Z veľkomoravského prostredia prevzali do rituálu spovednú formulu i výber z latinského penitenciálu- Ustanovenia sv. otcov, zaradených do trěbnika, ktorého pozostatkom je tzv. Sinajské euchológium. Aj právnu pomôcku ´´Zakon sudnyj ljudem´´ z gréčtiny preložili azda už pred rokom 867. Keďže slovanské učilište ako komunita sa spoločne zúčastňovalo na povinných raňajších, popoludňajších, nešportových modlitbách, preložili aj breviár nazývaný časoslov. Samostatným Konštantínovým dielom sú dve verzie predhovoru k slovanskému prekladu evanjelia ako celku, ktorý Konštantín ukončil pred rokom 867. Sem patrí aj spomenutá 9 óda Kánonu na počesť sv. Dimitra Solúnskeho.

Konštantín pokračoval v literárnej činnosti aj cestou do Ríma, a to propagáciou slovanského liturgického jazyka v Blatnohrade, prednesením obrany slovanského liturgického jazyka proti trojjazyčníkom v Benátkach, ale najmä v Ríme, kde zložil 3 skladby o nájdení ostatkov pápeža Klimenta v gréckom jazyku.
Do tejto druhej, rímskej etapy patrí aj krátky Život Konštantína- Cyrila, zachovaný v tzv. Rímskej legende a básnická skladba žiaka Klimenta na počesť Konštantína a nakoniec sem treba zaradiť aj z gréčtiny preloženú starosloviensku verziu liturgie sv. Petra, ktorej grécky text vychádzal z veľmi starej latinskej predlohy a užívali ho rímski Gréci.
Aj v Metodovo ´´vyznanie viery´´, použité v úvode Života Metoda, patrí do tejto etapy literárnej činnosti slovanského učilišťa pred rokom 873.

Rok 867- Schválenie bohoslužobného slovienskeho jazyka v Ríme. Vo februári 868, po Metodovi, vysvätili v Ríme troch Konštantínových žiakov na kňazov a dvoch na diakonov. Text o Metodovom vysvätení na kňažstvo je v Rímskej legende uvedené podľa znenia Pražského rukopisu, kde určité latinské výrazy mohli znamenať aj biskupskú hodnosť.  Svätenie Metoda previedol pápež, svätenie učeníkov oportský biskup Formosus a vellektrijský biskup Gauderik. Ako učeníkov menuje Theofylakt ´´Život Klimentov´´ Gorazda, Klimenta, Nauma, Augelára, Laurentiosa.
Konštantín a Metod v Ríme pokračovali v činnosti celý rok. Konštantín v gréckom baziliánskom kláštore prijal meno Cyril a neskôr, o dva mesiace nato zomrel ( 869 ).

Metoda po odchode z Ríma zajali a odvliekli pravdepodobne do Regensburgu, kde sa uskutočnil súd, ktorému predsedal kráľ Ľudovít Nemec. Súd ho odsúdil na neurčitý čas do väzenia asi vo Švábsku. Žiakov slovanského učilišťa vyhnali a dali pod dozor franského kléru.
Keď pápež Ján VIII. obdržal správu o súde bavorského episkopátu nad pápežským legátom a arcibiskupom Metodom, previedol pápež rázny zásah. V r. 873 žiadal Karolmana , aby nebránil Metodovi vykonávať úrad v Panónii, pretože tam bol ustanovený za biskupa Apoštolskou stolicou. Listy poslal pápež po svojom legátovi, Pavlovi z Ancony. Pavel dostal príkaz odprevadiť Metoda k Svätoplukovi, kde Metod mohol na rozdiel od panstva Koceľovho pôsobiť bezpečne. Metodovi pápež povolil na Veľkej Morave pôsobiť štyri a pol roka- do r. 878. Z diplomatickej činnosti v rokoch 879- 880 bolo potrebné na Veľkej Morave posilniť cirkevnú samosprávu. Zatiaľ v jadre Svätoplukovej ríše, začal pribúdať klérus, odchovaný Metodom na Veľkomoravskom učilišti, obnovenom v r. 873, ktorý sa mohol uplatniť v správe fár alebo zemepanských kostolov. V tomto roku za cenu ústupkov Bavorom sa Metod vracia na Veľkú Moravu.

Latinský klérus, odchovaný franskými učiteľmi, sa cítil ohrozený a z jeho iniciatívy vznikla obžaloba Metoda z krivoprísažníctva i z východokresťanskej ´´herézy´´. Na čele latinského kléru stál Svätoplukov poradca Ján z Benátok a benediktínsky mních švábskeho pôvodu Wiching, ktorý pred Svätoplukom oslabovali autoritu Metoda. V r. 879 pápež Ján VIII. pozýva Metoda do Ríma, aby sa zodpovedal z obvinenia, predneseného Jánom z Benátok. V roku 880 v sprievode do Ríma bol zaradený aj mních Wiching, ktorého slobodný obyvatelia Nitry zvolili za prvého biskupa so stálym sídlom v tomto meste. V Ríme bola preskúšaná Metodova pravovernosť, či sa pridŕža symbolu viery, či slúži omšu podľa predpísaného spôsobu a či sa pridŕža uznesení šiestich cirkevných koncilov. Nakoniec pápež potvrdil Metodovi privilégium z r. 870 o jeho arcibiskupskej hodnosti a funkcii pápežského legáta.

Zvoleného biskupa Wichinga vysvätil sám pápež a ustanovil ho za biskupa v Nitre. Pápež dal Svätoplukovi na vedomie, že súhlasí, aby sa bohoslužby konali v slovanskom jazyku, ale stou podmienkou, že sa najprv bude čítať evanjelium latinsky a potom sloviensky.
Kvôli orientácii v cirkevnom práve poslal pápež po Metodovi zbierku dekrétov tzv. Dionisio- Hadrianum, ktorý sa potom dostal k Metodovi do Regensburgu. V kódexe sú na fóliu dekrétov slovanské glosy a za ich autora sa považuje Metod. Najvýznamnejšou časťou ´´Industriae tuae´´ je úvodná stať v ktorej pápež vyhovuje žiadosti Svätopluka o vazalstvo sv. Petra tlmočenej Metodom. Pápež v nej prijíma Svätopluka a ostatný ľud pod patronáciu stolice sv. Petra.