Vznik Veľkej Moravy sa datuje od roku 833, teda obsadením Nitrianskeho kniežactva Mojmírom až po rok 906 útokmi maďarských kmeňov na naše územie. Po Mojmírovej smrti sa stal veľkomoravským kniežaťom jeho synovec Rastislav (846-870).Bol dosadený franským kráľom Ľudovítom Nemcom. Ľudovít Nemec využil vnútorné nepokoje a dosadil na trón Rastislava.
Na území Veľkej Moravy pred aj po roku 846 sa pohybovali franskí misionári a navyše aj misionári z Byzantska a Itálie. Počiatočné kresťanstvo malo nízku úroveň, ktorú franská hierarchia na synode v Mohuči v r.852 charakterizovala ako ´´hrubú´´. Franskí misionári postupne strácali dôveru medzi veľkomoravskou vládnucou vrstvou, neplnili svoje povinnosti v duchu kresťanskej ideológie a zneužívali svoje poslanie na posilnenie franského politického vplyvu.
Proti činnosti bavorského episkopátu sa bránili aj vyššie sociálne vrstvy. Neslúžil iba náboženstvu, ale bol silným článkom franskej expanzie a umocňovala závislosť Veľkej Moravy od franskej moci. Veď celé duchovenstvo v cirkevnej správe muselo skladať účty nie veľkomoravskému panovníkovi ale Pasovu, lebo centrálna správa cirkvi sa nachádzala až mimo teritória štátu. Rastislav pochopil nielen silu kresťanstva ale aj silu cirkevnej organizácie. Nechcel aby táto druhá ´´veľmoc´´ bola usmerňovaná z vonku, spoza hraníc Veľkej Moravy. Chcel aby na Morave vzniklo samostatné biskupstvo nezávislé od franského episkopátu spätú so záujmami a politikou Veľkej Moravy.
Obrátil sa teda knieža Rastislav na pápeža Mikuláša I. s prosbou o vyslanie učiteľa na Veľkú Moravu, ktorý by vychoval klérus oddaný aj Mojmírovskej dynastii. So svojou žiadosťou u pápeža nepochodil. Znenie tejto listiny sa nezachovalo ale obsah poznáme z neskoršieho listu pápeža Hadriána II., ktorého text sa uchoval v staroslovienskom preklade. V tomto liste adresovanom Rastislavovi, Svätoplukovi a Koceľovi ( r.869 ), povolil pápež používať sloviensky jazyk v liturgii.
Preto v r.861 sa Rastislav obrátil na cisársky dvor v Carihrade, kde argumentoval hlavne potrebou spravodlivosti a pravdy. Aj keď grécky alebo iný text tohto dokumentu sa nám nezachoval, pomerne dobre ho reprodukujú miesta v Životopisoch Konštantína a Metoda.
Byzantský dvor bol ohromený Rastislavovým posolstvom najme jeho žiadosťou o vyslanie biskupa. Bola to nesplniteľná požiadavka, lebo Konštantinopolský patriarcha zriaďoval cirkevné provincie len tam, kde už bolo zakorenené kresťanstvo. Ale bola tu iná skutočnosť. Byzancia sa usilovala presadiť svoj vplyv v bulharskom štáte, ale bulharský panovníci začali koketovať s rímskym pápežom a hodlali prijať novú vieru z Ríma. Fotios zbadal že je tu príležitosť vyvíjať tlak nielen z Byzancie ale aj sprostredkovane zo západu- z Veľkej Moravy. To rozhodlo o priaznivom prijatí Rastislavovho posolstva.
Rastislavovej žiadosti Michal III. vyhovel a za učiteľov pre moravských Slovanov vybral Konštantína, nazývaného aj filozof, pochádzajúceho z rodiny vysokého námorného dôstojníka zo Solúna. Konštantín ešte pred tým ako sa vybral na misiu, vybral si pomocníkov. V administratíve svojho brata Metoda a viacerých žiakov ako adeptov kresťanstva. Začal riešiť problém slovanského písomného jazyka. Zostavil ortografický systém písma na základe znakov jazyka egejsko-macedónskych Slovanov zložený z 38 znakov a ďalších 7 znakov, zatiaľ z neznámych systémov. Súčasná hlaholská paleografia sa prikláňa k názoru, že písmo ktoré Konštantín priniesol na Veľkú Moravu, bola hlaholika. Bulharský bádatelia predpokladajú, že už pred polovicou 9.stor. vzniklo na základe gréckeho písma, nové slovanské písmo cyrilika- neskôr azbuka.
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie