove odhady prehnané. Petrie, zohľadňujúc veľkosť priestorov, v ktorých, ako sa predpokladalo, bolo ubytované osadenstvo pracujúce na stavbe, hovorí o 4000 robotníkoch, ktorí žili na mieste a pracovali od júla do októbra, čiže v období záplav, keď sú prerušené poľnohospodárske práce. Nemecký fyzik Kurt Mendelssohn vypočítal, že bolo potrebných najmenej 70 000 mužov a že sa práve vďaka takejto koncentrácii pracovných síl stavalo niekoľko pyramíd súčasne. Ale nie je to také jednoznačné. Predovšetkým, ak mohlo byť premiestňovanie kamenných kvádrov vecou pomocných robotníkov, všetky fázy lámania a opracúvania kameňa, takisto ako stavebné práce, si nevyhnutne vyžadovali profesionálnych kamenárov a tesárov, ktorí nemali nič spoločné s prácou na poliach. Možno to bolo tých 4 000 mužov, o ktorých hovorí Petrie. Okrem toho, ak budeme považovať chronológiu historikov za správnu, dospejeme k výpočtu, že či už by sa pracovalo iba niekoľko mesiacov, alebo celý rok, a to počas obdobia trvajúceho asi 80 rokov, keď vládli faraóni Snofru a Chefren, jeden kamenný kváder by museli opracovať v priemere za jednu až dve minúty. To je nemožné a dokazuje, koľko záhad ešte pyramídy Starej ríše skrývajú.

Rovnako skromné vedomosti máme o stavebných technikách. Vieme, že v povrchových lomoch sa kvádre oddeľovali rozbíjaním vápencových skál pomocou medených dlát alebo dioritových úderníkov tak, že sa do štrbín vrážali drevené kolíky, ktoré sa zalievali vodou. Keď kolíky napučali, roztrhali kvádre. Tie potom boli premerané uholníkmi v tvare T a olovnicou, opracované a na sklzniciach dopravené na stavbu. Tu sa starostlivo pripravil terén. Bloky boli dopravované na požadovanú úroveň po ohromných rampách zo zeminy. Rampy zvierali pravý uhol so základňami všetkých štyroch strán stavby alebo sa stavali do špirály okolo celej stavby. Potom sa kvádre nadvihovali pomocou pákového systému a s maximálnou presnosťou sa ukladali na miesto. Herodotos, ktorý so stavbe pyramíd v Gíze písal približne po dvoch tisícročiach, zanechal, pravdu povediac, trocha nejasný opis drevených strojov, pripravených na vyvýšených stupňoch. Boli vraj schopné dvíhať kvádre z poschodia na poschodie. Takéto vysvetlenie sa môže, aspoň v hrubých črtách, javiť ako prijateľné. Ak sa však zameriame na technické detaily, narazíme na najrôznejšie technické ťažkosti. Pravdou ostáva, že o starovekom egyptskom staviteľstve toho zatiaľ vieme len veľmi málo. Mnohým ľuďom sa zdalo nemožné, že by obrovské pyramídy boli jednoducho iba kráľovskými hrobmi, takže sa objavili najrozličnejšie hypotézy.

Už v staroveku niektorí spisovatelia predpokladali, že egyptská pyramída bola miestom, kde sa odohrávali okultné iniciačné obrady spojené s mýtickými kultmi. Ešte i dnes existujú bádatelia, ktorí väčšinou nemajú nič spoločné s akademickým prostredím a ktorí veria, že architektúra veľkých pyramíd je kamenná transkripcia tajomných rituálov, spojených s ďalšou existenciou duše po smrti.
V stredoveku sa verilo, že to boli sýpky, ktoré dal postaviť biblický Jozef, aby tak čelil hladomoru. Pyramídy sa takisto považovali aj za astronomické observatóriá ukryté pred povodňami, sídla božských veštiarní a v nedávnom čase dokonca za sídla mimozemšťanov.
Ďalší smer filozofických špekulácií je známi ako „pyramídológia“. Pre tých, ktorí jej veria, je pyramída istým druhom kamennej Biblie. V geometrii a metrologických pomeroch Cheopsovej pyramídy by vraj mali byť obsiahnuté poznatky zo všetkých oblastí, skryté v akýchsi okultných kódoch.
Mystickým štúdiom čísel získaných z merania pyramídy a zo vzťahov medzi nimi odvodili zástancovia tejto teórie existenciu starovekých astronomických výpočtov, predpovedí budúcnosti a najpokrokovejšie technologické tajomstvá. Nemusíme pripomínať, že moderná egyptológia všetky tieto názory odmieta.
 
späť späť   1  |   2   
 
Podobné referáty
Pyramídy SOŠ 2.9723 409 slov
Pyramídy 2.9021 305 slov
Pyramídy 2.9821 387 slov
Pyramídy 2.9297 572 slov
Pyramídy 3.0153 635 slov
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.