Mnohí ľudia dokážu pre "svoju pravdu" spáchať neuveriteľné veci, tak prečo nie špionáž? I tento systém využila sovietska rozviedka pri nábore do svojich služieb. Kim Philby, Anthony Blunt, Guy Burgess, Donald MacLean, John Cairncross. To sú mená ľudí, ktorí z ideologických dôvodov zradili vlasť sovietskej KGB. Existujú však i ľudia, ktorí túžia po nebezpečenstve alebo si jednoducho potrebujú niečo dokazovať. Ich vlastné ego, vlastné ja, ich núti, aby si dokazovali, akí sú dobrí a schopní. Preto sa i sami dokážu prihlásiť do služieb rozviedky. Napríklad v tomto roku sa v izraelských novinách objavil inzerát slávnej izraelskej tajnej služby MOSSAD o nábore do ich služieb. Zrejme sú tak chudobní na uchádzačov, že musia pristupovať k takýmto prostriedkom. Ktovie, či sa im niekto prihlásil...

Ako som už povedal, špionáž je stará ako ľudstvo samo. Dôkazom toho je napríklad i kniha Umenie vojny, v ktorej čínsky stratég Sun Ču písal už v roku 500 pr. Kr. o dôležitosti špionáže pri vedení vojny a štátu. Moderná špionáž sa v Európe rozvinula až asi v 15. a 16. storočí. Základom vzniku modernej špionáže boli intrigy na Anglickom a Francúzskom dvore. V Anglicku to bola kráľovná Alžbeta a sir Francis Walsingham. Do funkcie sa dostal v roku 1573. Pomohol svojej kráľovnej odhaliť mnoho sprisahaní a dokázal tak udržať protestantskú moc v Anglicku. Žiarivejším príkladom je Francúzsko a kardinál Richelieu. Jeho intrigy sú známe a boli i spísané v románe. Kráľ Ľudovít 13. bol neschopný panovník a dôkazom je i to, že v rokoch 1624-1642 v skutočnosti vládol sám Richelieu. Založil Cabinet Noir , modifikáciu modernej špionážnej siete a s jeho pomocou udržoval Francúzsko v bezpečnom postavení.

Ďalším vhodným príkladom je americká občianska vojna. Únia chcela jednotný štát, ale Konfederácia požadovala nezávislosť. Vojská Únie nakoniec vojnu vyhrali, ale i vďaka špionáži. Po vypuknutí vojny nemala ani jedna strana svoju vlastnú výzvednú službu. Unionistický generál George McClellan založil vlastnú výzvednú službu a jej vedením poveril detektíva Allana Pinkertona. No však i iný velitelia si zakladali podobné výzvedné služby a tak dochádzalo k sporom. Väčšie úspechy slávili vojenské rozviedky, ktoré odvádzali vynikajúcu prácu. Boli to hlavne jednotky pod velením plukovníka Georga H. Sharpea. I Konfederácia mala svojich špiónov, napríklad pod velením plukovníka Thomasa Jordana a majora Wiliama Norrisa. postupne sa zdokonaľovali i postupy pri špionáži, napríklad južanská armáda, ktorá trpela nedostatkom liekov, dostávala od žien- dobrovoľníčok i za líniami nepriateľa lieky zabalené v obaloch kamuflovaných do bábik.

Táto armáda mala i špeciálne šifrovacie koliesko, na ktorom boli jednotlivé znaky abecedy a šifrovali sa ním krátke odkazy. Začali sa používať i fotoaparáty ako výzbroj dobrého špióna. Taktiež vynález telegrafu bol veľkým prínosom pre prácu rozviedky. Vojaci prenášali správy ukryté v rôznych dutých schránkach v podobe gombíku, alebo mince. Zaujímavým príkladom práce výzvednej služby je i atentát na prezidenta Lincolna. Aj keď Konfederácia kapitulovala, ich odboj pretrvával stále. Väčšina ľudí si myslí, že vražda prezidenta Lincolna bola akciou jednotlivca, ale je dokázané, že Wiliam Booth mal blízke vzťahy s výzvednou službou Južanov. Booth spáchal atentát na Lincolna 14. apríla 1865 a dodnes nie sú niektoré súvislosti dostatočne objasnené. Prvá svetová vojna je tiež príkladom doby, kedy sa výzvedná služba stávala veľmi dôležitým prínosom pre armádu a vedenie vojny vo všetkých štátoch, ktoré sa na nej podieľali. Do výbavy výzvednej služby pribudli prístroje schopné telegrafným a rádiovým spojením schopné prenosu Morseovho kódu.

Neskôr pribudol i radar, ktorý sa stal neoceniteľným pomocníkom pri vyhľadávaní nástrah nepriateľa. Okrem bežného špióna, ktorý bol nazývaný HUMNIT, prvá svetová vojna priniesla i nového člena špionážnej siete- človeka, ktorý bol nazývaný SIGNIT a bol určený a vycvičený na dešifrovanie odkazov. Rusko nepochopilo význam výzvedných služieb a tak prvé víťazstvá nemeckej armády boli priamym dôkazom významu tejto činnosti. Briti založili Room 40 , ktorá mala dekódovať nepriateľské správy. Zaujímavý je i slávny Zimmermanov telegram. V roku 1917 chcela nemecká armáda zahájiť neobmedzený ponorkový útok na všetky plavidlá v britských prístavoch. Báli sa však, že to pobúri USA. Preto nemecký minister zahr. vecí Arthur Zimmerman poslal nemeckému veľvyslancovi v USA Johannovi Heinrichovi von Bernstorff zložito šifrovaný odkaz , ktorý potom Bernstorff odoslal do Mexika.

Hovorilo sa v ňom o spojenectve Mexika a Nemecka v prípade, že by USA vstúpili do vojny. Briti však tento odkaz zachytili a jeho rozlúštený prepis odovzdali Američanom, ktorí pobúrení nemeckým plánom okamžite vstúpili do vojny. I Američan Herbert Osborne Yardley sa zapísal do dejín špionáže. Zdokonalil americký systém šifrovania a po vojne založil výzvednú službu The American Black Chamber. Azda najslávnejším špiónom prvej svetovej vojny bola Marghareta Zelleová , známa vo svete ako Mata Hari /1876-1918/. Po celej Európe bola známa ako vynikajúca tanečnica. V roku 1914 ju nemecký konzul v Amsterdame presvedčil, aby od svojich milencov získavala potrebné informácie.

Dal jej tajný atrament, ktorým si mala zaznamenávať informácie. Keďže však bola Mata Hari amatér, Francúzi rýchlo zistili , že pracuje pre Nemcov a tak, aby si Marghareta zachránila život, ponúkla im svoje špiónske služby. Zviedla vojenského atašé v Madride, pretože si myslela, že získa dobré informácie. Keď však iný telegram odchádzal do Nemecka so správou o Mate Hari šifrovanej v tajnom kóde ako agent H-21, francúzska rozviedka telegram zachytila a Mata Hari bola odhalená. Preto ju v roku 1918 popravili. To bol osud každého nešikovného špióna. I v Rusku sa diali prevratné zmeny v oblasti vyzvedania. Ruský cár mal svoju vlastnú výzvednú službu zvanú Ochranka. Po revolúcii v roku 1917 bola samozrejme zrušená, ale boľševici a komunistická strana využili skúsenosti cárskej tajnej polície k založeniu novej výzvednej služby, ktorá by bola oddaná strane a pomáhala by udržať moc komunistom. Bola nazvaná ČEKA- Všeruská mimoriadna komisia pre boj proti kontrarevolúcii, špionáži a banditizmu. Čeku viedol Felix Edmundovič Dzeržinskij , ktorého nechal v dvadsiatych rokoch popraviť Stalin. ČEKA vydržala s malými obmenami až dodnes, takže prežila i samotný Sovietsky zväz. I to sa stáva, pretože vo svete špionáže je možné všetko.