Kremnická mincovňa je podnikom produkujúcim nepretržite vyše 670 rokov a jednou z najstarších doposiaľ činných mincovní. História tohto podniku sa začala odvíjať 17. novembra 1328, keď uhorský kráľ Karol Róbert z Anjou vydal listinu zakladajúcu podnik a povyšujúcu osídlenie na bohatých náleziskách zlata na slobodné kráľovské mesto Cremnychbana. Mnohí historici považujú tento dátum za deň založenia mesta Kremnica, no existuje mnoho dôkazov, že toto mesto jestvuje dlhšie a že zlato sa tu dolovalo už pred 14. storočím.
Mincovňa Kremnica bola pôvodne postavená v doline Colner, severne od kremnického námestia, na mieste v stredoveku známe ako “im alten Kammerhof“, neskôr aj Stará štrekáreň.

Na čele mincovne stál mincmajster priamo podliehajúci komornému grófovi. Kontrolovať kvalitu kovu vyrobených mincí mal právo ostrihomský arcibiskup, ktorý poslal pre tento účel do Kremnice svojho zástupcu, tzv. pizetára, ale taktiež aj taverník, správca kráľovského pokladu, ktorý tiež vysielal svojho zástupcu. Neskôr sa na kontrole podieľali aj dvaja zástupcovia mesta. V 15. storočí bolo potrebné časť mincovne presťahovať do opevnenej časti mesta z dôvodu nebezpečenstva jej ohrozenia husitskými výpravami. Stojí tu dodnes.
Stará mincovňa v severnej časti mesta začala raziť v roku 1329 uhorské groše a roku 1335 aj zlaté florény, o čom svedčí písomná zbierka. Začiatkom druhej tretiny 14. storočia to boli dukáty, ktoré dostali prívlastok “dobré kremnické dukáty “ a stali sa na niekoľko storočí tvrdou valutou v celej strednej Európe, pre svoju krásu a konštantne vysokú rýdzosť zlata. Kremnica mala v 14. storočí najväčšiu produkciu zlata v Uhorsku a vedúce postavenie vo Zväze siedmich stredoslovenských banských miest.

Od konca 15. storočia sa začalo v Cremnychbani rozvíjať aj medailérstvo. Repliky kremnických renesančných a barokových medailí sa doteraz razia aj v niektorých zahraničných mincovniach. O významnom postavení kremnickej mincovne svedčí aj množstvo vyrobenej produkcie, ktorá v porovnaní s inými mincovňami bola vyššia, hoci sa ešte v tej dobe razili mince vo Viedni, Prahe, Štajerskom Hradci, Bratislave, Alba Júlii, Nagy Banyi, Halle a v Kutnej Hore. Najväčší objem výroby zaznamenala kremnická mincovňa v druhej polovici 18. storočia za cisárovnej Márie Terézie. V poslednej štvrtine 19. storočia sa stala jedinou mincovňou bývalého uhorského kráľovstva a mala tiež monopol na rafináciu drahých kovov.
Na tradíciu kremnických mincí nadviazala razba československých obchodných mincí reprezentovaná jednoduchými dvoj-, päť- a desaťnásobnými dukátmi, ktoré sa razili v rokoch 1923-1939, 1951 a 1978.