Je nepochopiteľné, prečo mali am. piloti chrániť životy niekomu, kto len čo dokončí stavbu týchto zariadení, bude zostreľovať ich lietadlá. Do polovice 70. rokov mala VDR najdokonalejšiu protilietadlovú obranu na svete. Nálety však pokračovali, od roku 1965 s prestávkami až do roku 1973. Za 8 rokov priniesli smrť 100 000 civilistom a spôsobili ohromné materiálne škody. To všetko však neznamenalo nič oproti hrôzam, ktoré sa diali v Južnom Vietname. V januári 1967 obkľúčili jednotky am. a juhovietnamskej armády oblasť tzv. železného trojuholníka, na západ od Saigonu. Oblasť sa Američania snažili márne dobyť už dlhšiu dobu. V tejto opevnenej oblasti sa ukrývalo veľké množstvo partizánov a boli odtiaľ často podnikané útoky proti Saigonu. V priebehu niekoľkých dní am. a juhovietn. jednoty oblasť obsadili, padlo pri tom 78 Američanov a asi 700 partizánov, ďalších 400 ich bolo zajatých. Nečakaný útok síce partizánov zaskočil, ale tí nestratili duchaprítomnosť a prevažná väčšina z nich sa stiahla z oblasti bez boja. Americké jednotky asi mesiac preskúmavali oblasť, ničili bunkre a sklady, ale nakoniec z oblasti odišli a tým dovolili partizánom vrátiť sa. Súčasťou tejto operácie bolo presídlenie 6000 obyvateľov oblasti do iných častí krajiny. Američania nenechali partizánov vydýchnuť a okamžite po dovŕšení aktivít v Železnom trojuholníku, obkľúčili partizánov pri Tay Ninh.

V bojoch pri likvidácií kotla padlo 3000 partizánov 9. div. Vietkongu. Zbytok divízie sa rozdelil na malé skupinky vojakov a unikol do Kambodže. 200 partizánov bolo zajatých. V tej istej dobe navrhli USA Vietamskej strane rokovania o mieri. Komunisti v Hanoji ich odmietli. USA obnovili nálety, pričom pomoc Južnému Vietnamu poskytlo aj Thajsko, ktoré vyslalo 3000 vojakov. Rok 1967 bol pre komunistov neveľmi úspešný, v USA sa práve v tom roku rozmohlo pacifistické hnutie, ktoré žiadalo ukončenie vojny vo Vietname. Vojna sa práve v tejto dobe stávala čoraz viac nepopulárnou, sčasti aj pre to, že do Vietnamu bolo vysielaných čoraz viac Američanov. Koncom. Roku 1967 ich tam bolo 463 000, s toho väčšiu časť tvorili povolaní 18 a 19 roční branci, ktorým bol zmysel vojny prinajmenšom nejasný. Proti vojne prebehlo niekoľko veľkých demonštrácií po celom svete. Je smutné, že len málo z účastníkov týchto demonštrácií skutočne vedelo čo sa vo Vietname deje. Média v tej dobe veľmi prekrucovali fakty o vojne. Vždy sa hovorilo len o zverstvách am. vojakov o bombardovaní civilistov am. lietadlami. Zábery bojov, ktoré si mohli diváci televízie denne pozrieť vo večerných správach vyvolávali len zhnusenie nad vojnou. Na demonštráciách pred Bielym domom pritom ľavicovo orientovaná mládež mávala vlajkami Vietkongu - organizácie, ktorá terorizovala celý vietnamský vidiek, ktorej členovia neváhali mrzačiť a zabíjať svojich krajanov, iba preto že prijali pomoc od „západných imperialistov“. Práve v tejto rozporuplnej dobe, začalo Hanojské politbyro plánovať novú ofenzívu, ofenzívu ktorá by vyhnala Američanov z krajiny. Severovietnamci ale neboli jednotní. Gen.

Thanh, jeden z mála vyšších komunistických dôstojníkov, ktorý operovali spolu s jednotkami v Južnom Vietname, ktorý na vlastné oči videl ako sú jeho jednotky masakrované americkou palebnou prevahou, bol zásadne proti. Čoskoro však bol umlčaný, keď zahynul pri nálete am. bombardérov B-52 na jeho hlavný stan v Kambodži. Severovietnamci naplánovali novú ofenzívu na sviatky „Tet“, vietnamský Nový rok – najväčší sviatok v roku, keď bude prímerie, Američania budú menej ostražití, Juhovietnamci budú oslavovať a väčšina z ich vojakov bude na dovolenkách doma. Američania od konca roku 1967 zachytávali správy a zajatcov, ktorý tvrdili, že príde ofenzíva ktorá vyženie všetkých interventov z krajiny. Týmto správam neprisudzoval nikto veľký význam, pretože práve počas roku 1967 utrpelo partizánske hnutie najťažšie porážky, a z čisto vojenského hľadiska bolo pre partizánov nemožné udržať obývané oblasti, na ktoré sa ofenzíva mala sústrediť, pod kontrolou. Partizánom sa postupne podarilo odlákať veľké množstvo amerických jednotiek do neobývaných pohraničných oblastí. Jednou z nich bola odlúčená základňa am. Námornej pechoty Khe Sanh, nachádzajúca sa na dostrel od miesta, kde sa stretávali juhovietnamská, severovietnamská a laoská hranica. Tu sústredili partizáni obrovské množstvo vojakov a vydali falošné správy o tom, že útok bude smerovať práve sem. Zatiaľ čo sa celý svet pozeral na boje v jej okolí. Vietkong infitroval všetky významnejšie juhovietnamské mestá.