Vzdelanosť v 9.stor. na území Slovenska

Vznik Veľkej Moravy sa datuje od roku 833, teda obsadením Nitrianskeho kniežactva Mojmírom až po rok 906 útokmi maďarských kmeňov na naše územie. Po Mojmírovej smrti sa stal veľkomoravským kniežaťom jeho synovec Rastislav (846-870).Bol dosadený franským kráľom Ľudovítom Nemcom. Ľudovít Nemec využil vnútorné nepokoje a dosadil na trón Rastislava.

Na území Veľkej Moravy pred aj po roku 846 sa pohybovali franskí misionári a navyše aj misionári z Byzantska a Itálie. Počiatočné kresťanstvo malo nízku úroveň, ktorú franská hierarchia na synode v Mohuči v r.852 charakterizovala ako ´´hrubú´´. Franskí misionári postupne strácali dôveru medzi veľkomoravskou vládnucou vrstvou, neplnili svoje povinnosti v duchu kresťanskej ideológie a zneužívali svoje poslanie na posilnenie franského politického vplyvu.
Proti činnosti bavorského episkopátu sa bránili aj vyššie sociálne vrstvy. Neslúžil iba náboženstvu, ale bol silným článkom franskej expanzie a umocňovala závislosť Veľkej Moravy od franskej moci. Veď celé duchovenstvo v cirkevnej správe muselo skladať účty nie veľkomoravskému panovníkovi ale Pasovu, lebo centrálna správa cirkvi sa nachádzala až mimo teritória štátu. Rastislav pochopil nielen silu kresťanstva ale aj silu cirkevnej organizácie. Nechcel aby táto druhá ´´veľmoc´´ bola usmerňovaná z vonku, spoza hraníc Veľkej Moravy. Chcel aby na Morave vzniklo samostatné biskupstvo nezávislé od franského episkopátu spätú so záujmami a politikou Veľkej Moravy.

Obrátil sa teda knieža Rastislav na pápeža Mikuláša I. s prosbou o vyslanie učiteľa na Veľkú Moravu, ktorý by vychoval klérus oddaný aj Mojmírovskej dynastii. So svojou žiadosťou u pápeža nepochodil. Znenie tejto listiny sa nezachovalo ale obsah poznáme z neskoršieho listu pápeža Hadriána II., ktorého text sa uchoval v staroslovienskom preklade. V tomto liste adresovanom Rastislavovi, Svätoplukovi a Koceľovi ( r.869 ), povolil pápež používať sloviensky jazyk v liturgii.
Preto v r.861 sa Rastislav obrátil na cisársky dvor v Carihrade, kde argumentoval hlavne potrebou spravodlivosti a pravdy. Aj keď grécky alebo iný text tohto dokumentu sa nám nezachoval, pomerne dobre ho reprodukujú miesta v Životopisoch Konštantína a Metoda.
Byzantský dvor bol ohromený Rastislavovým posolstvom najme jeho žiadosťou o vyslanie biskupa. Bola to nesplniteľná požiadavka, lebo Konštantinopolský patriarcha zriaďoval cirkevné provincie len tam, kde už bolo zakorenené kresťanstvo. Ale bola tu iná skutočnosť. Byzancia sa usilovala presadiť svoj vplyv v bulharskom štáte, ale bulharský panovníci začali koketovať s rímskym pápežom a hodlali prijať novú vieru z Ríma. Fotios zbadal že je tu príležitosť vyvíjať tlak nielen z Byzancie ale aj sprostredkovane zo západu- z Veľkej Moravy. To rozhodlo o priaznivom prijatí Rastislavovho posolstva.

Rastislavovej žiadosti Michal III. vyhovel a za učiteľov pre moravských Slovanov vybral Konštantína, nazývaného aj filozof, pochádzajúceho z rodiny vysokého námorného dôstojníka zo Solúna. Konštantín ešte pred tým ako sa vybral na misiu, vybral si pomocníkov. V administratíve svojho brata Metoda a viacerých žiakov ako adeptov kresťanstva. Začal riešiť problém slovanského písomného jazyka. Zostavil ortografický systém písma na základe znakov jazyka egejsko-macedónskych Slovanov zložený z 38 znakov a ďalších 7 znakov, zatiaľ z neznámych systémov. Súčasná hlaholská paleografia sa prikláňa k názoru, že písmo ktoré Konštantín priniesol na Veľkú Moravu, bola hlaholika. Bulharský bádatelia predpokladajú, že už pred polovicou 9.stor. vzniklo na základe gréckeho písma, nové slovanské písmo cyrilika- neskôr azbuka.
Konštantín začal prekladať výňatky biblických a bohoslužobných textov podľa byzantského rítu ( liturgia Jána Zlatoústeho ). Netušil že franský klérus na Veľkej Morave je ochotný akceptovať okrem latinčiny iba gréčtinu a hebrejčinu.
Príchod Konštantína a jeho sprievod na Veľkú Moravu sa datuje do r. 863. Ich príchod sa spájal iba s kristianizáciou veľkomoravských Slovienov. Ale kristianizácia Veľkej Moravy však už pred rokom 863 bola ukončeným procesom, na ktorý poukazujú aj fakty ako napr. pokrstenie všetkých Moravanov roku 831 pasovským biskupom Reginharom, vysvätenie kostola v Nitre asi v r. 828- 829 a ďalších sakrálnych stavieb, pri ktorých sa nachádzajú cintoríny so starším typom háčkovitých ostrôh v hroboch.

Čo sa týka teórie ohľadne cyrilometodejskej liturgie na Veľkej Morave, môžeme roztriediť doterajšie názory na tento problém :
1) Prvý názor je ten, že Konštantín a Metod preložili a zaviedli na Veľkej Morave liturgiu východného- byzantského obradu a tú tam zachovali až do konca. Staroslovančina bola zavedená do západného obradu až neskôr do ich smrti a to chorvátskymi glagolistami.
2) Niektorý sa domnievajú, že Konštantín a Metod priniesli a do staroslovančiny preložili východnú- byzantskú liturgiu, ale neskôr preložili i západnú- rímsku liturgiu a tej sa pridržiavali.
3) Skupina bádateľov predpokladá, že Konštantín a Metod preložili do staroslovančiny latinskú liturgiu a ju aj slúžili počas svojho pobytu na Veľkej Morave. Táto skupina bádateľov vynašla pre to aj špeciálny názov, tzv. ´´slovanský obrad´´.
4) Mnohí autori si myslia, že sv. bratia poslovančili latinskú liturgiu používanú v blízkosti akvilejského patriarchátu nad severným Adriatikom. Kdekto tvrdí, že to bola liturgia užívaná medzi Italo- Grékmi, tzv. missa graeca, iní, že to bola tzv. omša sv. Petra, ktorá bola vraj utvorená na základe gréckeho prekladu Služby Božej Gregora Veľkého a ktorý podľa ich tvrdenia sa kedysi používali v okolí byzantského patriarchátu a predovšetkým v gréckych monastyroch v Ríme a v južnej Itálii.
5) Väčšinou sa názory autorov krútia okolo akejsi miešaniny laténskej liturgie v staroslovanskej reči s východnou liturgiou Jána Zlatoústeho alebo Bazila Veľkého. Zástanci tejto liturgie sa odvolávajú na Kyjevské listy- ide o 7 pergamenových listov obsahujúcich 10 formulárov, spolu 38 modlitieb. Obsahujú neznámi text modlitieb písaných glagolským písmom.
Názory na tieto Kyjevské listy sa tiež rozchádzajú a to nielen obsahovo ale aj do pôvodu a miesta nálezu.

Všetky cyrilské písomné pamiatky vynikajú východným duchom, východnou terminológiou, zvykmi a pod. a svedčia o tom, že žiaci sv. bratov rozšírili východný obrad so staroslovanskou rečou do všetkých krajín východnej a strednej Európy.

Cieľom byzantskej misie bolo založiť slovanské učilište na Veľkej Morave a to mimo dosahu pasovského diecézana. Slovanské učilište a slovanský liturgický jazyk.
Konštantín, Metod a ich žiaci rozhodli, že s vedomím Rastislava a Svätopluka odídu do Ríma, aby aj tu získali povolenie slovanského liturgického jazyka a aby vysvätili aj niektorých žiakov na kňazov a dali si schváliť činnosť kniežacej školy.
Z kombinácie údajov ´´Život Konštantína´´kap.XV., ´´Rímske legendy´´kap.7 a ´´Život Metoda´´kap.5 vyplýva, že k odchodu z Moravy došlo pravdepodobne okolo polovice júna r. 6376 byzantskej éry, t.j. roku 867.

Cestou do Ríma sa Konštantín zastavil aj u kniežaťa Koceľa v Blatnohrade, kde do jeho sprievodu Koceľ pridal ďalších žiakov.
Konštantína po príchode do Ríma privítal nový pápež Hadrián II.
Základným predpokladom pre predkladanie akýchkoľvek spisov do slovanského jazyka bola nová sústava grafénu. Hlaholika, založená na základe gréckej minuskuly, tajného gréckeho písma a znakov neznámeho písma, bola fonologicky dôkladná a prevýšila z toho hľadiska gréčtinu i latinčinu. Konštantín aktívne ovládal nárečie juhomacedónskych Slovanov a nazval ho ´´slovanským´´. Podľa jeho životopisu začal prekladať začiatok biblického textu ´´Iskoni bě slov´´ (Na začiatku bolo slovo). Toto možno pokladať za prvú etapu v Konštantínovej literárnej činnosti.

V druhej etape na Veľkej Morave zostavil Konštantín s pomocou Metoda a ich žiakov podľa gréckeho textu výber starozákonnej časti, ako aj evanjeliár, ďalej praxapostol (výber z listov a skutkov apoštolských) a kompletný žaltár. Pre potreby kláštornej komunity, začal prekladať rituál a najmä bohoslužobné texty liturgie Jána Zlatoústeho z gréčtiny- ich zlomky reprezentujú tzv. Sinajské listy.
Z veľkomoravského prostredia prevzali do rituálu spovednú formulu i výber z latinského penitenciálu- Ustanovenia sv. otcov, zaradených do trěbnika, ktorého pozostatkom je tzv. Sinajské euchológium. Aj právnu pomôcku ´´Zakon sudnyj ljudem´´ z gréčtiny preložili azda už pred rokom 867. Keďže slovanské učilište ako komunita sa spoločne zúčastňovalo na povinných raňajších, popoludňajších, nešportových modlitbách, preložili aj breviár nazývaný časoslov. Samostatným Konštantínovým dielom sú dve verzie predhovoru k slovanskému prekladu evanjelia ako celku, ktorý Konštantín ukončil pred rokom 867. Sem patrí aj spomenutá 9 óda Kánonu na počesť sv. Dimitra Solúnskeho.

Konštantín pokračoval v literárnej činnosti aj cestou do Ríma, a to propagáciou slovanského liturgického jazyka v Blatnohrade, prednesením obrany slovanského liturgického jazyka proti trojjazyčníkom v Benátkach, ale najmä v Ríme, kde zložil 3 skladby o nájdení ostatkov pápeža Klimenta v gréckom jazyku.
Do tejto druhej, rímskej etapy patrí aj krátky Život Konštantína- Cyrila, zachovaný v tzv. Rímskej legende a básnická skladba žiaka Klimenta na počesť Konštantína a nakoniec sem treba zaradiť aj z gréčtiny preloženú starosloviensku verziu liturgie sv. Petra, ktorej grécky text vychádzal z veľmi starej latinskej predlohy a užívali ho rímski Gréci.
Aj v Metodovo ´´vyznanie viery´´, použité v úvode Života Metoda, patrí do tejto etapy literárnej činnosti slovanského učilišťa pred rokom 873.

Rok 867- Schválenie bohoslužobného slovienskeho jazyka v Ríme. Vo februári 868, po Metodovi, vysvätili v Ríme troch Konštantínových žiakov na kňazov a dvoch na diakonov. Text o Metodovom vysvätení na kňažstvo je v Rímskej legende uvedené podľa znenia Pražského rukopisu, kde určité latinské výrazy mohli znamenať aj biskupskú hodnosť.  Svätenie Metoda previedol pápež, svätenie učeníkov oportský biskup Formosus a vellektrijský biskup Gauderik. Ako učeníkov menuje Theofylakt ´´Život Klimentov´´ Gorazda, Klimenta, Nauma, Augelára, Laurentiosa.
Konštantín a Metod v Ríme pokračovali v činnosti celý rok. Konštantín v gréckom baziliánskom kláštore prijal meno Cyril a neskôr, o dva mesiace nato zomrel ( 869 ).

Metoda po odchode z Ríma zajali a odvliekli pravdepodobne do Regensburgu, kde sa uskutočnil súd, ktorému predsedal kráľ Ľudovít Nemec. Súd ho odsúdil na neurčitý čas do väzenia asi vo Švábsku. Žiakov slovanského učilišťa vyhnali a dali pod dozor franského kléru.
Keď pápež Ján VIII. obdržal správu o súde bavorského episkopátu nad pápežským legátom a arcibiskupom Metodom, previedol pápež rázny zásah. V r. 873 žiadal Karolmana , aby nebránil Metodovi vykonávať úrad v Panónii, pretože tam bol ustanovený za biskupa Apoštolskou stolicou. Listy poslal pápež po svojom legátovi, Pavlovi z Ancony. Pavel dostal príkaz odprevadiť Metoda k Svätoplukovi, kde Metod mohol na rozdiel od panstva Koceľovho pôsobiť bezpečne. Metodovi pápež povolil na Veľkej Morave pôsobiť štyri a pol roka- do r. 878. Z diplomatickej činnosti v rokoch 879- 880 bolo potrebné na Veľkej Morave posilniť cirkevnú samosprávu. Zatiaľ v jadre Svätoplukovej ríše, začal pribúdať klérus, odchovaný Metodom na Veľkomoravskom učilišti, obnovenom v r. 873, ktorý sa mohol uplatniť v správe fár alebo zemepanských kostolov. V tomto roku za cenu ústupkov Bavorom sa Metod vracia na Veľkú Moravu.

Latinský klérus, odchovaný franskými učiteľmi, sa cítil ohrozený a z jeho iniciatívy vznikla obžaloba Metoda z krivoprísažníctva i z východokresťanskej ´´herézy´´. Na čele latinského kléru stál Svätoplukov poradca Ján z Benátok a benediktínsky mních švábskeho pôvodu Wiching, ktorý pred Svätoplukom oslabovali autoritu Metoda. V r. 879 pápež Ján VIII. pozýva Metoda do Ríma, aby sa zodpovedal z obvinenia, predneseného Jánom z Benátok. V roku 880 v sprievode do Ríma bol zaradený aj mních Wiching, ktorého slobodný obyvatelia Nitry zvolili za prvého biskupa so stálym sídlom v tomto meste. V Ríme bola preskúšaná Metodova pravovernosť, či sa pridŕža symbolu viery, či slúži omšu podľa predpísaného spôsobu a či sa pridŕža uznesení šiestich cirkevných koncilov. Nakoniec pápež potvrdil Metodovi privilégium z r. 870 o jeho arcibiskupskej hodnosti a funkcii pápežského legáta.

Zvoleného biskupa Wichinga vysvätil sám pápež a ustanovil ho za biskupa v Nitre. Pápež dal Svätoplukovi na vedomie, že súhlasí, aby sa bohoslužby konali v slovanskom jazyku, ale stou podmienkou, že sa najprv bude čítať evanjelium latinsky a potom sloviensky.
Kvôli orientácii v cirkevnom práve poslal pápež po Metodovi zbierku dekrétov tzv. Dionisio- Hadrianum, ktorý sa potom dostal k Metodovi do Regensburgu. V kódexe sú na fóliu dekrétov slovanské glosy a za ich autora sa považuje Metod. Najvýznamnejšou časťou ´´Industriae tuae´´ je úvodná stať v ktorej pápež vyhovuje žiadosti Svätopluka o vazalstvo sv. Petra tlmočenej Metodom. Pápež v nej prijíma Svätopluka a ostatný ľud pod patronáciu stolice sv. Petra.
Nevyjasneným problémom je hodnosť Gorazda, ďalšieho adepta na biskupskú hodnosť, ktorého mal Svätopluk po r. 880 ešte poslať do Ríma kvôli ordinácii, o to sa mal postarať Metod vzhľadom na svoju cestu do Konštantínopolu, lebo po nútenom odchode Wichinga na misiu do Vislanska, by ostala moravská cirkev bez zástupcu. Zámer s ordináciou sa však nevydaril.

Posledné roky svojho života vyplnil arcibiskup Metod aktívnou literárnou činnosťou náboženského charakteru. Predlohou starozákonnej časti biblie mu bol doslovný grécky preklad od Akvilu. Okrem toho viedol Metod učilište zamerané na výchovu slovanského kňažského dorastu, úspešne odrážal útoky franského kléru, našiel si čas na misijnú činnosť v potisko- dunajskej oblasti a dokonca asi v r. 822 navštívil aj Carihrad.
Zomrel 6.4.885, čo využil v Ríme sa nachádzajúci nitriansky biskup Wiching na oslabenie celej cirkevnej veľkomoravskej obce a na postupnú likvidáciu veľkomoravského slovanského učilišťa.

Na čelo učilišťa určil Metod krátko pred smrťou svojho žiaka Gorazda, ktorý v mladosti získal potrebné vzdelanie na latinskej arcipresbyteriálnej škole. Arcibiskup Metod sa nedožil utvorenia veľkomoravskej cirkevnej provincie, ktorá mala najmä po r. 880 vhodné podmienky, tomuto však prekážal Wiching, pričom jej význam nechápal ani sám Svätopluk I. Metod niekoľko rokov pred svojou smrťou ako správca slovanského učilišťa dokončil, resp. doplnil už Konštantínom začatý preklad celej biblie. V r.885 vzdal sa Metod funkcie vedúceho učiteľa a poveril ňou Gorazda. Metod vedel, že bude potrebné vyslať Gorazda do Ríma, a to aj s predbežným súhlasom panovníka. Kvôli smrti arcibiskupa, nadobudol spor so stúpencami biskupa Wichinga, ktorý si naklonili kráľa Svätopluka. Biskup Wiching využil Metodovu smrť na to, aby umlčal veľkomoravské učilište. Pápežov list z leta 885 sa križoval so správou o Metodovej smrti, ktorá sa do Ríma dostala neskôr. V liste 885 pápež bez problémov rehabilitoval Wichinga v biskupskej hodnosti.

Metodovo kultúrno- politické účinkovanie pápež na základe ústneho svedectva Wichinga a jeho sprievodcov dokonca odsúdil. Už v liste Svätoplukovi pápež uviedol falošné tvrdenie, podľa ktorého sa Metod nad relikviami sv. Petra v Ríme prisahal, že bude užívať slovanský jazyk pri bohoslužbe. Na základe tohto tvrdenia vydal pápež pod trestom cirkevnej kliatby zákaz užívať slovanský jazyk v liturgii, povolil ho iba v kázňach a vo výklade biblických textov. Pápež Štefan V. sa rozhodol poslať s Wichingom v r. 886 na Veľkú Moravu ako pápežských legátov biskupa Dominika a kňazov Jána a Štefana. Keď sa do Ríma dostala správa o Metodovej smrti, pápež zostavil pre nich sprievodný list, ktorého text sa ako celok nezachoval. Legáti mali aj vysvetliť zmysel pôstov a nakoniec mali splniť stanovisko pápežskej kúrie k otázke Gorazdovho nástupníctva. Z toho vyplýva, že Gorazd mal hodnosť biskupa ale na Gorazdovu vysviacku na biskupa niet žiadneho pramenného údaja. Gorazd sa nemohol stať arcibiskupom bez súhlasu pápežskej kúrie. To vedeli Metod aj Gorazd, ktorý sa stal Metodovým nástupcom pravdepodobne iba vo funkcii učiteľa, vo vedení učilišťa.

Svätopluk sa nestaral o osud slovanského učilišťa o Gorazda, ani o Metodových žiakov. Za prítomnosti legátov bolo zrejme uzavreté učilište, čo bolo signálom na prenasledovanie stúpencov Metodovho žiaka a učiteľa Gorazda. Treba pochybovať o tom, že by zostava legátov- biskup + dvaja kňazi, mala takú úroveň, aby mala možnosť ordinovať ďalších biskupov.

Ku koncu života stačil Metod zveriť učilište na starosť Gorazdovi, čim sa vytvoril priestor pre Wichingove zákernosti proti slovanskému učilišťu a Metodovým žiakom, ktorý ani u kráľa Svätopluka nenašli oporu; Svätopluk I. so svojimi radcami neprechovával k Metodovmu dielu ani dôveru ani úctu. Skutočnosť, že aj po smrti arcibiskupa Metoda, fungovalo slovanské učilište pod vedením Gorazda, ešte takmer rok, vyplýva z literárnych pamiatok, ktoré vznikli na Veľkej Morave po Metodovej smrti a pred zatvorením učilišťa. Po zavretí školy sa wichingovcami prenasledovaní žiaci väčšinou rozišli do Chorvátska, Bulharska, možno aj do Čiech. Ani Gorazdov osud nie je známy.
Literárny význam slovanského učilišťa má pôvod v zavedení fonologicky dokonalého hlaholského písma a vo vytvorení kultúrnej formy slovanského jazyka. Jeho dielo sa skladá z prekladov z gréčtiny :
a) biblické texty evanjelistára, Apoštol a žaltár
b) kompletné texty celej biblie- okrem kníh Makabejských
c) bohoslužobné knihy východného (Sinajské zlomky), ako aj pôvodne západného rítu (Kyjevské listy)
d) legendy, pochvalné slová
e) náboženské úvahy a kázne
f) príležitostné modlitby, spovedné formuly
g) právne texty
h) ustanovenie sv. otcov- preklad z latinčiny
i) čítanie o živote svätých- paterik-mineje

Oveľa väčší význam majú pôvodné skladby:
1) Báseň Konštantína k štvorevanjeliu
2) Predhovor Konštantína k evanjéliu
3) Deviata pieseň v Kanóne na počesť sv. Dimitra Solúnskeho
4) Konštantínove spisy venované nájdeniu ostatkov mučeníka Klimenta, pôvodne napísané po grécky.
5) Tri krát po pravej viere- použitý aj v Živote Konštantína
6) Polemické- napr. O rovnosti slovanského liturgického jazyka s tromi posvätnými jazykmi.
7) Metodova kázeň- Napomenutie vladárom
8) Život Konštantína na ktorom pracoval Metod
9) Život Metoda, ktorý zostavili po Metodovej smrti jeho žiaci na čele s Gorazdom
10) Pochvala Cyrilovi- Filozofovi-(asi od žiaka Klimenta) pochválené slovo na Cyrila a Metoda od Savu, služba Metodovi od bulharského Konštantína Presbytera.
11) Traktát o zostavení slovanského písma, doplnený neskôr mníchom Chrabrom na macedónskej pôde v Ochride.