Kresťanstvo

Vznik kresťanstva- 1. st. nl. Založil ho Ježiš Kristus. Biblia sa skladá zo Starého a Nového zákona. Rímska ríša- biskup je nástupcom apoštola. Problém sú patriarcháty- Alexandria, Antiochia, kde tiež sa apoštoli dostali pri hlásaní kresťanstva. Vážnosť nadobudol Jeruzalem. V roku 313 Konštantín vyhlásil kresťanstvo za celosvetové náboženstvo. 325 Nicae- koncil (Malá Ázia), kde sa rozhodlo že Boh otec a Boh syn sú rovnaké – katolicizmus, ariánstvo- sekta , neuznáva. Po rozdelení impéria význam Ríma- pápež a po rozpade Západorímskej ríše 476- vzrastá význam Konštantínopola. Východ- cézaropapizmus.

Cirkev je to spoločenstvo veriacich a skladá sa z dvoch cirkevných vrstiev- 1.Klerici- duchovní a 2. laici- veriaci
10 časť úrody- desiatok sa odozdával cirkvi.

Vznik pápežského štátu: v 8. st. zaútočili Longobardi na Itáliu a pápež požiadal o pomoc Franskú ríšu , za ponúknutú pomoc dostali odmenu- Karoľ Veľký- titul rímskeho cisára. V roku 756 dal Pipin Krátky do plnej správy pápežovi Rím ako mesto 20 miest + okolie- Dedičstvo sv. Petra

Pápež Gregor Veľký 590-604 založil pápežskú kanceláriu a gregoriánsky chorál.

Rozkol v cirkvi- schizma: 1054
Keď sa Rímska ríša rozdelila, ovplyvnilo to aj vývoj kresťanstva. Vo Východorímskej ríši- Byzancia bol na jej čele - patriarcha caridhradský. Na západe pápež. Rozkol bol dovŕšením celého dlhého procesu, ktorý sa začal v 6. st. podnetom k novému prudkému oživeniu sporov v 9. st. bolo mocenské súperenie medzi dvoma najvyššími predstaviteľmi: Mikulášom I. a patriarchom Fotiom. Obaja sa usilovali rozšíriť sféru vplyvu a ich záujmy sa stretli na slovanskom území, na Balkáne a v strednej Európe. Spor vyvrcholil 16. júla 1054, keď pápežský legát kardinál Humbert položil na hlavný oltár Chrámu sv. Sofie exkomunikačnú bulu proti konštantínopoľskému patriarchovi a jeho prívržencom. V roku 1054 definitívne vznikla západná rímskokatolícka cirkev, používa latinský jazyk pri bohoslužbách a hlavou je pápež- (aj pre grékokatolíkov). Východná pravoslávna cirkev – (Rusi, Srbi) uznávajú patriarchu, nie pápeža.

Kláštory:
Strediská vedy, umenia, mali za úlohu pokresťančenie Európy po sťahovaní národov, heslo mníchov bolo:“modli sa a pracuj“ ( ora et labora)
Život podľa evanielija- chudoba, čistota, poslušnosť

-spoločnosť kláštora: viedol ho opát, kňazy, bratia mnísi, novici. K založeniu kláštora dostávali mnísi neobrobenú pôdu v lesoch. Klčovali ju a odvodňovali. Kláštor predstavoval osadu: veľkostatok, kostol, domy pre čelaď- služobníctvo, dielne pre remeslá, hospodársky dvor, stodolu, mlyn, záhradu, rybník, budovu kláštora. Počet obyvateľov dosahoval aj 400 ľudí. Z takýchto kláštorov mohli vznikať dediny a mestá. Vinárska a pivovarnícka činnosť. Okrem spomenutých úloh sa venovali zdravotníctvu- prvé nemocnice a hospice, pomoc pocestným , sirotince.
Druhy rádov: kontenplatívne rozjímajúce- žobravé. Žili z almužien a milodarov. : benediktíni ( Benedikt z Nursie), františkáni (František z Assisi), dominikáni, templári, uršulínky.
Za Jozefa II. boli tieto žobravé rády zrušené. Abatiša- matka predstavená, opát – predstavený kláštora.
-jezuiti- zakladali školy- Trnava, Prešov
-kapucíni- Dominik Xanio
3 rády: ženský, mužský a laický- ženy i muži
najznámejšie kláštory: Clunny, Monte Cassino,...
- benediktínska regula- podľa nej sa spravovali kláštory.
Patrónkou Slovenska je Panna Mária.