Stredoveké umenie

( 5.-15. ST. )
ROK 800 – korunovanie franského kráľa za cisára- Karol Veľký = KAROLÍNSKA RENESANCIA (KAROLÍNSKE UMENIE)

900- OTÓNSKE UMENIE

*1000-1150- ROMÁNSKE UMENIE

*1250-1400- GOTICKÉ UMENIE

Karolínska renesancia

Školy pre duchovných a šľachticov. Čítala sa a napodobňovala sa antická a latinská literatúra. Správa štátu si vyžadovala vychovať vrstvu ľudí, ktorých možno označiť ako štátna byrokracia. Ich úlohou bolo zvládnuť písomný styk a písomnú evidenciu. Preto Karol Veľký podporoval zakladanie škôl pri jednotlivých kláštoroch a biskupstvách. Jedna zo škôl bola aj priamo na jeho kráľovskom dvore, kde vyučoval anglodsaský mních Alkuin.

Románske umenie
Prvý univerzálny sloh. Je platný pre celú Európu.
Architektúra: pozdĺžne stavby v tvare- hlavná loď + 2 bočné lode, priečna loď nad nimi. Krížením vznikali veže. Pozdĺžne stavby- 1 až 5 loďové s vyvýšenou hlavnou loďou.
Zastropenie: s plochou alebo valenou klenbou. Z valenej klenby sa vyvinula priečne valená klenba.
Stĺpy: dórsky, iónsky, koryntský s inou hlavicou- kockovitá, kalichovitá, neskôr figurálna. Stĺpy sa často používali v radoch = Arkáda.
Vonkajšia časť stavby ako celok pôsobí ako zložitá kocka s malými oknami, vežou alebo vežami rôzneho typu a umiestnenia.
Sochárstvo: architektúra sa až do začiatku renesancie v novoveku bola vždy dôležitejšia ako maliarstvo a sochárstvo, súvisí s archit.- reliéfy = prevládajú.
Kresba a maľba: hodnotu majú knižné maľby, iluminácie ručným podaním- prepisovanie.

Kostoly tmavé, na pohľad masívne valená klenba, zásadne polkruhový oblúk, masívne plné múry, úzke okenné otvory- často dekoratívne a symbolické.

Stavby:-rotundy: sv. Martina (Praha)
-baziliky: Praha, Tolous, Verona
-kláštor: Narrava
-chrámy: Modena, Zamora, Naumburg
Gotické umenie

Gotické umenie: Prívlastok "gotické" vynašli humanisti talianskej renesancie. S pohŕdaním sa takto označovala kultúra akože barbarská (kultúra Gótov), ktorá sa na Západe rozvíjala medzi 12. a 16. storočím.Toto označenie sa uplatňovalo najprv na architektúru, potom na všetky druhy umenia a napokom na všetku kultúru tohto obdobia. Gotické umenie sa dlho podceňovalo a ľudia neváhali ničiť jeho diela. Rehabilitovali ho až romantici 19. storočia.

Gotické umenie sa zrodilo v polovici 12. storočia, keď sa na podnet opáta Sugera vystaval chór baziliky v Saint-Denise. Rozšírilo sa veľmi rýchlo po celom francúzskom kráľovstve a odtiaľ po celej Európe.
Avšak od druhej polovice 13. storočia rozličné krajiny sa vymanili spod francúzskeho vzoru. Každá oblasť dodala gotickému umeniu originálny odtieň podľa vlastného ducha, ale jeho základy sa tým nemenili. Nakoniec v polovici 14. storočia sa v Toskánsku rozvíjalo nové umenie: renesancia, ktorá postupne skoncovala s vládou gotického umenia v polovici 16. storočia.

Maliarstvo: Okolo roku 1400 sa zvýšila tvorba voľných malieb. V celej Európe sa rozvíjal pôvabný sloh, zvaný medzinárodná gotika. Tento sloh hlásal ideál prepychu, rytierstva, uprednostňoval živé farby, pozlacovanie a postavy s útiymi siluetami. Flámsky maliar Jan van Eyck spôsobil v tomto slohu v roku 1420 prevrat. Objavil racionálnu perspektívu a vyriešil problém využitia svetla pri vystihnutí modelácie.Modelácia sa dosiahla hrou presvitajúcich vrstiev maľby, kladených na seba.Vrstvy sa nanášali na biely podklad, ktorý maximálne odrážal svetlo. Aj maliari talianskej renesancie prevzali flámske novoty. Francúzsko a Praha zostali centrom tvorby iluminácií, ktorá bola spätá s medzinárodným štýlom gotiky. Avšak v polovici storočia prejavila sklony otvoriť sa novotám talianskej renesancii. Zlatnícka produkcia v celej Európe rástla. Stala sa zámienkou pre nesmierny prepych a vyumelkovanosť. Na slovensku sa uplatňuje talianizujúci vplyv, dominuje však tabuľkové maliarstvo.
-obrazy na dreve ale aj skle, nástenné maľby- fresky, námety z Biblie.

Sochárstvo: Sochárstvo dosiahlo veľký rozvoj v celej Európe. Od roku 1380 nizozemský sochár Claus Sluter, pôsobiaci v Burgundsku, vyvolal v sochárstve prevrat. Z jeho práce vyžarovala veľká sila, prejavujúca sa v bohatých a honosných záhyboch, ktoré si pohrávali so svetlom. Ohromoval psychologickou hĺbkou tvárí. Nemecké sochárstvo prežívalo zlatý vek, najmä na sklonku storočia. Rozvíjalo patetický štýl, prepiatky až k expresionizmu. Svätá ríša ako napr. Nizozemsko, Čechy, Poľsko, sa pustila do majstrovského vytvárania veľkých drevených oltárov. Slovensko preslávil neskorogotický Majster Pavol z Levoče, tvorca drevenných plastík a reliéfov krídlových oltárov Spiša.
-obludy, výsmešné postavičky, Madony...

Architektúra:Skutočne po prvý raz sa gotická architektúra objavila v predlodí a zvlášť okolo chóru, v dvojitej chórovej odchodzi, kde bola klenba nad lomeným krížením systematicky spatá s využitím lomeného oblúka. Jej technika úplne prevládla. Klenby dostali štíhle prípory, čo budovám dodávalo výzor nevídanej ľahkosti. Múry, ktorých nosná funkcia sa znížila, boli prelomené veľkými oknami zdobenými vitrážami, ktoré poskytovali dobré osvetlenie. Tento nový spôsob tvoril školu pre ďaľšie stavby. Gotický architekti založili svoje práce na troch podstatných bodoch: zväčšenie otvorov, zvýšenie budovy a hľadanie homogénneho priestoru.
-lomený oblúk, štíhle piliére, rebrová klenba, odľahčené múry, kamenné čipky, mnoho vežičiek, chŕliče vody, vimpek, ružicové okná, archivolta s figúrami.

-väčšie kostoly-Baziliky
-menšie kostoly- Rotundy

najznámejšie gotické stavby:-chrámy a katedrály: Saint Denis, Remeš, Chrám sv. Víta, Martinský Dóm, Kolín, Krakov, Miláno, Viedeň, Paríž (Matky Božej)
-kostoly: Praha, Olomouc
-hrady: Karlštejn
-mosty: Karlov- Praha
-radnice:Staromestská
-zvonice: šikmá veža v Pise

Vzdelanosť
Vznik prvých univerzít: Bologna 1119
Paríž Sorbona 1150
Oxford 1167
Cambridge 1233
Salamanca 1218
Padova 1222
Solorno 11. storočie
Praha 1348
Krakov 1364
Viedeň 1365
Lipsko 1409
Univerzity poskytovali najvyššie vzdelanie- 7 slobodných umení. Rozdelovali sa na faulty- prvá: artistická-filozofické základy výkladu sveta. –po ukončení fakulty pokračovali študenti vo vyšších štúdiách- medicína, právo, teológia.
Univerzita mala zväčša 4 fakulty, na čele fakulty-dekan, na čele univerzity-rektor.

Kresťanská vzdelanosť: znalosti čítania, písania, počítania a schopnosť plynule vykladať problémy bolo dôležité zvlášť pre kresťanských kňazov. Preto kresťanské školy nadviazali na tradíciu rímskeho školského vzdelávania.Staré rímske školy udržiavali biskupi. Od 6. st. sa začína vytvárať nová sieť škôl, zriaďujú sa v mestách a kláštoroch. Kláštorné školy- zriaďovali benediktíni. Od 7. st. sa stali významnými strediskami západnej kresťanskej vzdelanosti. Základom bolo zvládnutie tzv. slobodných umení. Delilo sa do dvoch skupín- 1. trivium: gramatika, rétorika, dialektika
2. kvadrivium: aritmetika, geometria, astronómia, hudba.
Vznikali knižnice- v kláštoroch, zhromažďovali sa tu nové diela stredovekej lit., ako opisy antických diel , ktoré vznikali v dielňach- skriptóriách.
Filozofia-scholastika, základ- Biblia a učenie cirkevných otcov. Vrchol- 13. st., jej názov z latinčiny schola- škola
Rytierska kultúra
Vzorom stredovekého spôsobu života bola dvorná kultúra určovaná- kresťanskými, estetickými a vojenskými ideálmi. Rytierska výchova sa začala pestovať v 12. st a na začiatku 13. st. najmä na francúzskych hradoch. Chlapci vo veku 7 rokov- pážatá, 7 rokov ich učili jazdiť, šermovať, plávať, a dvorne sa správať. Od 14 roku z nich boli-panoši, a ďalších 7 rokov sa oboznamovali so zbraňami a lovom, tanec, spev, hudba. Rytierska kultúra- svetská kultúra, dostupná len deťom zo vznešených rodín.
-trubadúri, minnesängri a igrici

10.-12.st
-7 slobodných umení: gramatika, rétorika, dialektika, geometria, aritmetika, hudba, astronómia
- katedrálne, kapitulské, farské školy
Literatúra: - latinská náboženská: kázne, duchovné piesne, životopisy svätých, legendy o živote svätých, poviedky a bájky.
Kroniky: Kosmas- Kronika česká, staroruský letopis- Nestor- Povesť dávnych liet

Hudba: cirkevná- jednohlasná
Svetská- dvorská
Rytierska a ľudová hudba.

Veda a technika: prvé veterné mlyny- Normandia, Anglicko
-prvé použitie buzoly v Európe, dovoz papiera do Európy- 10. st, výroba papiera Nemecko- 1190.

STREDOVEKÁ SPOLOČNOSŤ
Hierarchistické usporiadanie spoločnosti: učenie o trojakom ľude:duchovní (modlenie), šľachitici (ochrana) a poddaný (práca).
Obyvateľstvo:
1.- panovník (knieža, kráľ)

2. šľachta- vyššia: šľachtic
- nižšia: zeman
- rytier

duchovenstvo- vyššie:pápež,kardinál, arcibiskup, biskup, opát
nižšie: kňaz, mních

mestský patriarchát:kupec, obchodník

3. roľníci – poddaní, nevoľníci

Bezzemkovia

Remeselníci- majster, tovariš, učeň

Mestská chudoba- sluha, nádenník
Základom sociálnej organizácie stredovekej spoločnosti bola tzv. lénna sústava. Spočiatku sa pôda udeľovala dočasne, len na obdobie života lénnika, ktorému bola prepožičaná. Okrem toho, pôvodný vlastník mal právo kedykoľvek mu ju odňať. Najskôr týmto spôsobom získavali pôdu členovia kráľovskej družiny. Panovník tak odmeňoval ich služby a udržoval si aj nad nimi moc. Zároveň sa však zaviazal, že bude svojho lénnika ochraňovať. Skoro prestali tieto podmienky lénnikom vyhovovať a chceli aby pôdu mali v dedičnej držbe. Tak sa postupne vytvára šľachta. Základnou podmienkou jej existencie bolo získať právo na dedičnú držbu pôdy. Toto znamenalo pre šľachtu, že zasa ona môže dávať léno iným osobám. Postupne sa formovali zložité väzby nadriadenosti a podriadenosti.
Vznikla tzv. lénna pyramída na vrchole ktorej bol cisár , ktorému podliehali kresťanskí panovníci celej Európy. Vrámci každého štátu boli panovníkom podriadení šľachtici a šľachticom poddaní.
Lénne putá boli vzájomné. Vzdanie sa časti osobnej slobody bolo kompenzované poskytovanou ochranou či inými výhodami.

Právo

V stredoveku vznikalo množstvo právnych noriem. Najstaršia forma- obyčajové alebo zvykové právo.
11.- 12. st. vzniká nová forma práva – poddaní majú pôdu v dedičnom prenájme, ale za ten museli platiť. Lénnici získali záruku a istotu, že ich panovník nemôže z pôdy vyhodiť a získali stabilný zdroj obživy. Nové tzv. zákupné (emfyteutické) právo stabilizovalo vlastnícke pomery a viedlo k lepšiemu hospodáreniu.

Charakter spoločnosti

Spoločnosť mala poľnohospodársky charakter, vyše 90% európskeho obyvateľstva. Pestovanie: obilia, dôležitý chov dobytka. Na začiatku vrcholného stredoveku sa zlepšujú technológie poľnohospodárskych prác, mení sa skladba pestovaných plodín, nové prvky v chove dobytka. Všetky tieto zlepšenia sa premietli do zloženia a kvality stravy vtedajších ľudí. Zlom vo vývoji- zmenil podobu dediny ako ľudského sídliska. Tento proces nazývame agrárna revolúcia- 12. st. Kým dediny v časnom stredoveku boli malé s pár domami postavenými bez akéhokoľvek usporiadania, dediny v12. a 13. st sa budovali ako ulicovky, pozdĺž potoka alebo cesty prechádzajúcej dedinou.Prípadne sa budovali s centrálnym námestím rôzneho tvaru podľa vzoru stredovekých miest.
Prácu na poli uľahčilo používanie kovového pluhu, a ďalšieho kovového náradia namiesto staršieho dreveného.12. st. používanie chomúta – umožnil lepšie využívanie ťažnej sily zvierat. Okrem pšenice, ovsa, žita a prosa, na poliach sa objavujú strukoviny a rôzne druhy zeleniny. Nové plodiny obohatili potravu. Zvýšila sa priemerná dĺžka života z 20-25 na 30-35 rokov. V 12. a 13. st- zvýšená slnečná aktivita. v 14. st. sa znova ochladilo- pokles poľnohosp. produkcie.

Čierna smrť

V 14. st. je to séria epidémii a hladomorov. Najkatastrofálnejšie následky mala vlna tzv. čiernej smrti- mor. V rokoch 1347-1352 postihol takmer celý kontinent. Choroba prenikla do Európy zo strednej Ázie po trasách kupeckých miest sa dostala do Astrachánu, neskôr na Krym a odtiaľ do Konštantínopolu a neskôr do celej Európy až k Ruským stepiam a do Pobaltia. Viac ako 50% obyvateľstva zahynulo a celkovo v Európe vymrelo 20% populácie. Z moru boli obviňovaní Židia, neskôr ich z mnohých krajín vyhnali ale prijatie im poskytlo terajšie Poľsko.

Stredoveké mestá

Včasný stredovek- prevláda dedinská civilizácia
11.- 12. st. mestá nadobúdajú na dôležitosti. Plnia rôzne funkcie: ekonomickú, kultúrnu, politickú.
- spoločenská deľba práce: oddelenie remeseľníctva od poľnohospodárstva v 12.- 13. st. mala za následok vznik miest ako centier obchodu a remesla. Vznik miest-brody riek, križovatky obchodných ciest, pri hradoch( v podhradí), z trhových miest.
3 spôsoby vzniku miest: 1. nadviazanie na antiku: Benátky, Miláno, Janov, Marseil, Barcelona
2. z významných remeselných a obchodných osád- Bratislava, Nitra, Trnava
3. neosídlené mestá- vojenská či politická potreba + banské mestá: Kutné hora, Banská Štiavnica,...
Mestá sa rozdeľujú: na poddanské mestá- na pôde svetských a cirkevných feudálov
Kráľovské mestá- kráľovská pôda- zdroj prijimov kráľa

Obyvateľstvo miest: mešťania, remeselníci, mestská chudoba a kupci. Delilo sa na 3 skupiny: 1. mešťania- úplná sloboda, všetky práva, mali politický vplyv v meste, v mestskej rade- obchodníci, remeselníci
2. tovariši, učni a sluhovia- práva len čiastočné- mestská chudoba.
3. duchovenstvo, šľachta a univerzitní učitelia a študenti
-špecifická skupina sú Židia- Obchod a úžerníctvo z neho majú veľké bohatstvo, sú nenávidení kresťanmi (vinia ich zo smrti Ježiša Krista)
Privilégiá miest- feudáli podporovali vznik miest udelovaním mestských privilégií- oslobodenie od dávok a služieb, trhové právo, míľové právo, mýtové právo, mincové právo, hrdelné právo, samosprávne právo (mestská rada na čele s rychtárom)
Hnutie za oslobodenie miest: 11.-14. st. v Taliansku. „hhhnutie za komúnu“ (komunis- spoločný) boj za nezávislosť od zemepánov, za vlastnú samosprávu. Tento boj vyvrcholil vytvorením mestskej republiky napr. Benátky a celé mesto spravoval dóža.

Remeselnícka výroba: cech- združoval výrobcov príslušného remesla. Majster- majiteľ dielne, tovariš- Vanderbuch- kniha kde sa im podpisovali majstri. Učeň sa priúčali tomu ktorému remeslu.
Úlohou cechu bolo kontrolovať kvalitu a organizovať výrobu.

Mestá a diaľkový obchod

Kupci sa združujú do spoločenstiev- nazývajú sa glidy a hanzy. Najvýznamnejšia z nich bola nemecká hanza. 12. st. pri riekach Rýn, Labe sa čulo rozvíjal obchod, Nemci podnikali cesty po Baltickom mori smerom do Poľska a otvárali sa tam nové trhy. Medzi najstaršie obchodné mestá patrili: Lübeck pri Baltskom mori a Hamburg.V čase najväčšieho rozkvetu mala hanza 150 členských miest. Hanzovné strediská- Gdansk, Flandry, Novogrod, Londýn, Bergene, Burggy.
Zánik hanzy nastal počas 30. ročnej vojny a nástupom zámorských plavieb.
Kresťanstvo

Vznik kresťanstva- 1. st. nl. Založil ho Ježiš Kristus. Biblia sa skladá zo Starého a Nového zákona. Rímska ríša- biskup je nástupcom apoštola. Problém sú patriarcháty- Alexandria, Antiochia, kde tiež sa apoštoli dostali pri hlásaní kresťanstva. Vážnosť nadobudol Jeruzalem. V roku 313 Konštantín vyhlásil kresťanstvo za celosvetové náboženstvo. 325 Nicae- koncil (Malá Ázia), kde sa rozhodlo že Boh otec a Boh syn sú rovnaké – katolicizmus, ariánstvo- sekta , neuznáva. Po rozdelení impéria význam Ríma- pápež a po rozpade Západorímskej ríše 476- vzrastá význam Konštantínopola. Východ- cézaropapizmus.

Cirkev je to spoločenstvo veriacich a skladá sa z dvoch cirkevných vrstiev- 1.Klerici- duchovní a 2. laici- veriaci
10 časť úrody- desiatok sa odozdával cirkvi.

Vznik pápežského štátu: v 8. st. zaútočili Longobardi na Itáliu a pápež požiadal o pomoc Franskú ríšu , za ponúknutú pomoc dostali odmenu- Karoľ Veľký- titul rímskeho cisára. V roku 756 dal Pipin Krátky do plnej správy pápežovi Rím ako mesto 20 miest + okolie- Dedičstvo sv. Petra

Pápež Gregor Veľký 590-604 založil pápežskú kanceláriu a gregoriánsky chorál.

Rozkol v cirkvi- schizma: 1054
Keď sa Rímska ríša rozdelila, ovplyvnilo to aj vývoj kresťanstva. Vo Východorímskej ríši- Byzancia bol na jej čele - patriarcha caridhradský. Na západe pápež. Rozkol bol dovŕšením celého dlhého procesu, ktorý sa začal v 6. st. podnetom k novému prudkému oživeniu sporov v 9. st. bolo mocenské súperenie medzi dvoma najvyššími predstaviteľmi: Mikulášom I. a patriarchom Fotiom. Obaja sa usilovali rozšíriť sféru vplyvu a ich záujmy sa stretli na slovanskom území, na Balkáne a v strednej Európe. Spor vyvrcholil 16. júla 1054, keď pápežský legát kardinál Humbert položil na hlavný oltár Chrámu sv. Sofie exkomunikačnú bulu proti konštantínopoľskému patriarchovi a jeho prívržencom. V roku 1054 definitívne vznikla západná rímskokatolícka cirkev, používa latinský jazyk pri bohoslužbách a hlavou je pápež- (aj pre grékokatolíkov). Východná pravoslávna cirkev – (Rusi, Srbi) uznávajú patriarchu, nie pápeža.

Kláštory:
Strediská vedy, umenia, mali za úlohu pokresťančenie Európy po sťahovaní národov, heslo mníchov bolo:“modli sa a pracuj“ ( ora et labora)
Život podľa evanielija- chudoba, čistota, poslušnosť

-spoločnosť kláštora: viedol ho opát, kňazy, bratia mnísi, novici. K založeniu kláštora dostávali mnísi neobrobenú pôdu v lesoch. Klčovali ju a odvodňovali. Kláštor predstavoval osadu: veľkostatok, kostol, domy pre čelaď- služobníctvo, dielne pre remeslá, hospodársky dvor, stodolu, mlyn, záhradu, rybník, budovu kláštora. Počet obyvateľov dosahoval aj 400 ľudí. Z takýchto kláštorov mohli vznikať dediny a mestá. Vinárska a pivovarnícka činnosť. Okrem spomenutých úloh sa venovali zdravotníctvu- prvé nemocnice a hospice, pomoc pocestným , sirotince.
Druhy rádov: kontenplatívne rozjímajúce- žobravé. Žili z almužien a milodarov. : benediktíni ( Benedikt z Nursie), františkáni (František z Assisi), dominikáni, templári, uršulínky.
Za Jozefa II. boli tieto žobravé rády zrušené. Abatiša- matka predstavená, opát – predstavený kláštora.
-jezuiti- zakladali školy- Trnava, Prešov
-kapucíni- Dominik Xanio
3 rády: ženský, mužský a laický- ženy i muži
najznámejšie kláštory: Clunny, Monte Cassino,...
- benediktínska regula- podľa nej sa spravovali kláštory.
Patrónkou Slovenska je Panna Mária.