Pyramída v Médúme

Pyramída v Médúme čnie na ľavom brehu Nílu pri ceste, ktorá vedie z veľkých nekropolí v Memfise do oázy el-Fajjúm. Arabi ju kedysi nazývali Haram el-Kadda, to znamená falošná pyramída. Je jednou ý najzáhadnejších pamiatok starovekého Egypta, o ktorej sa veľa diskutuje. Dnes vyzerá ako obdivuhodná pravouhlá veža, ktorá sa osamotene vypína do výšky asi 40 metrov na návrší z kamennej sutiny, na konci akejsi púštnej vyvýšeniny. Nevieme s určitosťou povedať, kto je postavil. Niektorí odborníci si myslia, že ju začal budovať Hunej, posledný faraón III.dynastie (2686 – 2613 p.l.n.). Ale viac je tých, ktorí ju zhodne pripisujú veľkým stavebným aktivitám Snofrua, prvého faraóna IV.dynastie (2613 – 2498 p.n.l.). Nastúpil po Hunejovi celkom pokojným spôsobom, a práve preto si niektorí historici myslia, že Hunej bol v skutočnosti jeho otec. Snofru je známy z dvoch príčin: obrovskými stavbami, ktoré uskutočnil, a veľkými vojenskými výpravami, ktoré podnikal preto, aby si zaobstaral drevo a vzácne materiály. Potreboval ich na svojich obrovských staveniskách. Palermská doska, vzácne svedectvo o memfiskom období, pripomína, že Snofru dal vybudovať chrámy, pevnosti a paláce. Vyslal lode do Fenície, aby odtiaľ priviezli cédrové drevo, nariadil výpravy do Núbie, na Sinaj, na sýrsko-palestínske pobrežie a do Líbye. Na skalách v Sinajskej púšti sa našli jeho nápisy, ktoré dokazujú, že výpravy spomínané v textoch sa naozaj uskutočnili. Ak je pravdivá neskoršia povesť, ktorá o ňom hovorí ako o dobrom kráľovi, ktorý oslovoval poddaných familiárnym oslovením „priateľ môj“, Snofru bol pravdepodobne aj prívetivý a sympatický človek.

Ako sme sa dozvedeli v kapitole venovanej pyramídam, Snofru dal postaviť v Dahšúre, južne od Sakkary, dve veľké kamenné pyramídy: Červenú pyramídu, pomenovanú podľa vnútorného priestoru veľkej stavby, ktorá skôr ako ju zbavili pôvodného obloženia, určite bola bieloskvúca, a Lomenú pyramídu, ktorá dostala názov podľa krivých stien zbiehajúcich sa v istej výške dovnútra. Ak je však pravda, čo sa hovorí, že totiž Snofru dal postaviť dve rôzne pyramídy na vyjadrenie úcty k princípu rituálneho zdvojenia kráľovského hrobu, jedného pre Dolný a druhého pre Horný Egypt, čo môžeme povedať o tretej pyramíde v Médúme? Existujú indície, že aj ju dal postaviť tento činorodý panovník, ale vedci nie sú schopní vysvetliť dôvody jeho rozhodnutia.
Okrem toho ani v jednej z troch pyramíd sa nenašla žiadna stopa po kráľovskom sarkofágu. Máme tu teda tri pohrebné stavby, ale žiaden hrob!
Tým sa však záhady ešte nekončia. Pyramídu v Médúme prvý raz opísal v roku 1737 dánsky cestovateľ Frederic Lewis Norden. Od tých čias sa uskutočnili ďalšie výpravy a mnohí odborníci opisovali, dokumentovali, preskúmavali a vysvetľovali význam tejto zvláštnej stavby.
O jej histórii existuje, aspoň v hlavých bodoch, základná zhoda. Takže predovšetkým: to, čo vyzerá ako veža postavená na kamenitej vyvýšenine, je iba jedna z častí celej stavby, zbavená svojho pôvodného obkladového plášťa a časti vrcholu. Takisto je jasné, že kopa kamennej sutiny, ktorá ju obklopuje, patrí k výplni vonkajšej časti pyramídy. Sú to zvyšky materiálu, ktorý, ako vyplýva z vykopávok, tvoril poslednú, finálnu vrstvu vápencového plášťa. Pyramída bola pôvodne vybudovaná ako stavba so šiestimi stupňami: bolo to prechodné riešenie medzi Džoserovým stupňovitými pyramídami a pravou pyramídou s hladkými stenami. Neskôr bola táto pyramída rozšírená a zvýšená.
Počet stupňov tak dosiahol číslo osem. Celý jej obkladový plášť tvorili obrúsené vápencové dosky. Nakoniec, keď sa priestory medzi jednotlivými stupňami vyplnili kamennými kvádrami a úlomkami a všetko sa opäť pokrylo vápencovými dlaždicami, získala stavba vzhľad ihlanovej pyramídy. Vedci zistili, že v Médúme stál celý komplex, ktorý okrem pyramídy zahŕňal zádušný chrám, vzostupnú cestu a menšiu pyramídu pristavanú k prvej. Ale ako stavba získala svoju dnešnú bizarnú podobu? Niektorí odborníci si myslia, že pyramída sa využívala ako povrchový lom pre množstvo ton kameňa. Vynachádzavejšie, ale o to kontroverznejšie vysvetlenie vypracoval nemecký fyzik Kurt Mendelssohn. Podľa tohto bádateľa trosky svedčia o veľkej a náhlej katastrofe.

Pyramída v Médúme sa zrútila počas tretej fázy výstavby a bola opustená. Mendelssohn poznamenáva, že posledná prestavba rozšírila základňu najmenej o šesť metrov a že kamene ležali na piesku, nie na skale, ako to bolo pri základnej časti stavby. Ďalej uvádza, že niektoré časti jednotlivých stupňov sa vychýlili od stredu, čo umožnilo, aby cez ne pretekala dažďová voda, a teda vôbec neboli súce pre výplne tretej a poslednej fázy výstavby. A napokon, že dlaždice vonkajšieho obalu, ktoré tu zostali z druhej fázy výstavby, prekážali pri umiestňovaní poslednej výplne. Podľa Mendelssohna jednoducho existujú všetky materiálne dôkazy na obvinenie neznámeho médúmskeho architekta z vážnych projektových omylov. Táto hypotéza, ak sa stále budeme pridržiavať nemeckého fyzika, by vysvetľovala, prečo pohrebná komora pyramídy nebola nikdy dokončená, takisto ako ani vonkajší zádušný chrám a jednotlivé mastaby na neďalekom pohrebisku. Zvláštny tvar Lomenej pyramídy v Dahšúre, ktorý je pravdepodobne daný rozhodnutím znížiť celkovú výšku monumentu, by mohol byť dôsledkom oveľa väčšej opatrnosti zo strany staviteľov po trpkej skúsenosti so zrútením stavby v Médúme.