Nebolo treba veľa a mal by pravdu. Francúzi však nevyužili svoju šancu a miesto toho, aby vytlačili Nemcov, zakopali sa. Britský expedičný zbor a Belgická armáda boli zničené, Francúzi boli veľmi poškodení, ale i Nemci mali povážlivé straty. A preto sa všetci tešili, že zimné spomalenie operácií prinesie čas na zotavenie. Bolo treba nepriateľa oslabiť a až potom poraziť, ale finančné i nákupné možnosti Dohody boli väčšie. Nemecko teraz plánovalo oslabenie Ruska a tým si uvoľniť ruky pri ceste na Západ. Dohoda chcela vytlačiť nemecké jednotky z Francúzska tým, že ich obkľúči. Potvrdila sa prevaha guľometu nad všetkými ostatnými zbraňami. Dohoda prežívala krízu, pretože ich neúspechy pri vytlačovaní Nemcov z Francúzska ich nútili stále viac a viac čerpať zo svojich zásob. Jediný nemecký útok bol v belgickom Ypres, kde chceli zabrať i posledné belgické územia a psychologicky tak zničiť nepriateľa. I keď Nemci spôsobili ťažké straty i použitím plynu, nepodarilo sa im dobyť posledné belgické územie, pretože Briti ich s vypätím síl vyhnali. Nemecko získalo povesť krutého a bezohľadného protivníka, pretože pri svojich útokoch spôsobovalo veľké škody na civilnom obyvateľstve, ich majetku a historických pamiatkach.

V roku 1916 sa začala v spojeneckých radách konferencia i o prijatí Talianska do Dohody. Nepozornosť pri rokovaní zneužili Nemci a zaútočili na Verdun. Bola tam sústredená značná časť francúzskej armády a demontovali sa z nej delá. No však jeho strategická hodnota nezodpovedala stratám, ktoré obe strany utrpeli pri bojoch o túto pevnosť. Hovorí sa o 500 000 vojakoch na oboch stranách. Bolo tam 15 nemeckých divízií s troma tisícami diel. Briti len za prvý deň stratili 20 000 vojakov a 35 000 bolo zranených. Nemci však boli spomalení i východným frontom a Brusilovovou ofenzívou. Zima 1916 - 1917 bola krutá a tak sa operácie spomalili. Bol vymenovaný nový najvyšší veliteľ francúzskej obrany - Nivelle. Plánoval veľkú ofenzívu proti Nemcom, ale jeho plán stroskotal. Nemci novým vedením vojny posilnili armádu a Ludendorff vybudoval takmer nepreniknuteľnú líniu, ktorá mala zadržať spojencov. Nemci zničili všetko, čo by mohli spojenci použiť a tak francúzsky plán rýchlo stroskotal. Jedinou nádejou bol príchod čerstvých síl z USA, pretože 2. apríla 1917 USA vstúpili do vojny. Začiatkom roku 1917, 31. januára Nemecko vyhlásilo neobmedzenú ponorkovú vojnu a začali potápať všetky lode Spojencov. Toto a Zimmermanov telegram prinútilo USA k vstupu do vojny. 8.

marca sa začala revolúcia v Petrohrade a 15. marca abdikoval Mikuláš II. Romanov. Tak bolo Rusko oslabené. Ústredné mocnosti si začali uvedomovať, že vojnu už asi nevyhrajú. Spojenci donútili Nemcov k ústupu. 8. augusta 1917 zaútočili Briti pri Amiens a Nemci utrpeli ťažkú porážku. V Dohode však boli tábory každý mesiac doplňované o 250 000 nových vojakov z Ameriky. Nemci chceli vyprázdniť celé obsadené územie na západe a sústrediť sa na hájenie vlastnej ríše. 29. septembra začala nemecká vláda uvažovať o prímerí. Hindenburg zásadne odmietal. Na východnom fronte bojovalo RU. Na začiatku vojny utrpelo porážku pri útoku na Srbov a Rusi obsadili Halič, Bukovinu, Lvov i Přemyšl. Nemci ruský útok na Východné Prusko odrazili. Taktiež odrazili postup na Krakov. Ako prišla zima, v Karpatoch sa odohrávali ťažké boje, ale bez väčších úspechov. Cár bol ľahostajný ku zásobovaniu a stratám a tak sa hranica bojov posúvala do ruského vnútrozemia. Dohoda bola znepokojená ruským ústupom. Dohoda chcela útočiť na všetkých frontoch, ale nevyšlo to. Cár sa ešte zmohol v roku 1916 na útok, ale to bolo všetko, čo ešte mohol spraviť. Rusko bolo veľmi

poškodené a októbrová revolúcia v roku 1917 sa prejavila i na fronte. Množili sa vzbury a odpor ruských vojakov k boju. Rakúšania mali z toho radosť a pevne dúfali, že sa im podarí nanútiť Rusom mier, ktorý by bol ich víťazstvom a uvoľnil im ruky v bojoch na Západe a v Taliansku. Rusi stále ustupovali a Ústredné mocnosti už pochybovali, či sa vôbec majú púšťať tak hlboko do vnútrozemia. Srbom sa zo začiatku vojny celkom darilo. Spojenci im dodali muníciu a 15. decembra nebol na srbskom území ani jeden bojaschopný vojak RU. Srbi však nemali silu postupovať vpred cez hranice, Rakúšania sa báli prejsť cez hranice, Rusi sa dostali do Karpát a 23. mája 1915 vstúpilo Taliansko do vojny a 23. júna sa otvorila tento front, keď sa začala bitka na Soči na taliansko-rakúskom fronte. Keď neskôr museli Spojenci nasadzovať vojská na západe, prišla vhodná chvíľa pre Nemecko, ktoré mohlo s 300 000 a podporou Bulharska, ktoré vstúpilo do vojny 11. októbra 1915, rozdrtiť Srbov. Za dva mesiace bolo po všetkom. Nemci tlačili Srbov ďaleko do vnútrozemia k albánskym a čiernohorským hraniciam. Až roku 1916 nastal posun evakuovaných jednotiek, keď vstúpilo do vojny Rumunsko (28. augusta). Zaútočili na Nemcov, ale neboli dostatočne pripravení a tak boli vyradení z vojny. V roku 1917 nastal posun, keď vstúpilo do vojny Grécko na strane Dohody. Bolo to 2. júla.