Cheopsova bárka

Úžas, ktorý ešte dnes vzbudzujú egyptské divy, čo prekvapujúco prežili celé dlhé stáročia a stále si zachovávajú nevšedné tajomstvá, je obsiahnutý v jednom arabskom prísloví: „Ľudia sa obávajú času, ale čas sa obáva pyramíd.“ V roku 1954 mladému egyptskému egyptológovi Kamálovi el-Mallachovi zverili ťažkú úlohu: odstrániť kopu sutiny asi 20 metrov od ježnej steny Cheopsovej pyramídy. Tento faraón žil v polovici 2.tisícročia p.n.l. a vedelo sa o ňom veľmi málo.
Práca, ktorá sa mohla javiť ako nudná, mala naopak vyniesť na svetlo výnimočný predmet, ktorý tu ostával ukrytý celé desiatky rokov. Pod sutinou bolo v skutočnosti ukrytých 40 obrovských vápencových kvádrov, ktoré chránili vstup do priestrannej šachty hlbokej vyše 30 metrov a vyhĺbenej v prirodzenom kamennom podloží.

Po odstránení kvádrov sa objavil drevený čln, čiastočne zničený, čo spôsobila jeho značná dĺžka. Meral o desať metrov viac než celá šachta. Hoci objav šachiet pre lode vyhĺbené v susedstve pyramíd nebol zvlášť výnimočný (iba pri východnej stene veľkej pyramídy sú ďalšie tri), škody, ktoré čas spôsobil materiálu ľahko podliehajúcemu skaze, ako je drevo, ako aj škody spôsobené vykrádačmi hrobov prispel k tomu, že úplne zachovaná Cheopsova bárka je nález nesmierneho historického a dokumentačného významu. Loď tvorí 1 274 drevených častí, ktoré boli pôvodne spojené lanami. Dnes je jedným z najstarších svedectiev o vyspelej technike výstavby lodí. Akú funkciu však mohlo mať plavidlo takých rozmerov a čo malo prepravovať? Odpovede na túto otázku sú protirečivé.
Loď bola pravdepodobne súčasťou pohrebného sprievodu a faraónovi mala po smrti slúžiť na cestu do záhrobia. Napriek tomu nie je vylúčené, že loď sa skutočne, hoci len jediný raz, plavila. A to vtedy, keď sa zabalzamované telo mŕtveho Cheopsa vydalo na svoju poslednú pozemskú cestu k hrobke. Tento názor býva doložený prítomnosťou mena jeho syna a následníka Chefrena. Je vyryté do vápencových kvádrov uzatvárajúcich šachtu. To dokazuje, že bárka bola uložené vedľa Veľkej pyramídy po faraónovej smrti a že celú prácu na výstavbe hrobky dokončil syn.
Dlhotrvajúce práce na reštaurovaní, a predovšetkým na rekonštrukciách (bolo ich celkom päť) umožnili, aby sme v roku 1982 mohli obdivovať Cheopsovu bárku v samostatnom múzeu vedľa miesta nálezu, ktorého budova má tvar lode.