Križiacke výpravy proti hustiom
S pápežovým súhlasom Žigmund vyhlásil križiacku výpravu proti „kacírskym“ Čechom. Na jar 1420 vtrhol s voskom do Čiech .Jeho žoldieri obkúčili Prahu.Zúfalým Pražanom prišiel na pomoc Ján Žižka s táborským vojskom.Obsadili Vitkov,oblehaný žigmundovymi žoldiermi.Spojení Táboriti a Pražania porazili križiacke vojsko.Pokorený Žigmund musel odísť do Uhorska.Na pamiatku bolo pomenované návršie Vitkov na Žižkov
(mestská časť v Prahe)V nasledujúcich rokoch Žigmund podnikol dalšie križacke výpravy do Čiech ale Žižka ich porazil pri Žatci (1421),pri Kutnej Hore a pri Havlíčkovom Brode (1422)

Tajomstvo Žižkových úspechov.
Ján Žiýka z Trocnova bol nadaný vojvodca a organizátor.Veľké vojenské skúsenosti nadobudol v bojoch proti rádu nemeckých rytierov v severovyhchodnom Poľsku,kde prišiel o jedno oko (o daľšie prišiel pri obliehaní hradu Rabi ).Zo sedliakov vytvorildisciplínovanú armádu,vyzbrojil ju okovanými cepmi,kyjakmi,budzogáňmi,kopijami a kušami, s ktorými vedeli sedialci dobre narábať.Zaviedol aj ľahké delá,zvané húfnice a pušky.Vojsko presne plnilo jeho rozkazy.Odušvene sa vrhalo do boja,lebo vedeli za čo bojujú a vždy zvíťazilo pod jeho vedením.Zomrel pri obliehaní hradu Přibyslav kde ťažko ochorel.

Ďaššie výpravy proti husitom.
Žigmund sa nazdával že po Žižkovej smrti sa mu podarí pokoriť husitov.Organizoval proti nim ďaľšie križiacke výpravy,ktoré husiti vždy pod vedením Prokopa Holého zahnali na útek.
Husiti potom podnikli výpravy do Nemecka ( až k Baltskému moru) a do Uhorska,kde obsadlili niekoľko miest a hradov.Žigmun sa rozhodol rokovať s P. Holým o miere.Pozval ho do Bratislavy (1429),ale rokovanie stroskotalo a nedošlo k dohode.Potom Žigmund zorganizoval najväcšiu a poslednú križiackú výpravu proti husitom (1431).Križiacke vojsko pritiahlo k Domažliciam,križiakov sa zmocnil strach ked počuli hluk z bojovych vozov.Keď počuli aj pieseň : „ Kdž sú boží bojovníci...“ ,rozutekali sa na všetky strany.Na bojisku zanechali plnú armádnu pokladnicu,veľké zásoby potravín a zbraní.

Bazilejský koncil.
Žigmund i pápež sa presvedčili,že husitov nemožno vojensky poraziť.Roznecovali nezhody medzi Táboritmi a Pražanmi.Po hanebnej porážke pri Domažliciach pozvali husitov na Bazijeský koncil (1433).kým Prokop Holý obhajov 4 pražské artikuly,zatiaš crkevní hodnostári tajne vyjednávali s Pražanmi,ktorí chceli mier aj za cenu ústukov.Nakoniec umiernena strana prijala ponúkanú dohodu.Koncil dovolil „kališníkom“ príjmanie pod obojakým spôsobom.Umiernenejším husitom to vyhovovalo ale táboriti chceli pokračovať v boji,kým sa im nepodarí utvoriľ beztriedne spoločenské zriadenie v duchu starokresťanských zásad,ako to hlásili husitskí kňazi.