Patristika II

Justín (100/110 - 165) 
Narodil sa v Palestíne v gréckej rodine. Žili v židovskom prostredí a vychovávaný bol ako pohan.
Jeho motiváciou k obráteniu bolo hľadanie pravdy. Študoval grécku filozofiu, ale v nej našiel iba časť pravdy. Jeho život  a hľadanie pravdy možno rozdeliť do troch fáz. Stoici ho absolútne neuspokojili. Pre platonizmus sa spočiatku veľmi nadchol a bol jeho oduševneným vyznávačom. Nakoniec spoznal kresťanstvo a …

V tichu a samote stretol tajomného starca. Starec mu povedal: Predovšetkým sa modli a dvere svetla ti budú otvorené, lebo nikto nemôže porozumieť Bohu a Ježišovi Kristovi, ak mu to nie je dané. V roku 130 prijal kresťanstvo. Prešiel od čiastočnej pravdy k úplnej, od čiastočnej filozofie k úplnej. Príklad mučeníkov mu dopomohol k viere. Ich neochvejnosť pred smrťou ho presvedčila o tom, že nemohli žiť zle. Sám sa podľa toho aj správal. Neskrýval sa aj keď vedel ako skončí. Zomrel mučeníckou smrťou. Pri vypočúvaní pred umučením sa ho spýtali: „Ty si myslíš, že pôjdeš do neba a dostaneš odmenu“  na čo on odpovedal: „Ja to viem.“ [1]

1. a 2. Apológia
Prvá Apológia má 68 kapitol a adresoval ju cisárovi Antonovi Pobožnému a jeho deťom. Druhá je doplnením prvej a má 15 kapitol. Adresovaná je cisárovi a senátu. Napísaná bola po Justínovom odsúdení. Ich cieľom je protest proti nespravodlivosti. Snaží sa obhajovať kresťanstvo po právnej stránke. Argumentuje tým, že kresťanstvo je realizáciou toho, čo hovorili proroci. Chce presvedčiť politikov po intelektuálnej stránke.

Dialóg s Tryphonom
Tryphon bol putovný Žid, ktorého stretol v Efeze. Chcel mu ukázať pravdivosť kresťanskej viery. Poukazuje na to, že Starý zákon je predzvesťou Nového a Ježiš je ten, o ktorom hovorili proroci v SZ. Jeho argumentácia u Tryphona nenachádza odozvu a neobrátil sa. Toto dielo je dôležitým svedectvom o vzťahu medzi židmi a kresťanmi. 

 Témy drahé Justínovi
1/ teológia histórie
Vtelenie je vrcholok permanentnej ekonómie spásy. Príchod Ježiša reprezentuje rozhodujúci moment histórie spásy. Pravda ja jedna. Bola čiastočne poznaná Židmi a Grékmi. Úplne sa manifestovala v Ježišovi a Cirkev ju rozširuje po celom svete.

2/ slovo semeno- logos spermaticus
Jediný prameň pravdy je slovo Kristovo rozptýlené ako zrno po celej zemi. Židia a pohania majú účasť na slove, ale poznanie o ňom majú zatemnené. Kresťania dostali slovo v plnosti a poznanie majú jasné. Slovo božie je prameňom pravdy a kresťanská doktrína je najvyššia realizácia filozofie. Aj dobrý ateista je v očiach božích kresťanom. To, čo my vyučujeme, sme sa naučili od Boha a táto doktrína je staršia ako antickí autori a filozofia.

3/ Justín teológ- reflexie myslenia sa prebúdzajú
Nevie nájsť adekvátne výrazy na formulovanie kresťanskej dogmy. V NZ[2] sa realizuje to, čo bolo predpovedané v SZ[3]. Duch svätý je duch prvorodený. Prízvukuje inšpiráciu učenia, ktoré sme dostali od prorokov. Ako prvý tu porovnáva Evu s Máriou. Eva bola oplodnená slovom hada a porodila neposlušnosť a smrť. Naopak Mária porodila toho, ktorý premohol smrť a bola oplodnená vo viere a radosti. 

Cyprián z Kartága (200/210 - 258)
Obrátenie Cypriána
Cyprián sa narodil niekedy medzi rokmi 200 a 210 asi v Kartágu. Pravdepodobne bol pohanom. Pochádzal z bohatej a kultivovanej rodiny. Napriek tomu viedol nezriadený život. Sám neskôr hovoril, že ho takýto život začal nudiť. Priateľovi Donáthovi písal, že by sa v beznádejnosti mohol polepšiť a začať milovať svoje neresti. Obrátil sa a dal sa pokrstiť pod vplyvom kňaza Cecilianusa v roku 245. Bolo to rýchle a spontánne obrátenie. Keď som ležal v tme, slepej noci bez akéhokoľvek svetla pravdy, zdalo sa mi ťažké prehltnúť spásu, zrodiť sa znovu, vyjsť z kože, zmeniť dušu a mentalitu, bez toho, aby som stratil telo. Zdalo sa mi to nemožné. 
Cecilianovi nachádza aj nového priateľa a pri obrátení dostal aj meno Cyprián. Všetko svoje imanie daroval chudobným. Bol som umytý z hriechov môjho života. Zhora sa rozlialo svetlo čisté a pokojné. To bolo pre mňa znovuzrodenie. Toto je dielo Božie, lebo všetko, čo je možné, pochádza od Boha.

Cyprián- biskup
V roku 248-249 (nevie sa presne) bol aj napriek prekážkam určitých heretických kňazov hlasom ľudu vymenovaný za biskupa v Kartágu. Bol ním 10 rokov až do svojej smrti.
Pontius o ňom hovorí: ľudia budú zbierať zrelé ovocie zo stromčeka, ktorý bol ešte len zasadený.

Cyprián- vyhnanstvo
Okolo roku 250 sa začína tvrdé prenasledovanie kresťanov Déciom, ktorý žiadal, aby všetci ľudia obetovali modlám. V tomto období sa dostal Cyprián do vyhnanstva. Neodišiel zo strachu, ale preto, aby mohol spravovať svoju diecézu. Bol som neprítomný telom, ale prítomný dušou. Odvoláva sa na Ježiša: Keď vás prenasledujú v jednom meste, choďte do druhého. Spravoval všetky cirkvi v Afrike a mal pod svojou samosprávou asi 150 biskupov. Pomáhal aj biskupom a pápežovi v Ríme. Keď v januári 250 zomrel pápež Fabian, viac menej pápeža do zvolenia Kornélia v r. 251 zastupoval.

Na jar 251 sa Cyprián vrátil z vyhnanstva do Kartága, kde riešil problém odpadlíkov (neobetovanie modlám, ALE s potvrdzujúcim lístkom- lapsi » tiež zrada). Pozval biskupov na synodu, kde tento problém vyriešili udelením pokánia (mohlo byť aj dlhé, lebo vykonané chyby boli obrovské). V období 252-254 zúril v Kartágu mor. Niektorí pohania z toho vinili práve kresťanov, lebo neobetovali modlám. Preto za cisára Galiusa vypukla ďalšia vlna prenasledovania, aby sa tak zastavil mor. Cyprián nabáda kresťanov, aby sa nebáli stať mučeníkmi. Ten kto uteká, ale Kristus je s ním, nie je nikdy sám. Má v sebe milosť božiu. Vojaci Krista sa musia pripraviť na to, že sa budú živiť telom a krvou Krista.

30. augusta 253 bol Cyprián znovu vyhnaný.

Cyprián- pastier
Cyprián bol v prvom rade pastier. Bral vážne svoju službu biskupa. Niesol zodpovednosť aj za celú cirkev v Ríme. Bol to silný človek, ale zároveň bol aj veľmi ľudský. Mal zmysel pre svoju zodpovednosť.

Mučeníctvo
O jeho mučeníctve máme 3 dokumenty. Výsluch z roku 257. Výsluch z roku 258 a výrok toho, ktorý ho súdil.
„Rozhodujeme, aby bol umučený mečom.“
Cyprián mal dovolené prísť do Kartága. Keď sa ale dopočul, že mu opäť hrozí smrť, nechcel Kartágo opustiť. Patrí sa, aby ten, čo riadi svoju cirkev sklonil hlavu tam, kde spravuje cirkev. V treťom dokumente je popísané jeho mučeníctvo. Na jeho popravu sa zhromaždilo veľa ľudí. Pred smrťou Cyprián povedal: „Deo Gratias“[4] a vyslovil exortáciu[5] svojim veriacim. Potom si kľakol, sklonil sa k zemi, rozkázal, aby katovi zaplatili 25 guineí, zaviazal si oči a … 

Klement z Alexandrie (150 - 215)
Jeho vrcholným dielom je Trilógia.

Trilógia
1.      Propretic- úvod + 12 kp.
2.      Pedagog[6]- 3 knihy
3.      Stromant[7]- 8 kníh 
Propretic je exortáciou Grékom, aby sa obrátili. Je to určitá racionálna apologétia. Má negatívnu (kritika pohanov) a pozitívnu (ukazuje kresťanstvo ako pravé svetlo) časť.

Logos- verbe- slovo- povzbudzuje nás a nabáda, aby sme spievali novú pieseň, ktorá je božím volaním, ktoré treba počúvať. Slovo prišlo od Boha, preto sa máme učiť v jeho škole, nie v Aténach u Grékov. Boh sa skrze logos a celý svet stal Aténami. 

Pedagog je logickým pokračovaním a skôr je adresovaný pokrsteným. Našim pedagógom je Boh a my sme jeho deti. Celé ľudstvo potrebuje Ježiša, pretože je pedagógom svojich detí.

1. kniha je o duchovnom detstve. Tento pojem bol v tom čase v kresťanstve novosťou. V 2. a 3. knihe je popísané ako sa má správať skutočný kresťan. Dielo končí prekrásnou hymnou. 

Stromant sa zachoval vlastne len v poznámkach, z ktorých chcel asi neskôr spraviť knihu, ktorú chcel nazvať Učiteľ, ale nestihol to. Je to akási maketa pre knihu. Hovorí tu o kresťanskej gnóze ako o kontenplácii, zachovaní prikázaní a inštrukcia[8]. V nás je zrnko, ktoré má rásť a ono rastie skrze Pána. Cieľom diela je popísať dokonalý život s tým, že logos, slovo Božie, do nás vnáša niečo božské. 

Atanáz[9] z Alexandrie (295 - 373)
Život
O jeho živote vieme z jeho diel (hodne listov), zo slávnostnej reči Gregora Naziánskeho a z Histórie. O jeho detstve toho veľa nevieme. Pred tým ako sa stal biskupom, nevieme prakticky nič datovať. Predpokladá sa, že sa narodil  r. 295 v Alexandrii gréckym kresťanom. Jeho detstvo v časoch prenasledovania kresťanov cisárom Diokleciánom (303-313) ho nielen poznačilo, ale aj utvrdilo vo viere. Najskôr bol 6 rokov lektorom[10] a v r. 319 ho jeho biskup Alexander vysvätil na diakona a stal sa jeho sekretárom. Spolu s ním sa zúčastnil aj koncilu v Nicei (325). V 328 zomrel biskup Alexander a Atanáz bol vysvätený na jeho miesto.

Vyhnanstvá
Čoskoro začali ťažkosti s arianistami. Cisár Konštantín žiadal Atanáza, aby prijal do biskupskej konferencie Ariusa. Toto Atanáz odmietol, a preto sa stal terčom osočovania, ba dokonca ho obvinili z vraždy ariánskeho mnícha[11]. Chceli, aby opustil svoje biskupstvo. Nakoniec ho cisár vyhnal.

1. vyhnanstvo: 11. 7. 335 – 22. 11. 337 : Treviere (severné Taliansko)

Tu bol, mladší cisárov syn, Konštantín a dobre ho tu prijali. Stal sa tu dokonca biskupom.
Arius v r. 336 náhle a za nejasných okolností zomrel a krátko nato, 22.5.337, zomrel aj cisár Konštantín. Ríša sa rozdelila medzi jeho 3 synov na 3 časti:
1.      Konštantín II.- Galia, Španielsko, Afrika
2.      Konstanz- východ ríše
3.      Konstat- Taliansko a Ilíria[12]

Konštantín II. dovolil Atanázovi vrátiť sa do Alexandrie, kde ho srdečne prijali. Ujal sa svojich biskupských funkcií.

V roku 338 poslali ariáni poslov do Ríma pápežovi Júliusovi, aby Atanáza odvolal. Ten to odmietol. Zvolali si synodu a zvolili si vlastného biskupa, Gregora, ktorý prišiel svoje biskupské miesto zaujať chránený vojskom.
2. vyhnanstvo: 16. 4. 39 – 21. 10. 346 : púšť
V r. 345 Gregor zomrel a Atanáz sa 21. 10. 346 vrátil do Alexandrie a ujal sa svojho úradu. Ostal tu 10 rokov.

Po smrti cisára Konsta v r.350 si moc uzurpoval Magnus a žiadal od Atanáza, aby ho podporoval, čo Atanáz odmietol. V roku 352 zomrel aj pápež Július a nastúpil Liber. Ariáni od neho žiadali, aby Atanáz odišiel z Alexandrie.

3. vyhnanstvo : 9. 2. 356 - 23. 10. 362 : púšť
Magnusovo vojsko obsadilo Alexandriu a Atanáz utiekol na púšť. Vrátil sa v zložitej politickej situácii a chcel túto situáciu usmerniť. Hlásal nicejské krédo.

4. vyhnanstvo: 24. 10. 362. - 5. 9. 363 : púšť
Bol tu medzi mníchmi. Spolu s ostatnými biskupmi sa snažil zjednotiť cirkev.

5. vyhnanstvo: október 365- 31. január 366 : asi blízko Alexandrie na púšti
Po návrate sa znovu ujal svojej funkcie a zotrval v nej až do smrti. Zomrel v noci z 2. na 3. mája 373. Biskupom bol 46 rokov a z toho 17 rokov strávil vo vyhnanstve. 

Atanáza volajú stĺp Cirkvi, atlét pravdy kvôli jeho neoblomnosti. Uvedomoval si cirkvi hroziace nebezpečenstvo. Tým nebezpečenstvom bol arianizmus. Preto v rozhodnutiach proti nemu neustúpil ani o krok. Nenechal sa ani zastrašiť, a preto strávil spolu 17 rokov vo vyhnanstve.   

Hilarius z Poitiers (310/320 - 367/8)
Život
O jeho detstve a mladosti nevieme prakticky nič. Čo - to sa o ňom môžeme dozvedieť z jeho spisov a od iných (napr. Hieronymus). Dobre informovaný sme až od čias, keď sa stal biskupom.

Narodil sa v Poitiers v Akvitánii niekedy medzi rokom 310 a 320. Je otázne či v kresťanskej, alebo pohanskej rodine. Ale predpokladá sa, že pochádzal zo šľachtickej pohanskej rodiny. Vo svojom diele De Trinitate totižto hovorí, že sa obrátil a bol pokrstený ako dospelý. Nechcem rozumieť, aby som veril, ale chcem veriť, aby som rozumel. Podľa Fortunáta bol ženatý a mal dcéru Abru. V roku 350 bol pokrstený a krátko nato sa stal niekedy medzi rokmi 350-356 biskupom v Poitiers.

Vyhnanstvo (356 - 361)
Ariánsky biskup Saturninus v Arle (Provance) chcel za podpory cisára Konstantinusa II. nanútiť obyvateľom arianizmus. Na synode v r.356, ktorej sa Hilárius zúčastnil, Saturnina ostro slovne napadol. Ten „žaloval“ cisárovi a cisár nariadil Hilariovi vyhnanstvo. Poslal ho do Frígie[13]. Mohol sa tu slobodne pohybovať.

Toto obdobie bolo veľmi plodnou etapou jeho života. On, ako biskup zo západu sa dostal na východ a mohol spoznávať východných cirkevných otcov. Jeho predchádzajúce poznatky o západných otcoch v spojení s novými znalosťami o východných otcoch z neho urobili človeka, ktorého nazývajú „západný Atanáz“. Bol ale jemnejší ako on. Nenanucuje, ale presviedča. Porazil ariánsku heréziu. Niekedy ho volajú aj „Rhône výrečnosti“, lebo jeho slová tečú ako plný prúd rieky. Tým, že poznal spiritualitu východu aj západu sa stal medzi nimi pojítkom.  

Dôležitosť prvých koncilov Cirkvi
Prvé koncily boli zvolávané cisármi, panovníkmi. Sú považované za ekumenické, lebo sa tu spoločne stretávali predstavitelia tak katolíkov, ako aj pravoslávnych. V tom spočíva ich dôležitosť. 
1/ 1. Nicejský koncil : 20. 5. - 25. 7. 325
cisár Konštantín Veľký, pápež Silvester I.
Definovala sa tu jedna podstata Syna s Otcom ako homoújos[14].

2/ 1. Konštantínopolský koncil : máj - júl 381
cisár Teodosius I, pápež Damasus I. Cisár ho zvolal proti konštantínopolskému biskupovi Macedóniovi, ktorý bol semiarianistom[15]. Bolo tu prehlásené božstvo Ducha svätého.

3/ 1. Efezský koncil : 22. 6. - 17. 7. 431
cisár Teodosius II., pápež Celestín I. Zvolaný bol proti Nestoriosovi, ktorý hlásal, že Ježiš mal 2 osoby: božskú- logos a ľudskú- Ježiš. Bolo tu definované božské materstvo Panny Márie.

4/ Kalceduánsky koncil : 8. 10. - 1. 11. 451
cisár Martianus, pápež Lev I. Veľký Bol proti Dioskórovi a monofyzistom[16]. Definovala sa tu 1 osoba a 2 nátury Ježiša Krista.

5/ 2. Konštantínopolský koncil : 5. 5.- 2. 6. 553
cisár Justínián I., pápež Vigilius Odsúdili určité prvky Nestoriusa.

6/ 3. Konštantínopolský koncil : 7. 11. 680 - 16. 9. 681
cisár Konštantín IV., pápež Agaton, po jeho smrti pápež Lev II. Bola tu zavedená doktrína o jednej vôli Ježiša.

7/ 2. Nicejský koncil : 24. 9. - 23. 10. 787
cisárovná Irena[17], pápež Hadrián II. Riešil sa tu problém obrazoborcov. Dohodli sa, že obraz je možné uctievať, pretože tým adorujeme toho, koho obraz predstavuje.
[1] Ak sme trestaní kvôli nášmu Pánovi Ježišovi Kristovi, dúfame, že budeme spasený. Z anglického originálu prevzatého z internetu: "If we are punished for the sake of our Lord Jesus Christ, we hope to be saved."
[2] Nový zákon
[3] Starý zákon
[4] Vďaka Bohu
[5] povzbudenie
[6] vychovávateľ
[7] po grécky- gobelín s rôznymi farbami a rôznou formou
[8] mohlo by to byť aj v opačnom poradí, čo by bolo logickejšie
[9] grécky nesmrteľnosť

[10] mal právo čítať Písmo
[11] ten žil schovaný v ariánskom kláštore
[12] dnes Rumunsko
[13] dnes Turecko
[14] tej istej podstaty
[15] Duch svätý nie je božskej podstaty, uznávali božskú podstatu Ježiša Krista
[16] hlásali 1 náturu Krista
[17] cisárovná Irena vládla samostatne až od roku 797