Habsburgovci

V 15. storočí existovali v strednej Európe dve mocnosti – Poľsko a Uhorsko. Na konci 15. storočia sa neúspešne pokúsili o spojenie Jagellovci. Do 16. storočia sa s Habsburgovcami nestretávame, v 15. storočí bol Albrecht uhorským kráľom. Nepatrili medzi najbohatších.
Prvým známym predkom, ktorý žil v 10. storočí bol Guntram. V 11. storočí mali v Alsasku dosť veľké majetky. Ich moc rástla za Hohenstaufouvcou, v 13. storočí sa vynoril z anonymity Rudolf.

V roku 1273 ho zvolili kurfirsti za nemeckého kráľa, pretože bol neznámy, bez veľkých prostriedkov a majetkov a nemal mocenské ambície. Bol priamym opakom Prěmysla Otakara (bol najbohatšie a najmocnejšie ríšske knieža), ktorý bol jeho protikandidátom. S Prěmyslom sa dostal do konfliktu, ktorý mu umožnil vytvoriť si vlastné územie (jeho majetky boli dovtedy roztrúsené). Prěmysl sa zmocnil Babenberského dedičstva, ale to Rudolf spochybnil a v roku 1276 mu ich odňal. Už v roku 1273 vyhlásil obnovenie všeobecného ríšskeho mieru a zrušil všetky clá zavedené od doby Fridricha II.Rudolf Habsburský si zabezpečil autoritu, zvíťazil v boji proti Otakarovi II. aj bez pomoci kniežatstiev, vysporiadal sa s lúpežnými rytiermi a budoval vlastnú dŕžavu v dnešnom Rakúsku.

Základný problém, s ktorým sa Rudolfova vláda musela vyrovnávať spočíval v extrémnej veľkosti rímsko-nemeckej ríše v porovnaní s ostatnými zemami. Rozsiahle územia tvorili neprechodné bažiny a pralesy. Rozhľad vtedajšieho obyvateľstva však zostával obmedzený. V dôsledku týchto skutočností mohol panovník uskutočňovať svoju politiku len obmedzene. Väčšinou len reagoval na požiadavky a priania ostatných. Preto chcel kráľ posilniť svoju mobilitu tým, že cestoval po ríši, aby svoju vládu uplatnil na miestach spolu s regionálnymi alebo lokálnymi držiteľmi moci. Avšak toto kráľovstvo na cestách ešte nemalo za Rudolfa žiadnu alternatívu. Základné problémy, s ktorými sa musela kráľovská moc vyrovnávať bola ríšska správa a slobodné volebné právo...kráľ po svojom zvolení síce získal vládu nad ríšskymi statkami, ale to neznamenalo, že sa stal aj ich vlastníkom. Najnaliehavejšou úlohou bolo ukľudniť pomery v ríši, ktorá sa kvôli vojnám a nezhodám mocných nachádzala v chaotickom stave. Rudolf zaviedol ríšske fojstvá – administratívne spojenie ríšskych stavov, na ich čele stál zemský fojt, ktorý vyberal dane, menoval úradníkov,mal na starosti ochranu kláštorov a židov, zaistenie mieru a vojenskú pomoc.

Vo vojne so Přemyslom Rudolf vyhral s pomocou uhorského kráľa Ladislava IV. Výsledkom vojny bolo to, že si ponechal rakúske krajiny. 1282 ich venoval synovi Albrechtovi. ( prinútil českého kráľa Václava II. k strate poľskej a uh. koruny; zavraždený synovcom). Viedol úspešnú ríšsku politiku, upevnil vnútornú moc, keď umrel Ladislav IV., snažil sa získať uhorskú korunu. Kurfirsti neboli spokojní s jeho vládou. Habsburgovci v 14. storočí neboli nemeckými kráľmi. Albrechtovi II. a Otovi sa podarilo zväčšiť územia o Korutánsko a Tyrolsko (už mali Dolné a Horné Rakúsko, Kraňsko, Štajersko). Menšie územia pripojil Leopold III. Príbuzenské zväzky mali s Luxemburgovcami, Anjuovcami. Albert V. podporoval Žigmunda proti husitom, za čo sa stal uhorským a českým kráľom. Albert V. umrel, po ňom aj jeho syn Ladislav Pohrobok. Albrecht II., nastúpil na rímsko-nemecký trón po Žigmundovej smrti v roku 1438. Odvtedy si habsburská resp. habsbursko – lotrinská dynastia držala okrem jedinej výnimky ( v rokoch 1742 -45 bol cisárom Karol VII. z rodu bavorských Wittelsbachovcov ) cisársku hodnosť až do zániku ríše r. 1806. Popri sporoch o ríšsku reformu musel kráľ riešiť aj cirkevnú krízu. Kráľ disponoval len tou časťou habsburského panstva.
Fridrich III. vládol viac ako 40 rokov, súperil s Jurajom Poděbradským a Matejom Korvínom. V roku 1452 bol v Ríme korunovaný za cisára.po ňom nastúpil na trón jeho syn Maximilián I. V roku 1518 zvolal celokrajinský snem do Insbrucku. Viedol výhodnú sobášnu politiku. Zabezpečil mier v Nemecku. Dosiahol to, že nemusel bojovať o strednú Európu ako Matej Korvín. V roku 1526 vznikol v strednej Európe habsburský štát.

Významné etapy ich vlády sa ohraničujú rokmi 1526-1648, 1648-1740, 1740-1848, 1849-1918. V prvom období boli vytvorené centrálne orgány správy, monarchia viedla neustále vojny, musela súperiť so stavovskou opozíciou. Príčinami bola podstata habsburského absolutizmu a podpora protireformácie. Na západe v 16. storočí čelil Ferdinand odboju nemeckých kniežať, bojoval proti Francúzsku, na východe a juhu proti Turecku, čo si vyžiadalo aj teritoriálne straty. V 17. storočí bojovali v 30 ročnej vojne. Ferdinand I., kráľ uhorský a český, bol jedným z najschopnejších habsburgovcov. Stal sa aj rímskym cisárom. Položil základy absolutizmu, centrálne úrady, ktoré vytvoril existovali s istými korekciami až do roku 1848.

Nemecká ríša v ranom novoveku bola ešte viac rozdrobená ako v stredoveku, nazývala sa Svätá ríša rímska nemeckého národa (od roku 1474). Malo to symbolizovať aj to, že cisárstvo spočívalo v nemeckom národe. Ríšu postihli viaceré spoločenské nepokoje, napr. reformácia. Habsburgovci tu vládli v 15. a 16. storočí.

Po smrti Žigmunda Luxemburského sa stal dedičom jeho zať Albrecht V. Habsburský. Snažil sa o reformy, rozdelil ríšu na 6 obvodov, jeho snaha bola neúspešná, lebo umrel skoro. Po jeho smrti krajiny spravoval Fridrich. V roku 1440 bol zvolený za nemeckého kráľa, vládol 55 rokov. Spočiatku sa snažil o reformy, ale keď videl, že jeho snaha nie je úspešná, nadradil vlastné dynastické záujmy záujmom ríše. V 40.-tych rokoch sa zamiešal do cirkevných konfliktov, neskôr s Jurajom Poděbradským, rozmohlo sa lúpežné rytierstvo. V dynastickej politike zabezpečil dedičstvo po Karolovi Smelom, ktorý mu sľúbil svoju dcéru. Tá dala prednosť Maximiliánovi. Fridrich prišiel o Dolné Rakúsko a o Viedeň. 1486 nechal zvoliť za nemeckého kráľa svojho syna Maximiliána (1493-1519). Obsadil obsadené rakúske územia, neúspech utrpel v Bretónsku. Reformoval daňový systém, aby získal peniaze a vojsko na rozšírenie dŕžav v Taliansku a Francúzsku. Kniežatá sa usilovali získať väčšiu moc. 1495 na sneme žiadal povolenie nových daní vo Wormse, kniežatá žiadali vytvoriť ríšsky súd, ktorý oslaboval miernu cisársku moc. Rovnováhou zo strany cisára mu mala byť cisárska rada vo Viedni. 1500 v Ausburgu snem rozhodol o vytvorení armády, za každých 400 obyvateľov mal byť postavený jeden vojak. Podporoval univerzity, vedu, umenie, kvôli lepšej kontrole rozdelil ríšu na 10 obvodov. Pre Karola V. zabezpečil nemeckú a španielsku korunu. Pre Ferdinanda Rakúsko a Uhorsko.