Akatist k svjatiteľu Nikolaju

Svätý otec náš Mikuláš, arcibiskup, Mir-Likijskij čudotvorec

Veľká úcta, akú za dlhé stáročia požíval sv. Mikuláš medzi veriacimi obidvoch obradov je dôkazom jeho neobyčajnej svätosti a nebeskej slávy. Sv. Bonaventúra o ňom píše: „Mikuláš, vyvolený už v lone svojej matky, svätý už od detstva, bol slávou junákov, cnosťou starcov, pochvalou kňazov, slnečným svetlom biskupov. Mikuláš je ten, ktorého zázraky stali sa známe po celom svete, koho zvelebuje celá zemeguľa a všetci žijúci na nej. Denne sa množia tie zázraky a veľký Duch Boží, neprestajne koná nové a nové zázraky na zvelebenie svojho služobníka. Sv. Mikuláša oslavujú na mori, na suchu, vzývajú o pomoc vo všetkých nebezpečenstvách. Keď hrozia strašné mraky a kazí sa more, vtedy všetci so slzami prosia o pomoc sv. Mikuláša. Keď nás navštívi nešťastie, vtedy sv. Mikuláš je naším orodovníkom, a nielen ku kresťanom došla sláva jeho mena, ale aj k pohanom došla sláva mena a oni sa hromadne schádzajú na jeho oslavy. Medzi mnohými veľkými zázrakmi ktoré konal, najväčším zázrakom bol on sám.“

Ešte skôr, v siedmom storočí, mal sv. Andrej Krétsky nad hrobom sv. Mikuláša v biskupskom chráme v Likijskej Mire pochvalnú reč. Okrem iného iného povedal: „Ani tak neosvetľuje vnútro veľkolepého chrámu sviečka postavená na zlatom svietniku, ako ty, sv. Mikuláš si pravým Svetlom postavený Kristom na trón svätca, osvecoval v temnej časti sveta svoje stádo a viedol ho k nezapadajúcemu Svetlu i akoby z vysokého miesta si osvietil čistým svetlom duchovného poznania nielen blízkych, ale aj vzdialených.“
O sv. Mikulášovi máme istú správu, že v 4. stor. bol biskupom v Malej Ázii v meste Mir v Lilijskej provincii a že dlhé storočia bol všeobecne a mimoriadne uctievaný. Okrem toho existujú o sv. Mikulášovi rôzne správy a legendy.

Tieto správy o sv. Mikulášovi hovoria, že sa narodil v meste Patare, kde bol jeho strýko biskupom. Zbožný rodičia ho starostlivo vychovávali v kresťanskom duchu a strýko sa staral o jeho vzdelanosť. Po predčasnej smrti otca, keď bol Mikuláš ešte malý chlapec, rozhodol sa majetok zdedený po otcovi odovzdať na dobročinné ciele. Práve vtedy istý Patarský obyvateľ utratil všetky svoje peniaze. A pretože pre chudobu nemohol vydať svoje dcéry, ba rozhodol sa pustiť ich na zlé chodníčky, Mikuláš, aby im pomohol, jednej noci tajne hodil cez okno vrecko zlata. Takto to urobil tri krát. Dievčatá využili pomoc a vydali sa. Keď Mikuláš dával dar na veno tretí krát, otec dievčat ho zazrel a tak sa dozvedel, kto je jeho dobrodinec.

Mikuláš horlivo pracoval na spáse duší svojich veriacich a s láskou pomáhal ľuďom v núdzi, dokonca aj zázračným spôsobom. Napríklad sa zjavil vo sne cisárovi Konštantínovi a kázal mu prepustiť na slobodu troch dôstojníkov, ktorí boli nespravodlivo odsúdení na smrť.
Všetky podania o Mikulášovi svorne tvrdia, že zomrel v Likijskej Mire a tam neskôr nad jeho hrobom postavili chrám a na jeho počesť bol zasvätený zvláštny sviatok. Jeden grécky životopisec o ňom v 10. stor. napísal: „Západ tak ako aj Východ, vychvaľujúc oslavujú ho. Kde len žijú ľudia, na dedinách, či v mestách, na ostrovoch, či najvzdialenejších krajoch zeme, uctia si jeho meno a stavajú chrámy zasvätené mu s úctou. Vešajú jeho obrazy, k jeho úcte držia kázne a zasväcujú sviatky. Všetci kresťania, mladí i starí, muži i ženy, chlapci i dievčatá, si ctia jeho pamiatku a prosia, aby ich opatroval. Jeho láska, ktorú neobmedzuje žiadny čas a trvá z rodu na rod, splýva na celú zemeguľu: poznajú ju Skíti tak ako aj Indiáni i barbari, Afričania, tak aj Taliani.“

Keď sa v roku 1087 dostala Likijská Mira do rúk mohamedánov, podarilo sa talianom previesť pozostatky sv. Mikuláša do talianského mesta Bari. To spôsobilo rozšírenie úcty k sv. Mikulášovi na katolícky západ. V stredoveku bolo napríklad v Anglicku zasvätených sv. Mikulášovi 400 chrámov. Hovorí sa, že po Matke Božej maliari namaľovali viac obrazov sv. Mikuláša, ako ktoréhokoľvek iného svätca. Ako svojho zvláštneho patróna ho uctievajú a vzývajú na pomoc na Východe moreplavci a na západe deti, čo poznajú „hostinu sv. Mikuláša“ a darčeky od neho za dobré správanie. O pomoc a ochranu prosia väzni a zajatci. Všetky orodovania sa zrodili na základe dobrých skutkov a zázrakov, o ktorých hovoria správy zachované o tomto veľkom dobrodincovi a divotvorcovi.
Sv. Mikuláš je už oddávna vo veľkej úcte aj medzi našim národom. Bolo mu zasvätených mnoho farností. Na každom ikonostase a skoro v každom dome visí obraz sv. Mikuláša. Pri cirkevných bohoslužbách často spomíname sv. Mikuláša a je mu zasvätený každý štvrtok. Dobre známa je pieseň „O kto kto, Nikolaja ľubiť...“ Kto by vedel spočítať, koľko úprimných modlitieb o pomoc v rôznych potrebách vyriekli ústa nášho národa k sv. Mikulášovi.

V Ľvove pod horou, kde kedysi stál slávny kniežací zámok, dnes stojí chrám sv. Mikuláša. Hovorí sa, že jedného dňa vstúpil do chrámu malý žiak, zastal pred obrazom sv. Mikuláša a žalostne prelieval slzy. Plakal horko, pretože sa mu nedarilo v škole, hoci vo dne v noci sedel nad knihami. Našťastie vedel, kde má hľadať pomoc a útechu, v chráme, v modlitbe pred obrazom sv. Mikuláša. Tak ako to dlhé roky robieval náš zbožný národ. A svätý divotvorca vypočul modlitbu, nebeská útecha prenikla do jeho srdca, úspešne dokončil školu a po rokoch zasadol v Ľvove na biskupský stolec ako metropolita Gregor Jachimovič, významný cirkevný a národný pracovník.
Veľká úcta nášho národa k sv. Mikulášovi pochádza z toho, že sv. Mikuláš bol zdrojom tých cností, ktoré dokazujú jeho veľkú lásku k Bohu a k blížnemu. Práve na týchto dvoch cnostiach je vybudovaný „celý Zákon a proroci“, to znamená, celá podstata kresťanskej dokonalosti.
Z lásky k Bohu a k blížnemu vyplývala Mikulášova cnosť veľkého milosrdenstva k blížnemu. Hľa taký veľký majetok zdedil po rodičoch a nepokladal ho za svoje vlastníctvo, ale za majetok patriaci všetkým chudobným a strádajúcim. Sv. Mikuláš nečakal na to, aby úbohý a strádajúci prišiel k nemu a prosil o pomoc, ale on sám sa pýtal na potreby iných, vyhľadával ich, aby im pomohol. A robil to väčšinou tak, aby úbohý človek nevedel kto je jeho dobrodincom. Sv. Mikuláš pritom dodržiaval evanjeliovú zásadu: „Nech nevie pravá ruka, čo robí ľavá.“ a veľmi sa snažil, aby sa na ňom vyplnili slová Ježiša Krista: „Chráňte sa toho, aby ste vy nekonali svoje dobré skutky pred ľuďmi, aby vás videli a chválili za to, snažte sa o to, aby vaše dobré skutky videl náš Otec Nebeský.“

Svojmu milosrdenstvu a láske k blížnemu, môže sv. Mikuláš ďakovať za zvolenie za biskupa. Keď v Mire zomrel vtedajší biskup Ján, zišli sa biskupi z okolia, aby zvolili nového biskupa a prosili Boha, aby im ukázal človeka najzodpovednejšieho na takú veľkú hodnosť. A správa hovorí, že najstarší biskup mal videnie v sne, aby človeka, ktorý ráno vstúpi prvý do chrámu na modlitbu, zvolili a vysvätili na biskupa, lebo je to správny človek, ktorý horí láskou k Bohu a k blížnemu. A stala sa zázračná udalosť. Prvý, kto prišiel ráno do chrámu pomodliť sa, bol sv. Mikuláš. Vtedy mu najstarší z biskupov povedal, že on má podľa Božieho príkazu prijať vysvätenie na biskupa. A hoci bol svätý Mikuláš vždy veľmi pokorný a tichý, a nikdy ani nepomyslel na takú vysokú cirkevnú hodnosť, nemohol odporovať tak výraznej Božej vôli. Vtedy prezradil najstaršiemu biskupovi, že aj on mal čudný sen. Vo sne sa mu zjavil Ježiš Kristus a Presvätá Bohorodička. Ježiš Kristus mu odovzdal sväté evanjelium a Matka Božia biskupský omofor. Ráno vstal, aby šiel do chrámu prosiť Boha o milosť a osvietenie, či má brať vážne tento sen a oni mu oznamujú, že je zvolený za biskupa.

Sv. Mikuláš po svojom zvolení za biskupa nezmenil svoje správanie a milosrdenstvo k ľuďom, ale ešte viac sa prejavila jeho dobročinnosť. V jeho práci v biskupskej hodnosti sa splnili slová Ježiša Krista: „Nech tak svieti vaše svetlo pred ľuďmi, aby videli vaše dobré skutky a oslavovali vášho Otca, ktorý je na nebesiach.“ (Mt 5,16) Sám sv. Mikuláš aj ako biskup žil veľmi chudobne a skromne. Jeho odev bol jednoduchý, jedol iba raz denne, večer, a celý čas zasvätil modlitbe a milosrdným skutkom kresťanskej lásky. Každý rok, 1. septembra, zvolával schôdzu svojho duchovenstva. Radil sa s ostatnými o potrebách národa a upozorňoval všetkých, aby sa starali o chudobných, vyhlasujúc, že je to želanie viery Kristovej. „Nech nie sú medzi vami úbohí.“ A Boh pomáhal sv. Mikulášovi v jeho dobročinnosti často aj zázrakmi. Napríklad aj takto. Keď v Mire v jeden rok nastal hlad a ľudia nemali čo jesť, sv. Mikuláš vrúcne prosil Boha, aby pomohol biednemu národu. A zázračne sa sv. Mikuláš zjavil vo sne istému obchodníkovi so zrnom v ďalekej Sicílii. Dal mu vysokú zálohu a objednal nákladnú loď plnú zrna pre hladujúcich v Mire. Keď sa obchodník zobudil, k svojmu veľkému údivu uvidel vo svojej hrsti peniaze na zrno. To ho presvedčilo, že to nebol obyčajný sen, ale Božie zjavenie. A tak naložil zrno na loď, priplával do Miru, kde sv. Mikuláš kúpil zrno pre hladujúcich.

Z toho môžeme vidieť, aký bol sv. Mikuláš k úbohým a blížnym. Nie je teda čudné, že sa s jeho menom spája starý zvyk obdarúvať deti v predvečer jeho sviatku rôznymi darčekmi. Sú o tom aj divadelné hry, ktoré boli rozšírené medzi naším národom. Škoda len, že v súčasnej dobe medzi protestantským a nekresťanským svetom sa tento krásny a zmysluplný zvyk zmenil na neserióznu karikatúru sv. Mikuláša vo forme „Santa Klausa“. Ale všetci dobrí kresťania majú vedieť, že Santa Klaus je zosmiešnením sv. Mikuláša a vysokej idey kresťanského milosrdenstva a dobročinnosti. V súčasnom svete nevládne zákon nezištného milosrdenstva, ale duch „biznisu“, reklamy, zárobku, dokonca aj na svätých veciach a preto novodobí pohania neváhajú zneužiť historickú osobnosť sv. Mikuláša, nazývajúc ho „Santom“ alebo „Santa Klausom“.

Kresťansky založení rodičia by sami mali vedieť a zároveň vysvetliť svojim deťom, kto bol sv. Mikuláš a odkiaľ pochádza zvyk dávať v deň sv. Mikuláša deťom darčeky. Pretože všetky historky o „Santa Klausovi“ sú iba neserióznymi ľudskými výmyslami, ktoré možno považovať za výsmech zo svätých vecí.
Sv. Mikuláš bojoval za Božie veci, za slobodu Cirkvi, za čistotu kresťanskej viery, za rozšírenie Božieho kráľovstva na zemi. Nejaký čas bol kvôli svojej viere v Krista aj vo väzení, počas panovania neznaboha - cisára Licínia. Na slobodu bol prepustený vtedy, keď nový cisár Konštantív Veľký porazil Licínia a prepustil nevinne odsúdených kresťanov z väzenia. Zároveň daroval Cirkvi Kristovej slobodu (Milánsky edikt z roku 313).
Existuje aj verzia, že sv. Mikuláš bol prítomný na prvom Ekumenickom koncile v Niceji v roku 325, kde vystúpil proti Áriovi, ktorý bezbožne popieral Božstvo Ježiša Krista. Ten učil, že Kristus nebol Boho – človek, ale iba človek – veľký prorok a posol Boží. Keď na koncile Árius vzdorovito popieral Božstvo Ježiša Krista, vtedy sv. Mikuláš stratil trpezlivosť a udrel ho po tvári. Otcovia koncilu ho za tento skutok nepochválili, dokonca mu uložili cirkevný trest. Niektorí životopisci sv. Mikuláša to považujú za výmysel, pretože sv. Mikuláš pôsobil nadmieru pokojným dojmom. A predsa aj v tomto vymyslenom príbehu je zrnko pravdy. Je ním to, že sv. Mikuláš bol horlivým za veci Božie a veci sv. Cirkvi.

Boh oslávil sv. Mikuláša veľkými zázrakmi počas života, ale aj po jeho smrti a tak vstúpil do histórie Cirkvi ako „Veľký divotvorec“. S úctou sa k nemu obracia sv. Cirkev v bohoslužbách a piesňach napríklad v akatiste alebo v stichírach, ktoré pripadajú na sviatok sv. Mikuláša každý štvrtok. Sláva sv. Mikuláša ako veľkého divotvorca bola taká veľká, že dokonca sami pohania ho volali o pomoc vo svojich potrebách. Sv. Andrej Krétsky v 8. stor. napísal: Sv. Mikuláš ešte za života sa zjavil tým, ktorí mali starosti, boli zúfalí a nešťastní a pomáhal im.“ Sv. Andrej oslavoval sv. Mikuláša v chráme, v ktorom bol biskupom, takto: „buď slávna metropola Likijská uctené mesto Miry, lebo ty si malo dobrého pastiera, lego ty si dostalo na svoju hlavu drahý a nevädnúci veniec. A týmto vencom je sv. Mikuláš – ten, ktorý prináša každému nebeskú potechu v núdzi: veľký je zázrakmi, slávny cez objavy a záchranu ľudí v zániku. Blažené je mesto Miriy, čo malo šťastie mať za obyvateľa takého dobrodinca...“

Keď hovoríme o veľkej úcte nášho národa k sv.. Mikulášovi, musíme pripomenúť, že v mnohých mestách boli uctievané zázračné ikony (obrazy) sv. Mikuláša. Za zmienku stojí ikona sv. Mikuláša Mokrého, patróna vojakov a moreplavcov. Z pozostatkov sv. Mikuláša, ktoré dnes odpočívajú v katedrálnom chráme v talianskom Bari ešte aj dne vyteká liečivé myro a dejú sa zázraky. A preto zaslúžene volá naša Cirkev k sv. Mikulášovi: „Raduj sa, sv. Mikuláš, veľký divotvorec!“

Prebraté z Život svätých, Vydavateľstvo Michala Vaška Prešov 2003.

Jerej: Blahosloven Boh naš: Načalo obyčnoje po Otče náš:

Jerej: Kondak 1. Vozbrannyj čudotvorče, i izrjadnyj uhodniče Christov, miru vsemu istočajaj mnohocinnoje milosti miro, i neisčerpajemoje čudes more, voschvaľau ťa ľuboviju, svjatiteľu Nikolaje: ty že jeko imijaj derznovenije ko Hospodu, ot vsjakich mja bid svobodi, da zovu ti: Radujsja, Nikolaje, velikij čudotvorče.

Lik: Radujsja, Nikolaje, velikij čudotvorče.

Jerej: Ikos 1. Anhela obrazom, zemnaho sušča jestestvom, javi tebe vseja tvari sozdateľ: blahopodobnuju do dobrotu duši tvojeja providiv preblaženne Nikolaje, nauči vsich vopiti tebi sice:
Lik: Radujsja, ot utroby maternija očiščennyj.
Radujsja, daže do konca osvjaščennyj.
Radujsja, roždenijem svojim roditelej udivivyj.
Radujsja, silu duševnuju abije po roždestvi javivyj.

Radujsja, sade zemli obitovanija.
Radujsja, cvite Božestvennaho saždenija.
Radujsja, lozo dobroditeľnaja vinohrada Christova.
Radujsja, drevo čudotočnoje raja Isusova.

Radujsja, krine rajskaho prozjabenija.
Radujsja,miro Christova blahouchanija.
Radujsja,jako toboju othonitsja rydanije.
Radujsja, jako toboju pribnositsja radovanije.
Radujsja Nikolaje, velikij čudotvorče.

Jerej: Kondak 2. Veďašče tvojich mir izlijanije, bohomudre, prosviščajemsja dušami i tilesy, divnaho ťa mirotočca živonosna, Nikolaje, razumijušče: čudesy bo, jako vodami, blahodatiju Božijeju izlivajuščimisja, napajaješi virno vopijuščich Bohu: Aliluja.

Lik: Aliluja, aliluja, aliluja.

Jerej: Ikos 2. Razum neurazuminnyj vrazumľaja o svjatij Trojci, byl jesi v Nikeji so svjatymi otcy pobornik ispovidanija pravoslavnyja /pravovirnyja/ viry, ravna bo Otcu Syna ispovidal jesi, soprisnosuščna i soprestoľna, Arija že bezumnaho obličil jesi. Seho radi virniji naučišasja vospivati tebi:

Lik: Radujsja, velikij blahočestija stolpe.
Radujsja, virnych pribižišča hrade
Radujsja, tverdoje pravoslavija /pravovirija/ ukriplenije.
Radujsja, čestnoje presvjatyja Trojcy nosilo i pochvalenije.

Radujsja, Otcu ravnočestna Syna propovidavyj.
Radujsja,Arija vozvisivšahosja ot sobora svjatych othnavyj.
Radujsja, otče, otcev slavnaja krasoto.
Radujsja, vsich bohomudrych premudraja dobroto.

Radujsja, ohnennaja sloves ispuščajaj.
Radujsja, dobri stado svoje nastavľajaj.
Radujsja, jako toboju vira utverždajetsja.
Radujsja, jako toboju jeres nizlahajetsja.
Radujsja Nikolaje, velikij čudotvorče.
Jerej: Kondak 3. Siloju danoju ti svyše, slezu vsjaku otjal jesi ot lica ľuti stražduščich, bohonose otče Nikolaje: alčuščym bo javilsja jesi kormiteľ, vo pučini morstij suščym izrjadnyj praviteľ, neduhujuščym iscilenije, i vsim vsjak pomoščnik pokazalsja jesi vopijuščym Bohu: Aliluja.

Lik: Aliluja, aliluja, aliluja.

Jerej: Ikos 3. Imijašče voistinnu, otče Nikolaje, s nebese pisň tebi vospivajema byti, a ne ot zemli, kako bo kto ot čelovik vozmožet tvojeja svjatyni veličaja propovidati; no my ľuboviju tvojeju pobiždajemi, vopijem ti sice:

Lik: Radujsja, obraze ahncev i pastyrej.
Radujsja, svjatoje očistilišče nravov.
Raudujsja, dobroditelej velikich vmistilišče.
Radujsja svjatyni čistoje i čestnoje žilišče.

Radujsja, svitiľniče vsesvitlyj i vseľubimyj.
Radujsja, svjatoje očistilišče neporočnyj.
Radujsja, dostojnyj anhelov sobesidniče.
Radujsja, dobryj čelovikov nastavniče.

Radujsja, pravilo viry blahočestivyja.
Radujsja, obraze krotosti duchovnyja.
Radujsja, jako toboju ot strastej tilesnych izbavľajemsja.
Radujsja, jako toboju sladostej duchovnych ispolňajemsja.
Radujsja Nikolaje, velikij čudotvorče.

Jerej: Kondak 4. Burja nedouminija smuščajet mi um, kako dostojno jesť piti čudesa tvoja blaženne Nikolaje, niktože bo možet ja isčesti, ašče by i mnohi jazyki imil, i hlaholati voschotil, no my divno Bohu v tebi proslavľajuščemusja, derzajem vospivati: Aliluja.

Lik: Aliluja, aliluja, aliluja.

Jerej: Ikos 4. Slyšaša, bohomudre Nikolaje, bližniji i daľniji veličije čudes tvojich, jako po vozduchu lehkimi blahodatnymi krilami navykl jesi suščich vo bidach predvarjati, skoro ot tich izbavľaja vsich vopijuščich k tebi takovaja:

Lik: Radujsja, izbavlenije ot pečali.
Radujsja, podajanije blahodati.
Radujsja, nečajemych zol prohoniteľu.
Radujsja, želajemych blahich nasaditeľu.

Radujsja, skoryj utišiteľu vo bidi suščich.
Radujsja, strašnyj nakazateľu obiďaščich.
Radujsja, čudes pučino Bohom izlijannaja.
Radujsja, zakona Christova skrižali Bohom pisannyja.
Radujsja, kripkoje padajuščich vozvedenije.
Radujsja, pravo stojaščich utverždenije.
Radujsja, jako toboju vsjakaj lesť obnažajetsja.
Radujsja, jako toboju vsjakaja istina sbyvajetsja.
Radujsja Nikolaje, velikij čudotvorče.

Jerej: Kondak 5. Bohotečnyja zvizda jailsja jesi, nastavľaja p morju plavajuščich ľuti, imže smerť predstojaše vskori inohda, ašče ne by ty predstal jesi prizyvajuščym ťa v pomošč, čudotvorče svjatyj Nikolaje, uže bo nestydno bisom letajuščym, i pohruziti korabli choťaščym zapretiv, othnal jesi ich, virnyja že naučil jesi spasajuščemu toboju Bohu vzyvati. Aliluja.

Lik: Aliluja, aliluja, aliluja.

Jerej: Ikos 5. Vidiša otrokovicy, na brak skvernyj niščety radi uhotovannyja, velikoje tvoje k niščym miloserdije, preblaženne otče Nikolaje, jehda starcu roditeľu ich, noščiju uzelcy tri zlata tajasja podal jesi, samaho so dščermi izbavľaja ot padenija hrichovnaho, toho radi slyšiši ot vsich sice:

Lik: Radujsja, milosti prevelikija sokrovišče.
Radujsja, promyšlenija o ľudech prijatelišče.
Radujsja, pišče i otrado k tebi pribihajuščich.
Radujsja, chlibe nesnidajemyj alčuščich.

Radujsja, bohatstvo bidni živuščich na zemli Bohom danoje.
Radujsja, vozdviženije skoroje ubohich.
Radujsja, bystroje niščich uslyšanije.
Radujsja, skorbjaščich prijatnoje popečenije.

Radujsja, trijech div neporočnyj nevistiteľu.
Radujsja, čistoty usernyj chraniteľu.
Radujsja, nenadeždnych nadijanije.
Radujsja, vseho mira naslaždenije.
Radujsja Nikolaje, velikij čudotvorče.

Jerej: Kondak 6. Propovidujet mir ves tebe, preblažene Nikolaje, skoraho vo bidach zastupnika, jako mnohaždy vo jedinim časi, po zemli putešestvujuščym, i po morju plavajuščym, predvarjaja, posobstvuješi, kupno vsich ot zlych sochraňaja, vopijuščich k Bohu: Aliluja.

Lik: Aliluja, aliluja, aliluja.

Jerej: Ikos 6. Vozsijal jsi svit životnyj, izbavlenije nosja vojevodam, nepravednuju smerť prijati imuščym, tebe dobryj pastyrju Nikolaje, prizyvajuščym, jehda skorij javľsja vo sni Carevi, ustrašil jesi jeho, sich že nevreždennych otpustiti povelil jesi, seho radi s nimi kupno i my blahodarstvenno vopijem ti:

Lik: Radujsja, userdno prizyvajuščym ťa pomahajaj.
Radujsja, ot nepravednaho ubijenija izbavľajaj.
Radujsja, ot lestnyja sochraňajaj klevety.
Radujsja, nepravednyja razrušjaj sovity.
Radujsja, rasterzajaj lžu jako paučinu.
Radujsja, voznošajaj slavno istinu.
Radujsja, nepovinnych ot uz razrišenije.
Radujsja, i mertvecev oživlenije.

Radujsja, projaviteľu pravdy.
Radujsja, pomračiteľu nepravdy.
Radujsja, jako toboju nepovinniji izbavlenije ot meča.
Radujsja, jako toboju nasladišasja svita.
Radujsja Nikolaje, velikij čudotvorče.

Jerej: Kondak 7. Choťa bohochuľnoje jeretičeskoje othnati zlosmradije, miro voistinu blahovonnoje tainstvennoje javilsja jesi, Nikolaje, ľudi Mirejskija pasyj, ves mir svojim blahodatnym mirom ispolnil jesi, i ot nas ubo bohomerzskoje hrichovnoje zlosmradije otženi, da blahoprijatno Bohu vopijem. Aliluja.

Lik: Aliluja, aliluja, aliluja.

Jerej: IKOS 7. Novaho ťa Noja, nastavnika kovčeha spasiteľnaho razumijem, otče svjatyj Nikolaje, burju vsich ľutych razhoňajuščaho napravlenijem svojim, tišinu že božestvcennuju prinosjaščaho vopijuščym takovaja:

Lik: Radujsja, oburevajemych tichoje pristanišče.
Radujsja, utopajuščich izvistnoje chranilišče.
Radujsja, plavajuščich posredi pučin dobryj kormčij.
Radujsja, trevolnenija morskaja ustavľajuščich.

Rdujsja, prevoždenije suščich vo virech.
Radujsja, sohrijanije suščich vo mrazich.
Radujsja, sijanije skorbnyj mrak razhoňajuščeje.
Radujsja, svitilo vsja koncy zemli prosviščajuščeje.

Radujsja, ot bezdny hrichovnyja čeloviki izbavľajaj.
Radujsja, vo bezdnu adskuju satanu vverhajaj.
Radujsja, jako toboju derznovenno bezdnu miloserdija božija prizyvajem.
Radujsja, jako toboju ot potopa hniva izbavľšesja, mir s Bohom obritajem.
Radujsja Nikolaje, velikij čudotvorče.
Jerej: Kondak 8. Strannoje čudo javľajetsja pritekajuščym k tebi, blaženne Nikolaje, svjaščennaja tvoja cerkov: v nej bo i maloje molenije prinosjašče, velijich neduhov prijemlem iscilenije, ašče tokmo po Bozi upovanije na ťa vozložim, virno vopijušče. Aliluja.

Lik: Aliluja, aliluja, aliluja.

Jerej: Ikos 8. Ves jesi vsim voistinnu pomoščnik, Bohonose Nikolaje, i sobral jesi vkupi vsja pribihajuščyja k tebi, jako svoboditeľ, pitateľ, i vrač skoryj vsim zemnym, na pochvalu vsich podvizaja, vopiti k tebi sice:

Lik: Radujsja, vsjakich iscilenij istočniče.
Radujsja, ľuti stražduščym pomoščniče.
Radujsja, zare sijajuščaja v nošči hrichovnij bluďaščym.
Radujsja, roso nebotočnaja v znoj trudov suščym.

Radujsja, podavajaj trebujuščym blahostrojenije.
Radujsja, uhotovľajaj nosjaščym izobilije.
Radujsja, mnohaždy prošenije predvarjajaj.
Radujsja, starym sidinam silu obnovľajaj.

Radujsja, mnohich zabluždenij ot puti istinnaho obličiteľu.
Radujsja, tajn Božijich virnyj služiteľu.
Radujsja, jako toboju zavisť popirajem.
Radujsja, jako toboju blahonravnoje žitije ispravľajem.
Radujsja Nikolaje, velikij čudotvorče.

Jerej: Kondak 9. Vsjakija utoli bolizni, velikij naš zastupniče Nikolaje, rastvorjaja blahodatnaja vračevanija, uslaždajuščaja dušy naša, serdca že veseľaščaja, vsich userdno k pomošči tvojej pritekajuščich, Bohu že vopijuščich. Aliluja.

Lik: Aliluja, aliluja, aliluja.

Jerej: Ikos 9. Vitija sujemudrennyja nečestivych vidim toboju posramlennyja, Bohomudre otče ikolaje. Arija bo chuľnika razdiľajušča Božestvo i Savellija, smišajušča svjatuju Trojcu, prepril, nas že vo pravoslaviji /pravoviriji/ ukripil jesi, seho radi vopijem ti sice:
Lik: Radujsja, ščite zaščiščajaj blahočestije.
Radujsja, meču posikajaj zločestije.
Radujsja, učiteľu Božestvennych velinij.
Radujsja, hubiteľu bohoprotivnych učenij.

Radujsja, listvice Bohom utverždennaja, jejuže voschodim k nebesi.
Radujsja, pokrove Bohom zdannyj, imže pokryvajutsja mnozi.
Radujsja, nemudrych umudrivyj tvojimi slovesy.
Radujsja, linivych podvihnuvyj tvojimi nravy.

Radujsja, svitloste zapovidej Božijich neuhasimaja.
Radujsja, luče opravdanij Hospodnich presvitlaja.
Radujsja, jako učenijem tvojim sokrušajutsja jeretičeskija hlavy.
Radujsja, jako toboju virniji spodobľajutsja slavy.
Radujsja Nikolaje, velikij čudotvorče.

Jerej: Kondak 10. Spasti choťa dušu tvoju, duchovi pokoril jesi voistinnu, otče naš Nikolaje, molčaňmi bo prežde i boreňmi s pomysly, dijanija bohomyslije priložil jesi, bohomyslijem že razum soveršen sťažal jesi, imže derznovenno s bohom i anhely besidoval jesi, vsehda vopija. Aliluja.

Jerej: Ikos 10. Stina jesi pochvaľajuščym, preblaženne, čudečsa tvoja, i vsim k zastupleniju tvojemu pribihajuščym, timže i nas v dobroditeli ubohich, ot iščety, napasti, neduhov i nužd različnych svoboždaj, vopijuščich ti s ľuboviju takovaja:

Lik: Radujsja, ot ubožestva vičnaho izimajaj.
Radujsja, bohatstvo netlinnoje podavajaj.
Radujsja, brašno nehibľujuščeje alčuščym pravdy.
Radujsja, pitije neisčerpajemoje žažduščym žizni.

Radujsja, ot mjateža i brani sobľudajaj.
Radujsja, ot uz i plinenija svoboždajaj.
Radujsja, preslavnyj vo bidach zastupniče.
Radujsja, prevelikij v napastech zaščitniče.

Radujsja, mnohich ot pohibeli ischitivyj.
Radujsja, bezčislennych nevreždenno sochranivyj.
Radujsja, jako toboju ľutyja smerti hrišnicy izbihajut.
Radujsja, jako toboju žizň vičnuju kajuščijisja polučaut.
Radujsja Nikolaje, velikij čudotvorče.
Jerej: Kondak 11. Pinije presvjatij Trojci pače inych prinesl jesi, preblaženne Nikolaje, umom, slovom i dilom, mnohi bo ispytanijem pravovirnaja povelinija ujasnil jesi, viroju, nadeždoju i ľuboviju nastavľaja nas, v Trojci jedinomu Bohu vospivati. Aliluja.

Lik: Aliluja, aliluja, aliluja.

Jerej: Ikos 11. Svitozarnuju luču vo mraci žitija suščym neuhasimuju, vidim ťa, Bohom izbranne otče Nikolaje, s neveščestvennymi bo Anheľskimi svity, besiduješi o nesozdannom Trojčeskom sviti, virnyja že dušy prosviščaješi, vopijuščyja ti takovaja:

Lik: Radujsja, ozarenije trisolnečnaho svita.
Radujsja, dennice nezachodimaho solnca.
Radujsja, svišče Božestvennym plamenem vozžennaja.
Radujsja, jako uhasil jesi bisovskij plameň nečestija.

Radujsja, svitloje pravovorija propovidanije.
Radujsja, dobrozračnoje svita jevanheľskaho sijanije.
Radujsja, molnije jeresi požihajuščaja.
Radujsja, hrome ustrašajuščij soblazňajuščyja.

Radujsja, istinnaho naučiteľu razuma.
Raadujsja, tainstvennaho izjaviteľu uma.
Radujsja, jako toboju poprasja poklonenije tvari.
Tradujsja, jako toboju naučichomsja poklaňatisja Tvorcu v Trojci.
Radujsja Nikolaje, velikij čudotvorče.

Jerej: Kondak 12. Blahodať dannuju ti ot Boha sviduščiji, radujuščesja tvoju pamjať prazdnujem po dolhu, preslavnyj otče Nikolaje, i k čudnomu zastupleniju tvojemu vsedušno pritekajem, preslavnych že tvojich dijanij, jako peska morskaho i množestva zvizdnaho isčesti ne mohušče, nedouminijem objati byvše, vopijem k Bohu: Aliluja.

Lik: Aliluja, aliluja, aliluja.

Jerej: Ikos 12. Pojušče tvoja čudesa, voschvaľajem ťa, vsechvaľne Nikolaje, v tebi bo Boh v Trojci proslavľajemyj divno proslavisja, no ašče i po premnohu sostavlennyja ot duši psalmy i pisni prinosim ti, čudotvorče svjatyj, ničtože tvorim ravno darovaniju čudes tvojich, imže udivľajuščesja vopijem k tebi takovaja:

Lik: Radujsja, carja carstvujuščich i Hospoda hospodstvujuščich služiteľu.
Radujsja, služitelej jeho nebesnych sožiteľu.
Radujsja, carem virnym pomoženije.
Radujsja, roda christijanskaho vozvyšenije.

Radujsja, pobidy tezoimenityj.
Radujsja, vincenosče naročityj.
Radujsja, vsich dobroditelej zercalo.
Radujsja, vsich pritekajuščich k tebi kripkoje zabralo.

Radujsja, po Bozi i Bohorodici, vse naše upovanije.
Radujsja, tiles našich zdravije i duš spasenije.
Radujsja, jako toboju ot vičnyja smerti svoboždajemsja.
Radujsja, jako toboju bezkonečnyja žizni spodobľajemsja.
Radujsja Nikolaje, velikij čudotvorče.

Jerej: Kondak 13. O presvjatyj i prečudnyj otče Nikolaje, utiščnije vsich skorbľaščich, nynišneje naše prijmi prinošenije, i ot hejeny izbavitisja nam, Hospoda umoli bohoprijatnym tvojim chodatajstvom, da s toboju vospivajem: Aliluja.
/Kondak triždy – 3x/
Lik: Aliluja, aliluja, aliluja.

Taže pojem: Ikos 1., i Kondak 1.

Molitva svjatomu Nikolaju.

O vsechvaľnyj i vsečestnyj archijereju, velikij čudotvorče, svjatiteľu Chrťistov, otče Nikolaje, čeloviče Božij, i virnyj rabe, mužu želanij, sosude izbrannyj, kripkij stolpe cerkovnyj, svitiľniče presvitlyj, zvizdo osijavajuščaja i osviščajuščaja vsju vselennuju, ty jesi praevdnik, jako finiks procvitšij, nasaždennyj vo dvorich Hospoda svojeho, živyj vo Mirich, mirom blahouchal jesi, i miro prisnotekuščeje blahodati Božija istočajaj. Tvojim šestvijem, presvjatyj otče more osvjatisja, jehda mnohočudesnyja tvoja mošči šestvovachu bo hrad barskij, ot vostoka do zapada chvaliti imja Hospodne. O preizjaščnyj i predivnyj čudotvorče, skoryj pomoščniče, teplyj zastupniče, pastyrju predobryj, spasajuščij slovesnoje stado ot vsjakich bid, tebe proslavľajem i tebe veličajem, jako nadeždu vsich christijan, istočnika čudes, zaščititeľa virnych, premudraho učiteľa, alčuščich kormiteľa, plačuščich veselije, nahich odijanije, boľaščich vrača, po morju plavajuščich upraviteľa, plinnikov svoboditeľa, vdov i sirot pitateľa i zastupnika, cilomudrija chraniteľa, madencev krotkaho nakazateľa, staryhc ukriplenije, postnikov nastavnika, truždajuščichsja upokojenije, niščich i ubohich izobiľnoje bohatstvo.

Uslyši nas moľaščichsja tebi, i pribihajuščich pod krov tvoj, javi predstateľstvo tvoje o nas k vyšnemu, i i ischodatajstvuj tvojimi blahoprijatnyi molitvai vsja poleznaja ko spaseniju duš i tiles našich, sochrani svjatuju obiteľ siju (ili chram sej), vsjakij hrad i ves, i vsjakuju stranu christijanskuju, i ľudi živuščyja, ot vsjakaho ozloblenija pomoščiju tvojeju, vimy bo, vimy, jako mnoho možet molitva pravednaho, pospišestvujuščaja vo blahoje, tebe že pravednaho po preblahoslovennij Ďivi Mariji, predstateľa ko vsemilostivomu Bohu imamy, i k tvojemu, preblahyj otče, teplomu chodatajstvu i zastupleniju smirenno pritekajem, ty nas sobľudi jako dobryj i dobryj pastyr, ot vsjakich vrahov, hubiteľstva, trusa, hrada, hlada, potopa, ohňa, meča, našestvija inoplemennikov, i vo vsjakich bidach i skorbech našich podavaj nam ruku pomošči, i otverzi dveri miloserdija Božija, poneže nedostojni jesmy zriti vysotu nebesnuju, ot množestva nepravd našich, svjazani jesmy uzami hrichovnymi, i nikoliže voli Sozdateľa našeho sotvorichom, ni sochranichom povelinij jeho. Timže prikloňajem kolina sokrušenna i smirenna serdca našeho k Zižditeľu svojemu, i tvojeho otečeskaho zastuplenija k nemu prosim, pomozi nam, uhodniče Božij, da ne pohibnem so bezzakoniji našimi, izbavi nas ot vsjakaho zla, i tot vsjakija vešči soprotivnyja, upravi um naš, i ukripi serdce naše v pravoj viri, v nejže tvojim predstateľstvom i chodatajstvom ni ranami, ni preščenijem, ni morom, ni kojim hnivom ot sozdateľa svojeho umajeleni budem, no mirnoje zde poživem žitije, i da spodobimsja viditi blahaja na zemli živych, slavjašče Otca, i Syna, i svjataho Ducha, jedinaho v Trojci slavimaho i poklaňajemaho Boha, nyni i prisno, i vo viky vikov. Amiň.

Molitva vtoraja: O vsesvjatyj Nikolaje, uhodniče preizrjadnyj Hospodeň, teplyj naš zastupniče, i vezdi vo skorbech skoryj pomoščniče, pomozi mni hrišnomu i unylomu, v nastojaščem žitije, umoli Hospoda Boha, darovati i ostavlenije vsich mojich hrichov, jeliko sohrišich ot junosti mojeja, vo vsem žituji mojem, dilom, slovom, pomyšlenijem i vsimi mojimi čuvstvy, i vo ischodi duši mojeja pomozi mi okajannomu, umoli Hospoda Boha vseja tvari soditeľa, izbaviti mja vozdušnych mytarstv i vičnaho mučenija, da vsehda proslavľaju Otca i Syna, i svjataho Ducha, i tvoje milostivnoje predstateľstvo, nyni i prisno, i vo viki vikov, amiň.
Molitva tretija: O vseblahij otče Nikolaje, pastyru i učiteľu vsich viroju pritekajuščich k tvojemu zastupleniju, i teploju molitvoju tebe prizyvajuščich, skoro potščisja, i izbavi Christovo stado ot volkov hubjaščich je, i vsjaku stranu christijanskuju ohradi i sochrani svjatymi tvojimi molitvai, ot mirskaho mjateža, trusa, našestvija inopleminnikov i meždousobnyja brani, ot hlada, potopa, ohňa meča ia naprasnyja smerti. I jakože pomiloval jesi trijech mužej k temnici siďaščich, i izbavil jesi ich careva hniva i posičenija mečnaho, tako pomiluj i mene, umom, slovom i dilom, vo tmi hrichov sušča, i izbavi mja hniva Božija i vičnyja kazni. Jako da tvojim chodatajstvom i pomoščiju, svojim že miloserdijem i blahodatiju, Christos Boh, tichoje i bezhrišnoje žitije dast mi požiti vo vici sem, i izbavit mja šujijaho stojanija, sopdobit že desnaho so vsimi svjatymi, amiň.

Taže: Dostojno jesť: trisvjatoje. Po Otče naš.
Tropar, 4. hl.: Pravilo viry i obraz krotosti, vozderžanija učiteľa, javi ťa stadu tvojemu, jaže veščej istina; seho radi sťažal jesi smirenijem vysokaja, niščetoju bohataja: otče svjaščennonačaľniče Nikolaje, moli Christa Boha spastisja dušam našim.
Srednij otpust. Blahoslovi: Čestnijšuju Cheruvim: i pročeje.