Liptovský Mikuláš v Slovenskom Národnom Povstaní

V Slovenskom národnom povstaní bol Liptovský Mikuláš dôležitým centrom nielen Liptova, ale i celého Stredného Slovenska. Odtiaľto boli zásobované rôznym materiálom a potravinami všetky partizánske skupiny Liptova, ba i samá Banská Bystrica.
Slovenské národné povstanie sa tu pripravilo už v rokoch 1942 až 1943. Jeho iniciátorkou bola ilegálna komunistická strana, demokratická strana a neskoršie založený revolučný národný výbor.

Členovia revolučného národného výboru sa schádzali často a na rôznych miestach, obstarávali zbrane a strelivo, robili peňažné zbierky, zadovažovali potravinové články a všetky sily organizovali v jeden celok, ktorý mal v rozhodujúcu chvíľu udrieť na nepriateľa. Veľkú úlohu v celej tejto práci zohráva aj Mikulášska mládež zjednotená v revolučnej organizácii. Mládež sa schádzala pri Váhu, kde sa radila o ďaľších plánoch.

V noci z 8. na 9. augusta skupina Igora Kemku odzbrojila v Demänovskej doline vojenský pracovný tábor. Ukoristila 73 pušiek, výstroj a stany. Mnohí vojaci z pracovného tábora sa pridali k partizánom. Táto akcia mala veľký ohlas aj v samom Liptovskom Mikuláši.

26. augusta prišla správa, že Turčiansky Svätý Martin partizáni oslobodili. Všetkých to potešilo a dalo nádej. V Nemeckej Ľupči bol vytvorený plán na obsadenie Mikuláša partizánmi. Všetky zbrane z Bodíc a Demänovej boli pripravené. Mesto sa malo obsadiť vo večerných hodinách, keď vyjdú robotníci z fabrík. V ranných hodinách prišla správa, že Ružomberok bol partizánmi oslobodený, preto Nemci vyslali vojakov smerom na Ružomberok. Za Liptovskou Teplou ich však prepadla skupina partizánov, a preto sa Nemci vrátili späť do Mikuláša. Na Nemcov v Mikuláši zaútočila iná partizánska skupina a zajala niekoľkých Nemcov. Keď však prišli ku kasárňam, vojaci na nich začali strieľať a jedno auto vyhodili do vzduchu. 8 partizánov padlo, ostatných dopravili do nemocnice.

Niektorí partizáni ostali pri kasárňach a strielali proti vzdorujúcim vojakom. Na to z kasární vyšli dôstojníci s bielou vlajkou. Tých sa podarilo presvedčiť, aby sa zapojili do Slovenského národného povstania. Vtedy v meste nastala medzi Nemcami panika. V hoteli Kriváň sa zabarikádovalo osem Nemcov, ktorých skupina partizánov odzbrojila.

31. augusta bola vyhlásená všeobecná mobilizácia mužov do 40 rokov. Prvá skupina sa z Liptovského Hrádku vydáva na oslobobodzovacie boje v Poprade. Medzi tým národný revolučný výbor preberá velenie v meste a mladých ľudí posiela na výcvik do Železného. Občania Mikuláša začali evakuovať do hôr po tom, čo prišla správa, že Nemci sa sťahujú z Poľska a mieria na Kežmarok a Poprad. V utorok 5. septembra dorazili prvé nemecké pancierové vozy do Okoličného. Po obsadení Mikuláša nemeckou armádou sa národný revolučný výbor sťahuje do Iľanova, kde po spojení s Banskou Bystricou dával ďaľšie pokyny k boju. Postupne sa presúva do Demänovskej doliny, odkiaľ boli zásobované partizánsku skupiny na Liptove i v samej Banskej Bystrici.

Po páde Banskej Bystrice sa do Liptova presunuli mnohé partizánske skupiny. Pri ich ukrývaní zohrali svoju úlohu aj okolité dediny a nemocnica v Palúdzkej. Zajatých vojakov a partizánov začalo vyšetrovať nemecké gestapo. Nemci chceli získať tovar z Mikulášskych tovární, ale zásluhov partizánov sa to Nemcom nepodarilo.

3. Marca 1945 zaútočili na obsadený Liptovský Mikuláš ruské vojsko smerom z východu. Na Palučanský most sa však Nemci sústredili najviac, nakoniec sa ho však Rusom podarilo dobyť. Popri Železničnej stanici postupovala Červená armáda na Ondrašovú. Postupne sa podarilo Rusom dobyť celé mesto.

10. marca vystriedali ruských vojakov vojaci Československej armády. V noci ale nedostatočne vyzbrojených, nič netušiacich vojakov napadla nemecká armáda, ktorá 12. marca mesto dobyla. Nemci mesto kontrolovali z Hája, z ktorého mali výhľad na celý Mikuláš.

Posledného boja sa Liptovský Mikuláš dočkal až 4. apríla, keď spojená Československá a Červená armáda mesto spod nemeckých vojakov oslobodila. Na počesť oslobodzovacích bojov v Liptovskom Mikuláši bol postavený pomník na Hájinicovom, kde sú hroby asi 1 500 padlých vojakov.