Tatárov tvorí prevažne moslimská, sčasti kresťanská skupina národov. Ich jazykom je tatárčina, ktorá má 3 dialekty, ale pochádzajú z kočovných kmeňov hovoriacich turkickými jazykmi. Ich pôvodné sídlo bolo v severovýchodnom Mongolsku. Meno Tatári pravdepodobne pochádza z gréckeho slova “tartaros“, čiže ríša temnôt. Prvé zmienky o Tatároch pochádzajú z čínskych prameňov a datujeme ich do 8. až 9. storočia. V 13. storočí sa Tatári pripojili
k mongolskému dobyvateľovi Džingischánovi a spolu začali plieniť Európu i Rusko. Mnohí Tatári sa usadili v chanáte Zlatá horda.

Zlatá horda

Zlatá horda (z mongolského “orda“- tábor, sídlo) bol tatársky štát na území Ruska, ktorí založili Mongoli v roku 1241 alebo 1242. Keďže sa ruské kniežatá Mongolov báli, rozhodli sa s vládcami Zlatej hordy radšej spolupracovať a nevystavovať sa teda nebezpečenstvu. Predstavovalo to pre nich platiť Zlatej horde dane v rôznych formách. Na väčší odpor sa Rusi zmohli až neskôr. Zapríčinilo ho presunutie hlavného mesta Rusi z Kyjeva, ktoré bolo zničené, do Moskvy, ktorá sa nachádzala bližšie pri Zlatej horde. O zdolanie tohto národa sa síce Rusi snažili niekoľko storočí, najvýznamnejší úder Zlatej horde zasadili roku 1480, keď proti nej moskovské knieža Ivan III. podnikol veľkú vojenskú výpravu a definitívne zlomil jej moc. Ivan III. sa zároveň vyhlásil za vládcu celej Rusi.

Dnešní Tatári

Po rozpade Zlatej hordy sa Tatári roztrúsili po mnohých častiach Ázie. Miesta, v ktorých sa sústreďovalo tatárske obyvateľstvo, nazývame chanáty. Boli to napríklad kazanský, astrachánsky, krymský a sibírsky. V roku 1783 však už bol s určitosťou dobytý alebo pripojený každý chanát k Rusku. Dnešní potomkovia Tatárov žijú v Tatárskej a Baškirskej autonómnej republike, ale aj v iných častiach Ruskej federácie. Hlavným mestom Tatárskej autonómnej republiky je mesto Kazaň.

Tatárske vpády

Najvýznamnejším tatárskym vpádom v dejinách bol vpád v rokoch 1241-1242. Predzvesťami tohto konfliktu boli udalosti v rokoch 1223, keď vojská Tatárskej ríše porazili na rieke Kalke spojené ruské a kumánske vojská, a 1240, keď Tatári obsadili Kyjev, hlavné mesto Kyjevskej Rusi. Po tom, ako Kumáni porazení Tatármi utiekli do Uhorska a prijal ich kráľ Belo IV., sa Tatári dožadovali ich vydania. Keďže uhorský kráľ odmietol, hlavný prúd Tatárov pod vedením Batu chána vtrhol v marci 1241 cez karpatské priesmyky do Uhorska. 11. apríla 1241 v rozhodujúcej bitke pri Slanej Tatári porazili uhorské vojsko. Mnoho utrpenia spôsobil aj ďalší tatársky prúd, ten bol však 1. apríla 1241 v Sliezsku pri Legnici. Po spojení oboch tatárskych prúdov koncom februára 1242 už tomuto zákernému kmeňu nechýbalo nič k tomu, aby absolútne spustošil veľkú časť našej krajiny.
I keď Tatári ešte s mnohými spojencami uskutočnili veľa ničivých výprav do strednej Európy, ani jedna sa ničivými následkami a stratami prvej nevyrovnala.