- Poslednou veľkou politickou udalosťou v meste za Uhorska bolo zasadnutie uhorského stavovského snemu v rokoch 1847 – 1848. V marci 1848 snem odhlasoval zrušenie poddanstva. Cisár Ferdinand V. následne navštívil Bratislavu a 11. apríla 1848 tzv. marcové zákony podpísal a vyhlásil v zrkadlovej sieni Primaciálneho paláca.

- Bratislavu zasiahli aj revolučné udalosti rokov 1848 – 1849. mesto stálo spočiatku na strane maďarského odboja. Mestská rada vyslala proti slovenským dobrovoľníkom zbor mestskej gardy a pripravovala sa na podporu maďarských vojsk proti Rakúšanom. Koncom roku však mesto obsadili rakúske vojská a ruská armáda. Až do konca roka 1849 potom obyvateľstvo trpelo prenasledovaním príslušníkov odboja.

- Ďalším významným medzníkom v histórii mesta bola prvá svetová vojna. Bratislavu nezasiahli boje priamo, ale aj tak ťažko doľahla na jej obyvateľov. Koniec prvej svetovej vojny v novembri 1918 priniesol zmeny na mape Európy. Rozpadlo sa Rakúsko – Uhorsko, vznikla Československá republika. O osude Bratislavy sa rozhodovalo na parížskych mierových rokovaniach. Keď už koncom roku 1918 bolo zrejmé, že Bratislava bude začlenená do ČSR, rozhodli sa predstavitelia mesta premenovať ho na Wilsonov, resp. mesto Wilsonovo, podľa amerického prezidenta T.W.Wilsona. Predstavitelia mesta žiadali, aby ho dohodové mocnosti uznali za otvorené – slobodné mesto. Tento návrh však bol zamietnutý a mesto, ktoré nazývali Pressburg, Pozsony, Prešpork, bolo pričleneé v januári 1919 k ČSR. Nové pomenovanie mesta bolo schválené 27.3.1919. Na mape Európy sa objavila Bratislava. Ešte skôr, ako sa mesto premenovalo, rozhodlo sa o tom, že bude hlavným mestom Slovenska.