referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Urban
Streda, 25. mája 2022
Akatist k svjatiteľu Nikolaju
Dátum pridania: 19.10.2005 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: memil
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 4 468
Referát vhodný pre: Vysoká škola Počet A4: 17.5
Priemerná známka: 2.97 Rýchle čítanie: 29m 10s
Pomalé čítanie: 43m 45s
 
Veľká úcta nášho národa k sv. Mikulášovi pochádza z toho, že sv. Mikuláš bol zdrojom tých cností, ktoré dokazujú jeho veľkú lásku k Bohu a k blížnemu. Práve na týchto dvoch cnostiach je vybudovaný „celý Zákon a proroci“, to znamená, celá podstata kresťanskej dokonalosti.
Z lásky k Bohu a k blížnemu vyplývala Mikulášova cnosť veľkého milosrdenstva k blížnemu. Hľa taký veľký majetok zdedil po rodičoch a nepokladal ho za svoje vlastníctvo, ale za majetok patriaci všetkým chudobným a strádajúcim. Sv. Mikuláš nečakal na to, aby úbohý a strádajúci prišiel k nemu a prosil o pomoc, ale on sám sa pýtal na potreby iných, vyhľadával ich, aby im pomohol. A robil to väčšinou tak, aby úbohý človek nevedel kto je jeho dobrodincom. Sv. Mikuláš pritom dodržiaval evanjeliovú zásadu: „Nech nevie pravá ruka, čo robí ľavá.“ a veľmi sa snažil, aby sa na ňom vyplnili slová Ježiša Krista: „Chráňte sa toho, aby ste vy nekonali svoje dobré skutky pred ľuďmi, aby vás videli a chválili za to, snažte sa o to, aby vaše dobré skutky videl náš Otec Nebeský.“

Svojmu milosrdenstvu a láske k blížnemu, môže sv. Mikuláš ďakovať za zvolenie za biskupa. Keď v Mire zomrel vtedajší biskup Ján, zišli sa biskupi z okolia, aby zvolili nového biskupa a prosili Boha, aby im ukázal človeka najzodpovednejšieho na takú veľkú hodnosť. A správa hovorí, že najstarší biskup mal videnie v sne, aby človeka, ktorý ráno vstúpi prvý do chrámu na modlitbu, zvolili a vysvätili na biskupa, lebo je to správny človek, ktorý horí láskou k Bohu a k blížnemu. A stala sa zázračná udalosť. Prvý, kto prišiel ráno do chrámu pomodliť sa, bol sv. Mikuláš. Vtedy mu najstarší z biskupov povedal, že on má podľa Božieho príkazu prijať vysvätenie na biskupa. A hoci bol svätý Mikuláš vždy veľmi pokorný a tichý, a nikdy ani nepomyslel na takú vysokú cirkevnú hodnosť, nemohol odporovať tak výraznej Božej vôli. Vtedy prezradil najstaršiemu biskupovi, že aj on mal čudný sen. Vo sne sa mu zjavil Ježiš Kristus a Presvätá Bohorodička. Ježiš Kristus mu odovzdal sväté evanjelium a Matka Božia biskupský omofor. Ráno vstal, aby šiel do chrámu prosiť Boha o milosť a osvietenie, či má brať vážne tento sen a oni mu oznamujú, že je zvolený za biskupa.

Sv. Mikuláš po svojom zvolení za biskupa nezmenil svoje správanie a milosrdenstvo k ľuďom, ale ešte viac sa prejavila jeho dobročinnosť. V jeho práci v biskupskej hodnosti sa splnili slová Ježiša Krista: „Nech tak svieti vaše svetlo pred ľuďmi, aby videli vaše dobré skutky a oslavovali vášho Otca, ktorý je na nebesiach.“ (Mt 5,16) Sám sv. Mikuláš aj ako biskup žil veľmi chudobne a skromne. Jeho odev bol jednoduchý, jedol iba raz denne, večer, a celý čas zasvätil modlitbe a milosrdným skutkom kresťanskej lásky. Každý rok, 1. septembra, zvolával schôdzu svojho duchovenstva. Radil sa s ostatnými o potrebách národa a upozorňoval všetkých, aby sa starali o chudobných, vyhlasujúc, že je to želanie viery Kristovej. „Nech nie sú medzi vami úbohí.“ A Boh pomáhal sv. Mikulášovi v jeho dobročinnosti často aj zázrakmi. Napríklad aj takto. Keď v Mire v jeden rok nastal hlad a ľudia nemali čo jesť, sv. Mikuláš vrúcne prosil Boha, aby pomohol biednemu národu. A zázračne sa sv. Mikuláš zjavil vo sne istému obchodníkovi so zrnom v ďalekej Sicílii. Dal mu vysokú zálohu a objednal nákladnú loď plnú zrna pre hladujúcich v Mire. Keď sa obchodník zobudil, k svojmu veľkému údivu uvidel vo svojej hrsti peniaze na zrno. To ho presvedčilo, že to nebol obyčajný sen, ale Božie zjavenie. A tak naložil zrno na loď, priplával do Miru, kde sv. Mikuláš kúpil zrno pre hladujúcich.

Z toho môžeme vidieť, aký bol sv. Mikuláš k úbohým a blížnym. Nie je teda čudné, že sa s jeho menom spája starý zvyk obdarúvať deti v predvečer jeho sviatku rôznymi darčekmi. Sú o tom aj divadelné hry, ktoré boli rozšírené medzi naším národom. Škoda len, že v súčasnej dobe medzi protestantským a nekresťanským svetom sa tento krásny a zmysluplný zvyk zmenil na neserióznu karikatúru sv. Mikuláša vo forme „Santa Klausa“. Ale všetci dobrí kresťania majú vedieť, že Santa Klaus je zosmiešnením sv. Mikuláša a vysokej idey kresťanského milosrdenstva a dobročinnosti. V súčasnom svete nevládne zákon nezištného milosrdenstva, ale duch „biznisu“, reklamy, zárobku, dokonca aj na svätých veciach a preto novodobí pohania neváhajú zneužiť historickú osobnosť sv. Mikuláša, nazývajúc ho „Santom“ alebo „Santa Klausom“.

Kresťansky založení rodičia by sami mali vedieť a zároveň vysvetliť svojim deťom, kto bol sv. Mikuláš a odkiaľ pochádza zvyk dávať v deň sv. Mikuláša deťom darčeky. Pretože všetky historky o „Santa Klausovi“ sú iba neserióznymi ľudskými výmyslami, ktoré možno považovať za výsmech zo svätých vecí.
Sv. Mikuláš bojoval za Božie veci, za slobodu Cirkvi, za čistotu kresťanskej viery, za rozšírenie Božieho kráľovstva na zemi. Nejaký čas bol kvôli svojej viere v Krista aj vo väzení, počas panovania neznaboha - cisára Licínia. Na slobodu bol prepustený vtedy, keď nový cisár Konštantív Veľký porazil Licínia a prepustil nevinne odsúdených kresťanov z väzenia. Zároveň daroval Cirkvi Kristovej slobodu (Milánsky edikt z roku 313).
 
späť späť   1  |   2  |  3  |  4  |  5  |  ďalej ďalej
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.