Talleyrand sa narodil 13. 2. 1754 v Paríži v aristokratickej rodine . Vybrali mu dráhu duchovného. Pred začiatkom revolúcie sa stal biskupom v Autune. Duchovenstvo zastupoval aj v jednaniach Generálnich stavou. V roku 1790 vysvetil prvích dvoch biskupov prisahajucich vieru Francúzsku , nie papežovi . Za to bol exkomunikovaný z cirkvi.
Talleyrand sa v roku 1792 stal francúzskim velvyslancom v Londýne. Kôli obvineniam z tajných kontaktov s Ludvíkom XVI. utiekol do USA.
Vo francúzsku sa objavil až po páde Jakobínou. Direktorium vzdy trpelo nedostatkom schopných ludí a naviac chcelo omedzit diplomaciu generálov (predovsetkým vsak Napoleonovu), tak ho hneď v roku 1797 prijalo za ministra zahraničnych vecí. Talleyrand však na sklamanie direktoria začal podporovat práve generála Napoleona.

Direktorium obávajúce sa ďalsej revolúcie poslalo Napoleona na inváziu do Anglicka. Sám však uprednostňoval plán invázie na Egipta. Nezávisle na ňom k rovmakému názoru dospel aj Talleyrand. On presvečil direktorium o správnosti plánu. Útok na Egipt mal pomôct rozhodnút francúzsko-anglický konflikt a zväčšit kontrolu obchodou s Indiou. Invázia na Egipt skoncila francúzskym fiaskom, Napoleon z Egipta potajme ušiel.
Talleyradn pochpil, že o napoleonovu, trvalo neudržatelnú rozpínavost sa nemôže opierat večne. Začal hladat cestu, ako sa zbaviť Napoleona a jeho vojenských a polityckých plánou. V Erfurtskom sneme skontaktoval cara Alexandra (Napoleon to vedel) a presvečil ho že je nutné odporovat napoleonovým plánom. Začal sa priatelit s ministrom polície Jozefom Fouchém. Obaja mali rovnakú potrebu zbavit sa Napoleona , ten to vytušil a ešte pred koncom vojny so Španielskom sa vrátil do Paríža.

Talleyrand prostrednictvom rakuskeho velvislanca v Paríži Metternicha informoval aj Vieden v predvojnovom obdobý. Fouché takisto potajme informoval Vieden a vyjednával s Anglickom.
Napoleon zasiahol proti Talleyrandovy v roku 1809 (nazval ho "hovnom v hodvábe"), ale nepotrestal ho. Talleyrand nadalej informoval Viedeň a napomohol k dalšej rakúsko-francúzskej vojne.

Nasledujúca koaličná vojna porazila zoslabnuté Francúzsko po neúspešnom útoku na Rusko a Napoleona donútila podpísaťabdikáciu 6.4. 1814.
Po Napoleonovej abdikácii prešiel Talleyrand do služieb cara Alexadnda a menoval sa predsedom francúzskej vlády. Asi po troch mesiacoch bol donútený odstúpiť. Ešte v apríli sa Talleyrand podielal na definytyvnom vyhnaní Napoleona z Francuzska. S pomocou Anglicka sa zaslúžil o reštauráciu Bourbonou.
Talleyrand zomrel 17. 5. 1838 vo svojich 84 rokoch v Paríži. Jeho cielom bolo vždy blaho Francúzska.