Pyramídy
Slovo faraón vzniklo z dvoch starých egyptských slov: peraa, doslova veľký dom. Kráľa naozaj charakterizovala majestátnosť jeho paláca a rovnako majestátny musel byť jeho večný hrob. Egyptské slovo označujúce pyramídy znamená vlastne more. Je zvláštne, keď si uvedomíme, že slovo, ktoré používame pre veľké kráľovské hroby starovekého Egypta, hoci je grécke, má nejasný pôvod. Uvádzalo sa, že pochádza z termínu pyramois, čo v gréčtine označuje koláč zo sezamových semienok. Toto vysvetlenie, takisto ako ďalšie vyrieknuté hypotézy, sa však nezdá príliš presvedčivé. Na ľavom brehu Nílu, medzi dedinami Abú Rawáš a Médúm, sa nachádzajú zvyšky asi 80 pyramíd. Niektoré sú takmer neviditeľné, zničené, vykradnuté a pokryté pieskom. Iné sa týčia k nebu, aby pripomínali moc a výnimočnosť starovekej egyptskej civilizácie. Medzi pyramídami vynikajú tri kolosálne stavby na nekropole v Gíze pri Káhire, hroby faraónov zo IV. dynastie: Chufua, Rachefa a Menkovreho, ktorí žili v 24.storočí p.n.l. Mená týchto troch faraónov v Herodotovej transkripcii znejú: Cheops, Chefren a Menkaure. Počas egyptských vojenských výprav si Napoleon Bonaparte našiel čas, aby vypočítal, že kamene zo všetkých troch pyramíd by po obvode hraníc Francúzska vytvorili súvislý múr vysoký 3 metre. Najvyššia z nich, Cheopsova pyramída, je vysoká 146 metrov a jej šikmé steny merajú 186 metrov. Na jej stavbu bolo použitých 2 300 000 kamenných kvádrov rôznej hmotnosti. Tie najmenšie vážia okolo 2,5 tony, tie najväčšie niekoľko desiatok ton.
Pyramídy sa stali kráľovskými hrobmi pre celé obdobie Starej a Strednej ríše, to znamená od 27.do začiatku 18.storočia p.n.l. V Novej ríši sa malé pyramídy stavali pre úradníkov a hodnostárov kráľovských dvorov, kým faraóni a kráľovné sa dávali pochovať do veľkých pohrebných komplexov v Tébach. Architektonický vývoj pyramíd môžeme sledovať od jeho prvopočiatkov, od malej kôpky zeme, ktorá pokrývala hroby v archaickom období, teda v posledných storočiach 4.tisícročia p.n.l., cez väčší útvar, ktorý chránili nepálené tehly, s obdĺžnikovým pôdorysom a stenami zbiehajúcimi sa do stredu. Poznáme ho ako mastabu, čo je moderné arabské slovo označujúce lavicu. Niekoľko mastáb, poukladaných na seba a postupne sa zmenšujúcich, bolo základom pre vznik najstarších stupňovitých pyramíd. Stupne boli vypĺňané, priestory medzi nimi zarovnávané, a tak sa dospelo k dokonalej forme: pyramíde na štvorcovom základe so štyrmi trojuholníkovými hranami spojenými na vrchole. Jednotlivé vývinové obdobia pyramíd sa stali významným symbolom egyptského náboženského sveta a starovekej viery v posmrtný život. Pôvodná zemina nahromadená na archaických hroboch môže byť považovaná za obraz pahorku, ktorý sa na počiatku sveta vynoril z praoceánu. Mastaba postavená z tehál na obdĺžnikovom základe sa stala prvým výrazom idey hrobu ako „večného domu“ mŕtveho. Pyramída rastúca do výšky je ideou „schodiska“ stúpajúceho k nebesiam, kým jej dokonalé šikmé steny sú zhmotnením slnečných lúčov zahaľujúcich telo mŕtveho. Vo všetkých týchto spojeniach nájdeme jeden spoločný princíp: hrob je negáciou samotnej smrti, miestom nového zrodenia, druhej, nesmrteľnej fázy života kráľa, božieho syna. Podľa archeológov je pyramída kolosálnym kolektívnym vyjadrením idey kráľovej hodnosti, ktorá je hlboko zakorenená vo vízii sveta starovekých Egypťanov. Mohla byť postavená vďaka práci veľkej časti populácie; veľmi pravdepodobne šlo o dobrovoľnú činnosť v obdobiach, keď sa zastavili poľnohospodárske práce. Samotné stavebné práce mohli byť príležitosťou, ako rozdeliť medzi obyvateľov dedín vo forme odmeny časť poľnohospodárskej produkcie, ktorá sa predtým sústreďovala v štátnych sýpkach a v sýpkach kráľovského paláca. Ako sa však pyramídy stavali? Vzhľadom na to, že egyptská civilizácia používala v podstate iba nástroje zo štiepeného a uhladeného kameňa, šlo priam o titanský výkon. Historici zaoberajúci sa inžinierskymi problémami, archeológovia i sociológovia sa pre tento fakt snažili po celé stáročia nájsť rozumné vysvetlenie. Medzi prvými bol Herodotos, podľa ktorého si stavba Cheopsovej pyramídy vyžiadala prácu 100 000 mužov vždy na obdobie troch mesiacov, pričom práce boli rozložené na dvadsať rokov. Tento odhad vyvracal slávny egyptológ William Matthew Flinders Petrie, ktorý v roku 1880 uskutočnil dôkladné výskumy Veľkej pyramídy. Strávil veľa dní meraním, určovaním a opisovaním stavby. Podľa Petrieho boli Herodotove odhady prehnané. Petrie, zohľadňujúc veľkosť priestorov, v ktorých, ako sa predpokladalo, bolo ubytované osadenstvo pracujúce na stavbe, hovorí o 4000 robotníkoch, ktorí žili na mieste a pracovali od júla do októbra, čiže v období záplav, keď sú prerušené poľnohospodárske práce. Nemecký fyzik Kurt Mendelssohn vypočítal, že bolo potrebných najmenej 70 000 mužov a že sa práve vďaka takejto koncentrácii pracovných síl stavalo niekoľko pyramíd súčasne. Ale nie je to také jednoznačné. Predovšetkým, ak mohlo byť premiestňovanie kamenných kvádrov vecou pomocných robotníkov, všetky fázy lámania a opracúvania kameňa, takisto ako stavebné práce, si nevyhnutne vyžadovali profesionálnych kamenárov a tesárov, ktorí nemali nič spoločné s prácou na poliach. Možno to bolo tých 4 000 mužov, o ktorých hovorí Petrie. Okrem toho, ak budeme považovať chronológiu historikov za správnu, dospejeme k výpočtu, že či už by sa pracovalo iba niekoľko mesiacov, alebo celý rok, a to počas obdobia trvajúceho asi 80 rokov, keď vládli faraóni Snofru a Chefren, jeden kamenný kváder by museli opracovať v priemere za jednu až dve minúty. To je nemožné a dokazuje, koľko záhad ešte pyramídy Starej ríše skrývajú.
Rovnako skromné vedomosti máme o stavebných technikách. Vieme, že v povrchových lomoch sa kvádre oddeľovali rozbíjaním vápencových skál pomocou medených dlát alebo dioritových úderníkov tak, že sa do štrbín vrážali drevené kolíky, ktoré sa zalievali vodou. Keď kolíky napučali, roztrhali kvádre. Tie potom boli premerané uholníkmi v tvare T a olovnicou, opracované a na sklzniciach dopravené na stavbu. Tu sa starostlivo pripravil terén. Bloky boli dopravované na požadovanú úroveň po ohromných rampách zo zeminy. Rampy zvierali pravý uhol so základňami všetkých štyroch strán stavby alebo sa stavali do špirály okolo celej stavby. Potom sa kvádre nadvihovali pomocou pákového systému a s maximálnou presnosťou sa ukladali na miesto. Herodotos, ktorý so stavbe pyramíd v Gíze písal približne po dvoch tisícročiach, zanechal, pravdu povediac, trocha nejasný opis drevených strojov, pripravených na vyvýšených stupňoch. Boli vraj schopné dvíhať kvádre z poschodia na poschodie. Takéto vysvetlenie sa môže, aspoň v hrubých črtách, javiť ako prijateľné. Ak sa však zameriame na technické detaily, narazíme na najrôznejšie technické ťažkosti. Pravdou ostáva, že o starovekom egyptskom staviteľstve toho zatiaľ vieme len veľmi málo. Mnohým ľuďom sa zdalo nemožné, že by obrovské pyramídy boli jednoducho iba kráľovskými hrobmi, takže sa objavili najrozličnejšie hypotézy.
Už v staroveku niektorí spisovatelia predpokladali, že egyptská pyramída bola miestom, kde sa odohrávali okultné iniciačné obrady spojené s mýtickými kultmi. Ešte i dnes existujú bádatelia, ktorí väčšinou nemajú nič spoločné s akademickým prostredím a ktorí veria, že architektúra veľkých pyramíd je kamenná transkripcia tajomných rituálov, spojených s ďalšou existenciou duše po smrti. V stredoveku sa verilo, že to boli sýpky, ktoré dal postaviť biblický Jozef, aby tak čelil hladomoru. Pyramídy sa takisto považovali aj za astronomické observatóriá ukryté pred povodňami, sídla božských veštiarní a v nedávnom čase dokonca za sídla mimozemšťanov. Ďalší smer filozofických špekulácií je známi ako „pyramídológia“. Pre tých, ktorí jej veria, je pyramída istým druhom kamennej Biblie. V geometrii a metrologických pomeroch Cheopsovej pyramídy by vraj mali byť obsiahnuté poznatky zo všetkých oblastí, skryté v akýchsi okultných kódoch. Mystickým štúdiom čísel získaných z merania pyramídy a zo vzťahov medzi nimi odvodili zástancovia tejto teórie existenciu starovekých astronomických výpočtov, predpovedí budúcnosti a najpokrokovejšie technologické tajomstvá. Nemusíme pripomínať, že moderná egyptológia všetky tieto názory odmieta.
|