porážka Nemecka, R-U, Turecka
posilnenie pozícií- neutr. štáty- Švédsko, Švajčiarsko, Holandsko
„zarobili“- Japonsko, Kanada, Austrália, Nový Zéland, Južná Afrika, Čína, India
ukázalo sa však, že Európa nie je schopná vyriešiť všetky svoje ekonomické a politické problémy- nutná bola pomoc zámorskej veľmoci-USA
hl. ekonomický víťaz USA

Prvá svetová vojna nevyriešila ani otázku rozdelenia sveta, ani sociálnu otázku, ale !
čiastočne vyriešila národnostný problém- /R-U, Osmanská ríša, Rusko/

nové usporiadanie Európy
zanikli 4 monarchistické ríše - ruská, nemecká, turecká a habsburská

z R-U vzniklo päť nástupníckych štátov-
 Poľsko, Československo, Maďarsko, Rakúsko,  a 
 Kráľovstvo Srbov, Chorvátov a Slovincov/neskoršia Juhoslávia1929/

Rusko – z cárskej ríše sa vyčlenili Litva, Lotyšsko , Estónsko a Fínsko
Nemecko - N stratilo veľmocenské postavenie a kolónie-rozdelili si ich VB, F, Belg., Jap.,Tal. a Grécko,
Turecko-  podobný osud mali i územia, ktoré boli pod tureckou nadvládou-  Grécko, F, VB a Taliansko- Osmanská ríša ostala malá –len 10 mil. obyvateľov  

základnou líniou- východiskom pre usporiadanie povojnovej Európy bolo

14  Wilsonových bodov (1x o nich hovoril v januári 1918)
1. verejnosť všetkých medzinárodných zmlúv
2. sloboda morí
3. voľnosť medzinárodného obchodu
4. obmedzenie zbrojenia
5. medzinárodné riadenie koloniálnych otázok
6. sloboda Ruska  (odchod vojsk-N)
7. znovuobnovenie  Belgicka (odchod vojsk - N)
8. uvoľnenie všetkých zabraných fran. území a navrátenie Alsaska a Lotrinska Francúzsku – N
9. úprava talianskych hraníc podľa národnostných princípov
10. slobodný autonómny vývoj národov R-U
11. uvoľnenie Rumunska, Srbska, Čiernej Hory – medzinárodné garancie pre balkánske štáty
12. národnostná autonómia pre všetky neturecké národy na území Osmanskej ríše+ otvorenie a medzinárodné garancie úžin Bospor a Dardanely
13. vytvorenie nezávislého poľského štátu so zaistením prístupu k moru
14. založenie Spoločnosti národov-medzinár. inštitúcia,ktorá má zaistiť politickú a územnú nezávislosť krajín

mier. konferencia –zrkadlová sála - Versailles- 18.1. 1919 
účasť- 27 víťazných  štátov -  70 zástupcov
nepozvali predstaviteľov Ruska- vzhľadom na tamojšiu  polit. situáciu
vedúce funkcie konferencie si podelilo 5 mocností- F,VB,USA,J,T

čsl. delegácia – K.Kramář + E. Beneš
Rada 5 –zástupcovia 5 veľmocí
Rada 3 – dominantné postavy konferencie- Wilson-amer. prezident

                                                                                    Georges Clemenceau –fr. premiér

                                                                                    David Lloyd George – br. premiér

aj medzi hl. predstaviteľmi prichádzalo k rozdielnym názorom –
F- chcelo výrazné oslabenie Nemecka  a v oblasti Porýnia vytvoriť „nárazníkový štát“
VB+USA nemali záujem o výrazné posilnenie F, preto chceli N oslabiť len čiastočne

výsledky rokovania:
zmluva s Nemeckom- versaillská-podpísaná 28.6.1919 vo Versailles                  
-          N -hlavný vinník vojny
-          zákaz spojenia sa s Rakúskom
-          strata území v prospech F -Alsasko+ Lotrinsko
-          strata území v prospech Belgicka
-          strata území v prospech Poľska- časť Pomoranska+ Pruska-celý zábor územia po poslednom delení Poľska  r. 1795
-          prístav Gdaňsk- prehlásený za slobodné mesto pod správou Spoločnosti národov,bol vytvorený koridor,ktorý oddelil vých. Prusko od N
-          strata území v prospech ČSR - Hlučínsko
-          strata všetkých kolónií
-          ľavý breh Rýna –okupácia Dohodou na 15 rokov, pravý breh 50 km demilitarizované pásmo ( žiadne voj. zariadenia, posádky)
-          N  muselo uznať nezávislosť Poľska a ČSR
-          vysoké vojnové reparácie – 20 miliárd mariek v zlate, tovare alebo cenných papieroch

(bola zrušená všeobecná branná povinnosť, rozpustený generálny štáb, nemecká armáda mohla mať max. 100 000 mužov – dobrovoľníkov, Nemecko nesmelo budovať vojn. letectvo, zaraďovať do výzbroje ponorky,vzducholode, tanky, ťažké delostrelectvo a plynové zbrane,časť obchodných lodí muselo N odovzdať VB ako náhradu za straty v ponorkovej vojne)

zmluva s Rakúskom – saintgermaintská- podpísaná 10.9. 1919 v Saint-Germain-en-Laye
-          Rakúsko-spolková republika
-          R muselo uznať suverenitu ČSR  Juhoslávie
-          územné straty v prospech Poľska(Halič), Rumunska(Bukovina),Juhoslávie(Dalmácia a Slovinsko),Talianska(Istria, Južné Tirolsko, Gorlica)
-          zákaz spojenia sa s Nemeckom
-          strata obch. loďstva v prospech Dohody
-          obmedzenie armády na 30 000 mužov
zmluva s Bulharskom- neuillská –podpísaná 17.11. 1919  v Neuilly  (Neji)
- strata území v prospech Grécka a Juhoslávie

zmluva s Maďarskom – trianonská- podpísaná 4.6. 1920 v Trianone
-          uznať suverenitu nástupníckych štátov
-          strata Slovenska a Podkarp. Rusi v prospech ČSR
-          strata Sedmohradska a Banátu v prospech Rumunska
-          strata južného Chorvátska a Slavónska v prospech Juhoslávie
-          strata Burgenlandu v prospech Rakúska 

zmluva s Tureckom –sevreská- podpísaná 10.8. 1920 v Sévres
-          strata územia v prospech Grécka- Trácia+ Galliopoli
-          strata územia v prospech Talianska – Dodekanesos+ Rodos
-          strata Iraku, Palestíny a dohľad nad Arábiou –preberá ju VB
nad stratenými územiami sa vytvorili mandátne správy