Ukážka karolínskej minuskuly
Karolínske písma sa používali v období, kedy vládol v stavebníctve románsky štýl a ako na stavbách, tak aj v písme môžeme sledovať zaoblenie namiesto ostrých ťahov. Zmenou stavebného štýlu došlo i k zmene formy písma. Táto zmena vyjadrovala aj zmenu nazerania človeka na svet. Novým štýlom bola gotika, ktorá je charakteristická svojim lomeným oblúkom. K lámaniu oblúkov došlo aj v písme. Z gotiky poznáme písma: gotickú majuskulu, gotickú minuskulu, gotickú kurzívu.

Formy jednotlivých písmen gotickej majuskuly

Ukážka gotickej kurzívy
Po gotike nasledovala renesancia, v ktorej sa ľudia s veľkou vášňou a obľubou zaujímali o všetko antické. Renesancia začína už v 14. stor., no naplno sa rozvinula v 15. stor. Ľudia zbierali diela antických autorov, ktoré im však boli najprístupnejšie v odpísanej forme z 10. - 12. stor. Tieto odpisy boli vyhotovené v karolínskej minuskule a preto začína toto písmo znovu ožívať. Karolínska minuskula bola preto vzorom pre vznik rôznych humanistických typov písma, ku ktorým radíme: humanistickú majuskulu, humanistickú minuskulu, humanistickú kurzívu.
Hoci sa do popredia dostávalo postupne humanistické písmo, nevytlačilo hneď stále sa udržujúce gotické písmo. Môžeme sledovať dokonca opačnú tendenciu, kedy začínajú vznikať neogotické písma. K nim patria: francúzska gotická kurzíva, anglická gotická kurzíva, littera sancti Petri - používala sa v pápežskej kancelárii, jej ozdobnosť však uberala na čitateľnosti a preto ju roku 1878 pápež Lev XIII. odstránil. K neogotickým písmam patrí aj nemecká fraktúra a kurent, ktoré sú pre nás obzvlášť dôležité, pretože sa u nás používali dlhú dobu .

Z humanistického písma sa postupne vyvinulo moderné písmo, ktoré používame dnes. V najstarších časoch má moderné písmo ešte neustálenú podobu, no od 18. stor. sa začínajú podoby jednotlivých písmen ustaľovať. Naše písmo bolo zavedené do výučby písmovou normou roku 1932. Hoci v 50. rokoch 20. stor. boli snahy o jeho reformu, tá sa nestretla s pozitívnym ohlasom.
Skratky
Už od najstarších čias sa v písme stretávame so skratkami, ktoré mali za úlohu zrýchliť dobu písania a ušetriť miesto na písacej látke. V antike poznáme ligatúry, v ktorých sa písmená spájali. Sú to litterae contiguae, kedy vypadne časť jednej litery a tá je nahradená časťou litery predchádzajúcej, literae implexae, kedy sa litery prelínajú, literae columnatae, tu sa jedna litera nadpíše nad inú a literae insertae, kde sa jedna litera vpíše do druhej. Z antiky poznáme aj sigly, pri ktorých sa buď namiesto celého slova napísalo začiatočné písmeno, alebo okrem neho aj písmená zo stredu slova a koncové písmeno. Pri zdvojení skratky sa naznačilo množné číslo, pri jej zrkadlovom obrátení zase ženský rod (pr. G = Gaius, zrkadlovo obrátené G = Gaia). Tironské noty, ktoré v Ríme vynašiel a používal Marcus Tullius Tiro, prepustenec a priteľ Ciceróna. Tiro zapisoval dlhé Civerónove reči a preto si vynašiel systém, pomocou ktorého stihol všetko zaznamenať. Podľa Tira bol tento systém aj pomenovaný. Nomina sacra sú skratky svätých mien, ktoré používali aj prevzaté grécke písmená napr. XPS = Christus. Notae iuris sú skratky používané najmä pri rukopisoch právnického obsahu.

V stredoveku sa používali skrátené slová suspenziou (skomolením) kedy sa vypísalo len prvé písmeno alebo niekoľko počiatočných písmen. Koniec slova chýbal, pričom bolo naznačené, že sa jedná o skrátené slovo, rôznymi čiarkami, háčikmi... Kontrakciou (stiahnutím) sa skracovalo tak, že sa vypísali prvé a posledné písmeno, poprípade i písmená zo stredu slova. Skrátenie sa opäť naznačilo. Skrátenie značkou vlastného významu znamenalo, že slovo alebo jeho časť sa nahradila značkou, ktorá mala ustálený význam (napríklad aj skratka & sa používala namiesto et). Skrátenie značkou relatívneho významu zase značí, že slovo alebo jeho časť boli nahradené značkou, ktorá mala relatívny význam, teda mohla mať viacero významov. V stredoveku sa používalo i skrátenie nadpísaním litery. Taktiež poznáme skrátenie konvencionálnymi značkami, ktoré nemajú podobu žiadneho písmena z latinskej abecedy a vychádzalo sa pri nich z tironských nôt. Týmito značkami pisár nenahradil len časť slova alebo celé slovo, ale dokonca aj celé vety.