Trvalo pomerne dlho, kým sa spojenecké jednotky pripravili k útoku. Nemci museli veľkú časť vojska presunúť na západ, RU do Talianska a tak zostali v Srbsku malé časti vojsk Ústredných mocností a Bulhari. Spojenecké vojská, ktoré sa vylodili v Albánsku ich ľahko porazili a tak bol balkánsky front zničený. Vyhlásenie vojny RU Talianskom nebolo pre nikoho nič výnimočné. Iba RU propaganda o tom hovorila ako o zradnom čine a hrala zaskočeného. RU armáda po porážke Srbov nemala nič iného na starosti , než len Talianov. Taliani síce mali veľkú armádu, boli to však neskúsení záložní dôstojníci a vojaci. RU armáda posielala na taliansky front oslabené pluky z Ruska doplnené neskúsenými nováčikmi a starými mužmi, ktorí neboli natoľko bojaschopní. Preto boli Talianom posielané posily z Anglicka a Francúzska. postupom času boli zdecimované ako armáda Talianska tak i RU, takže veľké problémy mali jedni aj druhí. Koncom vojny, v októbri 1918 Taliani zaútočili na RU, ktoré stále držalo ich jednotky za Pijavou, teda hlboko v ich území. Nechceli vyzerať zle pred Spojencami, pretože vedeli, že vojna sa už skoro skončí. posledný deň vojny zajali Taliani 350 000 nepriateľov. Taliani si uvedomovali, že vojna sa končí a preto sa už nebáli a navrhli Spojencom, aby zaútočili na Bavorsko a na Sasko. Teraz sa im to už hovorilo ľahko, pretože bol začiatok novembra 1918.

K porážke Ústredných mocností prispel i Český a Slovenský odboj v zahraničí. Bol založení hlavne na Slovákoch a Čechoch žijúcich vo Francúzsku, USA, Švajčiarsku a Rusku. Vo februári 1916 bola založená Československá národná rada v Paríži. Bola uznaná štátmi Dohody, okrem Ruska, ktoré nesúhlasilo s jej demokratickým charakterom. Táto vláda na čele s Masarykom, Štefánikom, Dürichom a Benešom mohla lepšie organizovať odboj. Naše légie boli hlavne v USA, Rusku a Francúzsku. Najviac sa o organizovanie odboja pričinil Štefánik, ktorý intervenoval za podpísanie zmluvy o Československej národnej rade i o našom odboji v Rusku. Nakoniec sa mu to podarilo a dosiahol podpis v roku 1916 v Kyjeve. Keď sa dostali k moci boľševici v Rusku, našim légiám bolo umožnené bojovať proti RU a boli posilnené i našimi i českými zajatcami v Rusku. Česko-Slovenské légie sa pričinili o obranu Ruska a Oslabenie RU, hlavne pri ukrajinskej dedine Zborov v júli 1917. Podpísaním brest - litovského mieru však bolo česko-slovenské hnutie oslabené. Ku každej vojne patrí i vojna na mori. nebolo tomu inak ani v prvej svetovej vojne. Už v roku 1913 uvažovali Nemci o tom, ako by sa dala využiť ponorka pri vojne.

Zistili, že Briti majú až celú polovicu svetového lodného priestoru - asi 20 000 000 BRT. A v rokoch 1914 a 1915 sa prejavila prevaha ponoriek nad loďami, keď Nemci potopili Britom tri významné lode a vyhlásili územie okolo Anglicka za vojnové s možnosťou potopiť akúkoľvek loď. Strach z ponoriek vzrástol 7. mája 1914, keď Nemci potopili Luisitaniu. V roku 1916 predstavili nemeckému veliteľstvu nový systém vojny - ponorková vojna. Nemci mali výpočty, podľa ktorých usudzovali, že pokiaľ Angličanom potopia 600 000 BRT mesačne, budú existovať už len päť mesiacov. Nemci mali na začiatku vojny asi 100 ponoriek. Okrem dela mala taká ponorka asi 12 - 16 torpéd. Nemci potápali jednu loď za druhou a Anglicku naozaj hrozila vážna kríza. Až potom prišlo riešenie - ochranné konvoje, ktoré zosilneli po vstupe USA do vojny, ktorý bol tiež podmienený nemeckými útokmi na ich plavidlá. V roku 1917 stratili Nemci len pri jednej akcii 63 ponoriek a ešte v októbri 1918 požadovalo nemecké námorníctvo 400 ponoriek. Samozrejme, že to bola nezmyselná požiadavka.

V každom prípade, Nemci so svojimi ponorkami spôsobili Spojencom obrovské škody a ukázali tak svetu nový spôsob zabíjania. Po podpísaní mierovej zmluvy museli Nemci všetkých 172 ponoriek odovzdať Spojencom. Postupom času vojská Ústredných mocností prehrávali vojnu ako na zemi, tak vo vode i vo vzduchu. Bolo to pre ne veľké ekonomické vyčerpanie i keď ich ekonomické možnosti boli vysoké. Posledný RU útok v Taliansku a Nemecký na západ na jar 1918 vyšiel neúspešne. Svet už vedel, že vojna sa onedlho skončí. V novembri 1918 abdikoval Wilhem II. a 11. novembra zástupcovia Nemecka podpísali kapituláciu a podmienky mieru v železničnom salónnom vozni v compiénskom lese. Tým sa skončila dovtedy najstrašnejšia vojna. Milióny mŕtvych, zničená zem, to sú dôsledky tejto vojny. No i napriek tomu vyšiel z prvej svetovej vojny slepý muž. Volal sa slobodník Adolf Hitler. Kým bol slepý, bol neškodný, ale o niekoľko mierových rokov spôsobí tento človek ešte strašnejšiu katastrofu s hrozivejšími následkami. Je treba položiť si otázku, či sa ľudstvo dostatočne poučilo z 20. storočia a nebude hazardovať s životmi miliónov ľudí. Ja verím, že áno, ale dejiny nám dávajú mnoho príkladov, že ľudstvo je nepoučiteľné.. Rozvoj armády pred I. svetovou vojnou