Konštantín začal prekladať výňatky biblických a bohoslužobných textov podľa byzantského rítu ( liturgia Jána Zlatoústeho ). Netušil že franský klérus na Veľkej Morave je ochotný akceptovať okrem latinčiny iba gréčtinu a hebrejčinu.
Príchod Konštantína a jeho sprievod na Veľkú Moravu sa datuje do r. 863. Ich príchod sa spájal iba s kristianizáciou veľkomoravských Slovienov. Ale kristianizácia Veľkej Moravy však už pred rokom 863 bola ukončeným procesom, na ktorý poukazujú aj fakty ako napr. pokrstenie všetkých Moravanov roku 831 pasovským biskupom Reginharom, vysvätenie kostola v Nitre asi v r. 828- 829 a ďalších sakrálnych stavieb, pri ktorých sa nachádzajú cintoríny so starším typom háčkovitých ostrôh v hroboch.

Čo sa týka teórie ohľadne cyrilometodejskej liturgie na Veľkej Morave, môžeme roztriediť doterajšie názory na tento problém :
1) Prvý názor je ten, že Konštantín a Metod preložili a zaviedli na Veľkej Morave liturgiu východného- byzantského obradu a tú tam zachovali až do konca. Staroslovančina bola zavedená do západného obradu až neskôr do ich smrti a to chorvátskymi glagolistami.
2) Niektorý sa domnievajú, že Konštantín a Metod priniesli a do staroslovančiny preložili východnú- byzantskú liturgiu, ale neskôr preložili i západnú- rímsku liturgiu a tej sa pridržiavali.
3) Skupina bádateľov predpokladá, že Konštantín a Metod preložili do staroslovančiny latinskú liturgiu a ju aj slúžili počas svojho pobytu na Veľkej Morave. Táto skupina bádateľov vynašla pre to aj špeciálny názov, tzv. ´´slovanský obrad´´.
4) Mnohí autori si myslia, že sv. bratia poslovančili latinskú liturgiu používanú v blízkosti akvilejského patriarchátu nad severným Adriatikom. Kdekto tvrdí, že to bola liturgia užívaná medzi Italo- Grékmi, tzv. missa graeca, iní, že to bola tzv. omša sv. Petra, ktorá bola vraj utvorená na základe gréckeho prekladu Služby Božej Gregora Veľkého a ktorý podľa ich tvrdenia sa kedysi používali v okolí byzantského patriarchátu a predovšetkým v gréckych monastyroch v Ríme a v južnej Itálii.
5) Väčšinou sa názory autorov krútia okolo akejsi miešaniny laténskej liturgie v staroslovanskej reči s východnou liturgiou Jána Zlatoústeho alebo Bazila Veľkého. Zástanci tejto liturgie sa odvolávajú na Kyjevské listy- ide o 7 pergamenových listov obsahujúcich 10 formulárov, spolu 38 modlitieb. Obsahujú neznámi text modlitieb písaných glagolským písmom.
Názory na tieto Kyjevské listy sa tiež rozchádzajú a to nielen obsahovo ale aj do pôvodu a miesta nálezu.

Všetky cyrilské písomné pamiatky vynikajú východným duchom, východnou terminológiou, zvykmi a pod. a svedčia o tom, že žiaci sv. bratov rozšírili východný obrad so staroslovanskou rečou do všetkých krajín východnej a strednej Európy.

Cieľom byzantskej misie bolo založiť slovanské učilište na Veľkej Morave a to mimo dosahu pasovského diecézana. Slovanské učilište a slovanský liturgický jazyk.
Konštantín, Metod a ich žiaci rozhodli, že s vedomím Rastislava a Svätopluka odídu do Ríma, aby aj tu získali povolenie slovanského liturgického jazyka a aby vysvätili aj niektorých žiakov na kňazov a dali si schváliť činnosť kniežacej školy.
Z kombinácie údajov ´´Život Konštantína´´kap.XV., ´´Rímske legendy´´kap.7 a ´´Život Metoda´´kap.5 vyplýva, že k odchodu z Moravy došlo pravdepodobne okolo polovice júna r. 6376 byzantskej éry, t.j. roku 867.

Cestou do Ríma sa Konštantín zastavil aj u kniežaťa Koceľa v Blatnohrade, kde do jeho sprievodu Koceľ pridal ďalších žiakov.
Konštantína po príchode do Ríma privítal nový pápež Hadrián II.
Základným predpokladom pre predkladanie akýchkoľvek spisov do slovanského jazyka bola nová sústava grafénu. Hlaholika, založená na základe gréckej minuskuly, tajného gréckeho písma a znakov neznámeho písma, bola fonologicky dôkladná a prevýšila z toho hľadiska gréčtinu i latinčinu. Konštantín aktívne ovládal nárečie juhomacedónskych Slovanov a nazval ho ´´slovanským´´. Podľa jeho životopisu začal prekladať začiatok biblického textu ´´Iskoni bě slov´´ (Na začiatku bolo slovo). Toto možno pokladať za prvú etapu v Konštantínovej literárnej činnosti.

V druhej etape na Veľkej Morave zostavil Konštantín s pomocou Metoda a ich žiakov podľa gréckeho textu výber starozákonnej časti, ako aj evanjeliár, ďalej praxapostol (výber z listov a skutkov apoštolských) a kompletný žaltár. Pre potreby kláštornej komunity, začal prekladať rituál a najmä bohoslužobné texty liturgie Jána Zlatoústeho z gréčtiny- ich zlomky reprezentujú tzv. Sinajské listy.