referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Sergej
Piatok, 22. októbra 2021
3. Koaličná vojna
Dátum pridania: 26.09.2005 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: Desaix
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 419
Referát vhodný pre: Základná škola Počet A4: 1.6
Priemerná známka: 2.97 Rýchle čítanie: 2m 40s
Pomalé čítanie: 4m 0s
 
Po bytke pri Hohenlindenu 9. decembra 1800 mali Francúzi volnú cestu na Viedeň. Rakúsko mohlo už len požiadať o prímerie (25 decembra 1800). Mier bol podpísaný 9 februára 1801 v Lunéville. Druhá koalícia bola definitívna porazená (vo vojne zostal len Paríž a Londýn).
Anglicko v marci prispelo k vražde cara Pavla l. Jeho syn Alexander l. (ktorý bol tieš zapletený do vraždy) sa stal novým carom. Alexander sa začal orientovať na Anglicko, silná Francuzsko-Ruská koalícia sa stala minulosťou.
Vojna medzy Londýnom a Parížom stratila zmysel. Anglicko si upevnilo pozície na mori, Francúzsko domynovalo na kontinente. Preto začali obe veľmoci v roku 1801 s mierovými jednaniamy v Amiensu.
Mierová zmluva bola podpísaná 25. marca 1802. Londýn uznal existenciu Francúzskej republiky a vzdal sa Cejlonu a Trinidadu v prospech Paríža. Pomeri na Malte a v Egipte boli navrátené do predvojnovému stavu. V Európe nastal krátky mier.

Obe mocnosti využívali mier na čo najlepšiu prípravu na majbližšiu vojnu. V Anglicku bol mier už od zaciatku považovaný za ponižujúci. Londýn sa preto snažil vyprovokovať Paríž k vojne.
Napoleon netajil svoj plán v čo najkradšej dobe zaútočiť na Anglicko.
Obe strany čakaly len na vhodnú zámienku na vyhlásenie dalšej vojny. Prvou sa stala Malta. Londýn sa v mierovej zmluve zaviazala k jej opusteniu, stále vsak váhal. Na druhú stranu malia francúzská armáda opustit Švajčiarsko, no ani to sa nestalo. Perto už 16. mája vyhlásil Londýn Parížu vojnu.

Nová vojna sa stala vojnou obchodnou, pretože Anglicko nemalo vojsko na útok na kontinente a Francúzsko lodstvo na útok a prepravu vojska do Británie. Londýn zo začiatku zabavil vsetky blízke francúzske lode a blokoval francúzske pobrežie. Napoleon zareagoval obsadením Hannoverska (bolo majetkom anglického krála) a v Boulogni sústredil veľké pozemné sily pripravené zaútočiť na Anglicko.
To Anglicku nedalo spávať a urýchlene sa snazilo vytvoliť ďalšiu protifrancúzsku koalíciu.

Rakúsko a Prusko zatial odmietalo, lebo bívalé vojny z Napoleonom zrujnovali ich štátne pokladnice.
Jedine Rusko bolo vhodným spojencom pre Anglicko. Okrem snahy vytvoriť novú protifrancúzsku koalíciu sa Anglicko snazilo o odstránenie Napoleona.
V roku 1803 Anglicko vyslato Georgesa Cadoudala s týmto cieľom. Georgesove snahy boli prezradené a bol popravený. Okrem neho dal Napoleon prehovorený Talleyrandom (ministrom zahraničných vecí) popraviť vojvodu ď Enghine, člena bourbonského rodu. Tým si Napoleon pohoršil všetky európske královské rody. Ale jedine ruský car Alexander l. otvorene protestoval. Car požadoval jasné vysvetlenie. Dostal ho v nečakanej forme, v otáske na smrť otca Pavla l. Urazený car ukončil kontakty s Parížom, a 11. apríla sa dohodol s Anglickom na znovunastolení mieru v Európe.
16. júla 1805sa v Viedni konala Rakúsko-Ruská konferencia. Rusko pomohlo Rakúsku 90 000 mužmi.
Koalícia počítala so silou 620 000 mužou.
 
Podobné referáty
3. koaličná vojna SOŠ 2.9742 651 slov
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.