Slovensko vstupovalo do nového štátu bez vlastného národného školstva. Roku 1918 tu v zlých materiálnych podmienkach živorilo 270 ľudových cirkevných škôl, kde sa ešte učilo po slovensky. Preto jednou z prvých a najdôležitejších úloh česko-slovenského štátu na Slovensku bolo obnovenie a budovanie slovenských škôl. V krátkom čase sa poslovenčili alebo otvárali nové ľudové, stredné, odborné a učňovské školy. Popri sebe existovali štátne, cirkevné i súkromné školy. Zlepšila sa disciplína v školskej dochádzke a ustupovala negramotnosť obyvateľstva.

Pre zvyšujúci sa počet slovenských škôl však najmä spočiatku chýbali učitelia, učebnice i školské priestory. Preto štát, cirkvi a obce postavili alebo prispôsobili desiatky budov pre potreby škôl. Na poslovenčených alebo novovzniknutých učiteľských ústavoch vyrastali kvalitní slovenskí pedagógovia. Na Slovensko však prichádzalo aj veľa učiteľov z Čiech, ktorí pomohli pri výchove a vzdelávaní slovenských žiakov. Rozvoj slovenského školstva nemal len pedagogický, ale aj širší kultúrny význam. Veľký význam pre rozvoj umeleckého života na Slovensku mal vznik Hudobnej a dramatickej akadémie(konzervatória) a Školy umeleckých remesiel (ŠUR) nazývanej aj bratislavský Bauhaus. Roku 1919 bola v Bratislave zriadená prvá moderná slovenská vysoká škola-Univerzita Komenského.