Vývoj latinskej abecedy
V celom vývoji latinskej abecedy sa stretávame s pojmami majuskula a minuskula. O majuskule hovoríme vtedy, ak písmená môžeme napísať pomocou dvoch liniek. Sú to teda v našom ponímaní veľké písmená (A, B, C, D...) Minuskulu tvoria písmená, ktorých veľkosť nie je rovnaká a môžeme ich napísať pomocou štyroch liniek (horná doťahovacia, vrchná, základná a dolná doťahovacia linka). Sú to teda malé písmená (a, b, c, d...)
Najstaršia podoba latinského písma sa nám zachovala na epigrafických pamiatkach (najmä kameni), pretože prirodzený rozklad týchto látok je oveľa pomalší ako pri látkach paleografických. Je ňou kapitála, ktorá má niekoľko druhou písma: scriptura monumentalis, ktorej písmená sú rovnaké a sú písané akoby v štvorcoch; scriptura actuaria, jej písmená sú úzke a vysoké. Tieto sa zachovali iba na epigrafických pamiatkach.

Ďalším druhom kapitály je capitalis quadrata (elegans), ktorá mala ako predlohu monumentálnu skriptúru. Takmer všetky jej písmená môžeme písať v štvorci a len malá časť písmen je buď väčšia alebo menšia ako ostatné (F, L, Q). Zo scripturae actuariae sa vyvinula capitalis rustica. V tomto druhu kapitály už prečnieva nad ostatné písmená väčší počet litier a to isté sa týka aj zostupovania pod základnú linku. Tieto dva typy kapitály sa nám zachovali už aj na paleografických látkach a poznáme niekoľko diel známych klasických autorov písaných týmito písmami (Vergilius, Cicero, Salustius...) Všetky písmená v kapitále sú majuskulné.
V ďalšom vývoji latinského písma sa stretávame s unciálou, ktorej niektoré písmená sú zaokrúhlené (A, D, E, M) a iné si zachovávajú svoj kapitálny charakter. V unciále sa začíname stretávať už aj s minuskulnými podobami písmen (h, l, q).

Ukážka unciály
Na ďalšom stupni vývoja latinskej abecedy stojí polounciála. V nej sa vyskytujú v oveľa väčšom počte minuskulné formy písmen, ktoré opúšťajú dvojlinkový systém a tvorba písmen sa realizuje v systéme štvorlinkovom. O polounciále však nemožno hovoriť ako o písme čisto minuskulnom, pretože niektoré písmená si stále zachovávajú majuskulnú formu (N, E).

Ukážka polounciály
Všetky doteraz uvádzané typy písma sa nepoužívali v bežnom živote, pretože ich vyhotovenie bolo príliš zdĺhavé. Potreba rýchlejšieho zaznamenania si vyžiadala vznik kurzívy, v ktorej sa písmená jednotlivých slov spájajú, takže slovo bolo možné napísať jedným ťahom. Medzi kaligrafickým typom písma (písmená sú písané osobitne) a kurzívou stojí ešte polokurzíva, pri ktorej sa nespájali všetky písmená v slovách. Ku kurzívnym typom písma môžeme uviesť: staršiu rímsku kurzívu, mladšiu rímsku kurzívu, cisársku kurzívu.
Po páde rímskej ríše roku 476 začali budovať na jej kultúre národy, ktoré sa sem dostali v procese nazývanom sťahovanie národov. Preberali latinčinu i latinské písmo, ktoré sa k nim dostávalo hlavne vďaka kresťanským misionárom. Po prevzatí písma si ho začali jednotlivé národy prispôsobovať až došlo k jeho úplnej degenerácii. Za vlády Karola Veľkého (768 - 814) sa vo Franskej ríši začala pestovať kultúra a toto obdobie nazývame karolínskou renesanciou. Zvýšená tvorba literárnych diel si vyžiadala aj nápravu ťažko čitateľného skomoleného písma. Bola vytvorená karolínska kurzíva a karolínska minuskula.