Najstarším doloženým mestským znakom v heraldickej podobe je menšia pečať kancelárie mestského magistrátu, ktorá sa používala od polovice 15. stor. Túto podobu môžeme pokladať za ďalšie stvárnenie toho istého znaku. Najstaršie zachované odtlačky pečatidla mesta pochádzajú z 1. ½ 14. stor. a to z listín trnavského magistrátu z r. 1347 1348. Sfragistický rozbor pečate ale predpokladá vznik mestského typária už v 13. stor., resp. na prelome 13. a 14. stor.
O počiatkoch a pôvode pečatného znaku sa dodnes vedú diskusie. No vznik mestských pečatí bol podmienený skutočnou potrebou vlastného typária, ktorá sa ukázala až v určitom okamihu života mesta. V Trnave k tomuto dochádza po vydaní privilegiálnej listiny v r. 1238 Belom IV. Nie je však isté, či už vtedy alebo odvtedy používaný znak bol totožný s najstaršími doloženými odtlačkami mestskej pečate. Ale najneskôr v polovici 13. stor. už existoval mestský znak ako hodnoverný symbol mesta. Keďže nepoznáme jej obsah, nemôžeme ju stotožňovať s už spomínanou pečaťou. Je dosť možné, že takáto pečať, ktorá sa používala v 13. stor. bola len krokom vo vývoji mestského znaku, zakončeným podobou pečate zo 14. stor.
Vo všeobecnosti platí, že pôvod a doba vzniku mestského znaku špecificky súvisí s obsahovou náplňou znaku. Preto sa v znakoch znázorňovalo, to čo mesto charakterizovalo, ale zároveň z čoho sa dal určiť pôvod i doba vzniku. Trnavský mestský znak je ale výnimkou. Nedá sa zaradiť do žiadnych zo známych charakteristických okruhov u nás. Dokonca nenachádzame podobnosť v žiadnom znaku ani v celej Európe. Znaky, ktoré vznikali v Uhorsku v 14. stor. mali neutrálny obsah, väčšinou s patrónom mesta alebo neskôr s jeho atribútmi. Podľa toho, ak by znak pochádzal z tohto obdobia, by v trnavskom znaku mala byť figúra sv. Mikuláša[1] alebo jeho atribúty. No nie je to tak. Ústrednú figúru ale tvorí hlava Krista- Pantokrata[2] v strede.
Nám známa pečať je veľmi zložitým znakom, ktorý by sa ako prípadný novotvar ujímal v meste asi dosť ťažko. To znamená, že obyvatelia ho museli poznať už dlhšiu dobu.. pôvod mestského znaku tak treba hľadať už v 13. stor., a to najneskôr v jeho tretej štvrtine. Pečatné pole nám známej najstaršej pečate tvorí šesťspicové vozové koleso, v strede ktorého je bradatá hlava Krista- Pantokrata s rozpustenými vlasmi a byzantským krížom za hlavou. Obraz obtáčajú 2 legendy- kruhopisy. Vo vonkajšej, ktorá obtáča koleso: „+ S´M. CIVIVM.DEZVMBOTHEL.CVM.ROTA.FORTVNE“[3]. Vnútorná legenda obtáčajúca hlavu Krista obsahuje text: „+ ET DEVS IN ROTA“[4]. Obraz dopĺňajú ešte figúry sústredené v priestoroch medzi spicami kolesa: alfa a omega, nad ktorými sú váhy[5], mesiac (vľavo) a osemcípa hviezda (vpravo).
Štylizácia „ sigillum civium de Zumbothel“ sa vyskytuje iba v najstarších typoch mestských pečatí, ktoré pochádzajú väčšinou z 13. stor. Mesto sa tu chápe ako združenie mešťanov a nie ako územno-právna inštitúcia. Odkedy sa Trnava po prvý krát (r. 1270) spomína ako civitas, tak sa toto označenie dôsledne používalo. Tak sito aj názov Tyrnavia, Tyrnaviensis sa začal dôsledne používať až v 14. stor. Dovtedy sa používala maďarská forma Szombat, Szombathely, ktoré súviselo ešte s pôvodnou kupeckou osadou Sobotou. Znak v sebe zahŕňa 3 kultúrne úrovne. Prvá nás odkazuje k antike- k bohyni Šťastene, ktorú vyjadruje koleso v znaku[6] i priama zmienka v kruhopise: „cum rota Fortune“. Druhú úroveň charakterizuje takmer rýdzo byzantská kompozícia Krista ako Pantokrata. Posledná úroveň je celkovou stredovekou i cirkevnou adoráciou celého obrazu, ako znázornenej dogmy v prístupnej forme.
Otázka pôvodu je stále aktuálne, ale dalo by sa povedať, že v tomto prípade ide o spojenie východnej, byzantskej kultúry so západnou, latinskou. Toto podporuje samotná geopolitická pozícia Uhorska, ktoré bolo v 13. stor. spojnicou medzi Východom a Západom a po páde Konštantínopolu sa dostalo mnoho byzantských artefaktov do celej západnej Eúrópy. Ich šíriteľmi boli okrem kupcov aj križiacke rády, hlavne templári a rád sv. Jána Jeruzalemského (johaniti). Práve johaniti pravdepodobne zohrali významnú úlohu v počiatkoch Trnavy. Nie je však známe, či svojou činnosťou alebo svojim pobytom v Trnave mali nejaký vplyv na vznik mestského znaku.
Elvíra
Štvrtok, 21. novembra 2024
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Najstarší znak mesta Trnava
| Dátum pridania: | 20.07.2005 | Oznámkuj: | 12345 |
| Autor referátu: | zuzu13 | ||
| Jazyk: |  |
Počet slov: | 628 |
| Referát vhodný pre: | Vysoká škola | Počet A4: | 2.3 |
| Priemerná známka: | 2.95 | Rýchle čítanie: | 3m 50s |
| Pomalé čítanie: | 5m 45s | ||
Zdroje: Šimončič, J., Watzka, J.: Dejiny Trnavy. Bratislava: Obzor, 1985, Rábik, V.: O najstaršom Trnavskom mestskom znaku. In.: Genealogicko- heraldický hlas, č.1, 1998
