Príčiny a následky bitky pri Moháči

Keď v roku 1453 turecký sultán Muhammad II. dobyl Konštantinopol (Carihrad) otvorila sa Osmanskej ríši cesta do celej Európy. Z Konštantinopolu spravili svoje hlavné mesto - Istanbul a chrám Božej múdrosti (Hagia Sofia) prestavali na mešitu.Začali podnikať výpravy do vnútra Európy. Jediný štát ktorý im stál v ceste bolo Uhorsko.

Po smrti kráľa Ladislava Pohrobka sa na uhorský trón dostal jeho brat:

Matej Korvín - na začiatku vlády nemal Matej Korvín ľahkú úlohu, v krajine vládol
(1458-1490) zmätok - snem mu sputnal ruky zákonmi obmedzujúcimi panovnícku
moc
- obmedzil moc šľachty - šľachta sa sprisahala a zvolila za uhorského kráľa
Fridricha III.
- zlomil odpor veľmožov, zreorganizoval armádu na stálu, žoldniersku
- koncom roka 1457 boli bratríci (bývalí husitskí vojaci) ešte stále hrozbou
na Slovensku - 1467 - definitívna porážka bratríkov
- ovládol Moravu, Sliezsko a Lužicu, zmocnil sa viacerích hradov a miest v
Rakúsku, založil Academiu Istropolitanu
- Korvín = lat. corvus - havran v erbe

Po smrti Mateja Korvína sa o uhorský trón uchádzadzalo viacero kandidátov. Ján Korvín, jediný, nemanželský syn Mateja Korvína, Maximilián Habsburg, dvaja Jagelovci (Vladislav
a Ján). Najväčšiu šancu mal Ján Korvín, ale šľachta uprednostnila poddajného Vladislava Jagelovského, českého kráľa.

Vladislav II. - odmietnutí kandidáti si svoje nároky chceli vymôcť silou, prvé obdobie
(1490-1516) vlády - domáce boje
- neskôr niekoľko rokov viedol vojny s Turkami so striedavými úspechmi
- doma si šľachta robila čo sa jej zachcelo, rozkrádala kráľovské majetky,
zhoršovalo sa postavenie ľudu
- 1514 - sedmohradský zeman Juraj Dóža bol poverený križiackou výpravou
proti Turkom, výprava prerástla do velkého sedliackeho povstania
- povstanie bolo kruto potlačené , nové zákony - z roľníka sa stal
nevolník
Po vláde Vladislava II. nastali v Uhorsku katastrofálne podmienky - všemocná a rozvadená
šľachta, utlačovaný ľud a turecká hrozba na juhu.

Ľudovít II. - na trón nastúpil ako 10-ročný - za jeho nedospelosti vládla kráľovská rada
(1516-1526) - na upevnenie kráľovskej moci nemal veľa času
- v máji 1525 vypukla v Banskej Bystrici banská vzbura

- v júni 1526 sa 100 000 armáda sultána Süleymana Veľkolepého dala na pochod proti Uhorsku. V júli sultán dobyl poslednú uhorskú pevnosť na Dunaji - Petrovaradín a pred ním
zostala ležať nechránená krajina. 26. augusta 1526 sa uhorská a osmanská armáda stretli na
rovine pri Moháči, ktorá sa dôsledkom neustálych dažďov zmenila na močiar. 300 kanónov
v dlhej linií podporovalo 100 000 osmanských vojakov pod velením samotného Süleymana.
Ľudovít II. dokázal postaviť sotva 30 000 (150 000 - iný zdroj) vojakov. K bojisku sa blížili aj posily z Chorvátska,Čiech a vojsko Jána Zápoľského. Ale do bitky nikdy nezasiahli. Kresťanský rytieri sa nechali zdecimovať osmanským delostrelectvom. Tí čo prežili sa dali na útek do močiarov, ale zaťažený brnením sa väčšinou utopili. Ľudovít II.bol jedním z nich.

- Turci dobyli Budín (kráľovské mesto), obsadili skoro celé Uhorsko - nástupníctvo na uhorský trón postavilo Turkov proti Rakúsku

Boj o uhorský trón
Ferdinand Habsburgský vs. Ján Zápoľský

- stredná a nižšia šľachta si zvolila za kráľa Jána Zápoľskeho, zvyšok si vybral Ferdinanda
Habsburgského. Medzi kráľmi sa rozpútali boje, ktoré sa odohrávali hlavne na území
Slovenska
- jar 1527 - Ferdinand posiela vojsko do Uhorska, rozprašuje Zápoľského. Zápoľský vie
že sám nevyhrá - posiela posolstvo do Istanbulu, stáva sa tureckým vazalom
- 1529 - nová výprava - Turci obliehajú Viedeň
- 1530 - Turci vyplienili Slovensko
- 1533 - habsburgskí vyslanci podpisujú v Istanbule mier, Zápoľský stráca podporu Osmanskej
ríše
- 1538 - uzavreté prímerie vo Veľkom Varadíne, Uhorsko rozdelené na 3 časti
-1, -Budínsky pašalík - Turci
2, -Sedmohradsko, východ Slovenska - Ján Zápoľský
3, -západ, Chorvátsko, Slovensko - Ferdinand Habsburgský