Rota in medio rotae
Toto slovné spojenie označuje rakúsky typologický cyklus- pergamenový rukopis[1]. Ten vznikol ako úplne nové dielo na základe anglického vzoru „Pictor in carmine[2]“. Toto dielo je charakterizované prísnym dodržiavaním biblickej typológie[3]. V porovnaní s Pictor má ale menej typologických skupín.[4] Mimobiblické typy boli odstránené. Vyradené boli aj skupiny, ktoré sa zaoberali menej významnými udalosťami z Ježišovho života, alebo sa zaoberali životom Jána Krstiteľa a iných. Vyskytli sa tu však , oproti Pictor, aj nové skupiny. Vo všeobecnosti je Rota omnoho stručnejšia. Dnes poznáme s istotou 22 spisov z cyklu Rota in medio rotae a všetky pochádzajú zo 14. a 15. stor.[5] už v najstaršom období boli prísne diferencované do 3 rozličných tried. To teda znamená, že vznik ich archetypu treba klásť najmenej do konca 13. stor. pozoruhodná je aj paralela s Biblia pauperum, ktorá vznikla v tom istom období.
Územie a doba vzniku Spisy Rota sa dnes členia na 4 triedy- A,B,C a D, pričom A je najstaršia. Za územie vzniku cyklu sa teda môže brať oblasť, v ktorej bola rozšírená trieda A. Všetky jej spisy, okrem jednej výnimky, pochádzajú z uzavretej oblasti v okolí Dunaja v Rakúsku, nad a pod riekou Enns.[6] Územím vzniku tak môžeme označiť Rakúsko. Postupne sa cyklus rozšíril do všetkých nemecky hovoriacich území oblastí. Rota in medio rotae vzniklo na konci 13. stor. v rakúskom kláštore[7]. Autor nie je známy. Iba spis Benediktbeuren uvádza ako autora Alberta Magnusa a spis Zwettl hovorí o kňazovi Albertovi, ktorý mal byť ale iba kompilátorom.
Dôvod vzniku Alfred Weckwert je toho názoru, že oživenie typológie v 11. a 12. stor. súviselo so vznikom novomanichejskej herézie. Kvôli tomu mala na obranu cirkvi proti katharským bludáro vzniknúť aj Biblia pauperum. Táto teória je dnes ale vyvrátené. Weckwert mal ale pravdu v tom, že cirkev hľadala účinný prostriedok na boj proti heretikom. Takýmto prostriedkom mali byť typologické cykly. Práve v Rakúsku bola potreba literárnych zbraní veľmi veľká. Vojvoda Leopold IV. upozornil r. 1204 pápeža na veľké rozšírenie heretikov v Rakúsku. Toto sa sám aj pokúsil riešiť. A to tak, že sa snažil vo Viedni založiť biskupstvo. Kňaz z Passauskej diecézy, ktorý bol v r. 1260-1270 inkvizítorom, menuje 40 fár, v ktorých boli rozšírení heretici. Išlo o Waldenserových katharov a im príbuzné sekty, ktoré prežívali v 13. stor. veľký rozmach a ich pohyb pretrval aj celé 14. stor. Albrecht III. dal v roku 1397 nariadiť až 100 popráv. Táto herézia bola rozšírená práve v oblasti, ktorá je označená ako domovina cyklu Rota. Toto by poukazovalo na správnosť teórie o vzniku za účelom duchovnej zbrane v boji proti silne rozšíreným bludárom. Mohli ním dokázať, že skutky starozákonných osôb sa vzťahujú na Krista a súčasne, že Nový zákon stojí so svojim omilostením vysoko nad Starým zákonom. Titul „Rota in medio rotae“ Stredoveké diela bývali, vo všeobecnosti, bez pomenovania. Svoj názov dostali na základe viac alebo menej zámerného pomenovania. Titul Rota je ale istou výnimkou, pretože vystupuje v dvoch triedach, v triede B a triede C[8], ako Rota in medio rotae už od začiatku. Trieda A je označená ako Concordancia veteris et novi testamenti. Trieda D sa od predchádzajúcich troch odlišuje najviac. Ona totižto titul Rota vôbec nepozná. Jej tri spisy sa volajú Tabula figurarum, resp. Liber figurarum.
Titul „Rota in medio rotae“ = „Koleso uprostred kolesa“ pochádza od Ezechiela[9], ktorý opisuje vo svojej veľkej božskej vízii popri 4 známych životných formách[10] aj 4 kolesá. Tie po dvoch tkvejú v sebe takmer v pravom uhle tak, že tieto meridiánske kruhy vytvorili guľu. Toto predstavuje predobraz jednoty (celistvosti) Starého a Nového zákona. Pápež Gregor Veľký stotožnil tieto 4 kolesá s rozčlenením Sv. Písma na 4 časti: Starý zákon- Zákona, Proroctvá a Nový zákon- Evanjeliá, Skutky a Listy apoštolov. Bezchybná forma do seba včlenených kolies mala predstavovať harmóniu medzi Starým a Novým zákonom. Priamy podnet na vznik titulu dali ale spisy sv. Bonaventura, ktorý hovoril vo svojom diele[11] o Ezechielových kolesách na viacerých miestach.
Nakreslenú podobu poznáme z ilustrovanej Biblia pauperum. Tu sú v jednoduchej schématickej kresbe obe kolesá sústredne usporiadané. Vonkajšie koleso symbolizuje Starý zákon. Na jeho vonkajšom okraji sú začiatočné slová z knihy Genezis[12]. Smerom dnu sú v 12tich sektoroch vymenované mená starozákonných osobností: Mojžiš, Šalamún, Ezechiel, Jeremiáš, Micheáš, Jonáš, Joel, Malachiáš, Ezdráš, Daniel, Izaiáš a Dávid. Vnútorný kruh predstavuje Nový zákon. Na jeho vonkajšom okraji sú začiatočné slová z evanjelia podľa Jána[13]. V ôsmich sektoroch sú tu zobrazený reprezentanti nového zväzku spolu so slovami z ich diel : Ján, Peter, Marek, Judáš Tadeáš, Lukáš, Jakub minor, Matúš, Pavol. Stred vnútorného kolesa je prázdny. Ezechielove kolesá boli v stredoveku veľmi obvyklým prostriedkom vyjadrenia jednoty Starého a Nového zákona. Titul cyklu, Rota in medio rotae, bol v tom období preto jednoznačný a ľahko pochopiteľný.
Trieda A Je to najstaršia trieda cyklu Rota. Zaraďuje sa do 14. stor. Vo všeobecnosti sa považuje za prvotnú formu cyklu. Pozostáva z 5 spisov: 1. Sv. Floridus (začiatok 14. stor.) 2. Wilhering (začiatok 14. stor.) 3. Säusenstein (1/2 14. stor.) 4. Ardagger (okolo 1400) 5. Ranshofen (1423) Táto trieda nenesie ešte titul Rota, ale je označená ako Concordancia veteris et novi testamenti. Jednotlivé typologické skupiny tu nemajú nadpisy. Namiesto nich majú novozákonné antitypy. Prevažná väčšina typov je tu prevzatá z Pictor in carmine, ktorý slúžil Rota ako predobraz. Nie však všetky a nie v tom istom poradí.
Trieda B Vonkajšími znakmi sa od ostatných silno odlišuje. Nadväzuje na triedu, ale sama pridáva dodatky. Najnápadnejším takýmto dodatkom je vsunutie novej, veľkej typologickej skupiny, ktorá obsahuje 19 titulov. Vyskytujú sa tu verše z Biblia pauperum. Medzi všetkými typologickými cyklami v stredoveku je trieda B tá, ktorá sa najviac pridŕža Sv. Písma. Po preskúmaní jej spisov z tejto triedy by sa dalo povedať, že cyklus slúžil kazateľom ako zbierka dôležitých materiálov, ktorá im mala uľahčiť vyhľadávanie v Biblii v boji proti Waldenserovej herézii. Stala sa tak pomôckou teológie a duchovnej spásy (starostlivosti). Jej 4 spisy: Vorau I. (1. ½ 14. stor.), Vorau II. (15. stor.), Melk (1/2 15. stor.) a Hohenfurth (14. stor.), sa už komplexne nazývajú ako Rota in medio rotae. Najstarší a najúplnejší spis je Vorau I. Obsahuje aj dielo Thomasa von Chantimpré De natura rerum.
Trieda C Je to najrozšírenejšia forma cyklu. Formou spočíva na triede A a od triedy B prevzala bohatý materiál. Ponúka najobšírnejšiu typológiu. Ostáva pri zachovaných rámcoch. Obohacuje typologický materiál veľkým množstvom nových starozákonných titulov. Okrem toho priniesla aj nové mimobiblické typy. Vznikla v 14. stor. v Rakúsku. Do dnes s určitosťou vieme zaradiť do tejto triedy 10 spisov: Zwettl (1330), Prag (1/2 15. stor.), Kremsműnster (1. ½ 14. stor.), Wien (okolo 1400), Erlangen (1445), Benediktbeuren I. (2. ½ 15. stor.), Bamberg (2. ½ 15. stor.). Z teologického hľadiska neprináša žiaden pokrok. Trieda D Je kompilátom triedy B a Biblia pauperum. Hlavným elementom je tu ale text cyklu. Spája tieto 2 elementy a od triedy C je úplne nezávislá. Zaviedla 4 nové typologické skupiny. V rozmiestnení titulov sa silne odlišuje od troch predchádzajúcich. Zatiaľ tvoria túto triedu len 3 spisy: 1. Reichenau (1. ½ 15. stor.) 2. Benediktbeuren II. (1/2 15. stor.) 3. Tegernsee (15. stor.) Najstarším spisom je Reichenau, ktorý je ale silno zničený. Všetky tri sú zachované v bayersko- švábskom jazykovom prostredí, z ktorého pravdepodobne aj vzišli. Spisy triedy D nenesú súhrnný názov Rota in medio rotae. Reichenau a Benediktbeuren II. sa volajú Tabula figurarum novi testamenti a Tegernsee Liber figurarum.
[1] 20 x 14 cm [2] maliar nápisov; pôvodne slúžil ako vzorová kniha pre maliarov, ale skoro sa stal biblicko- teologickou pomôckou [3] Typológia je spôsob výkladu Biblie, ktorý chce Starý zákon cez Nový. Snaží sa interpretovať starozákonné osoby, činy, udalosti a tradície ako vzory, predobrazy Ježiša. [4] Pictor in carmine- 138, Rota in medio rotae- 68 [5] najstaršie z 1. ½ 14. stor. [6] trieda B je rozšírená, okrem jednej výnimky, od Vorau a Melk = územie Rakúska; trieda C je rozšírená po celej nemeckej jazykovej oblasti [7] nedá sa presne určiť o aký rád išlo- cisterciáni, výchovný ústav kanonikov [8] V triede C z 10tich doteraz známych spisov 2 nemajú titul, 2 sa volajú podobne ako trieda A a 2 nesú označenie Rota in medio rotae. [9] Ezechiel 1, 15 [10] bytostiach predstavujúcich 4 evansjelistov [11] Prológ k Breviloquium [12] Genezis 1, 1-5 [13] Ján 1, 1-4
Zdroje:
Rábik, V.: O najstaršom Trnavskom mestskom znaku. In.: Genealogicko- heraldický hlas, č.1, 1998 - Rőhrig, F.: Die Kirche zur Zeit der frűhen Habsburger. In: Die Zeit der frűhen Habsburger. Dome u. Klöster 1279-1379. NÖ Landesausstellung, Wr. Neustadt, 1979 - Rőhrig, F.: Rota in medio rotae. Ein typologischer Zyklus aus Ősterreich. In: Jahrbuch des Stiftes Klosterneuburg N.F.5, 1995 -
|