Napoleon Buonaparte sa narodil 15. augusta 1783 v hlavnom meste Korziky Ajacciu. Študoval delostrelectvo vo vojenskej akadémii vo Francúzsku. Vynikal v matematike, dejepise a zemepise. Po vyštudovaní v roku 1785 sa stal dôstojníkom a bol poslaný do delostreleckého pluku v Le Fére vo Valencii. V tom čase zomrel jeho otec, preto požiadal o 38 mesiacov dovolenky. Napoleon sa snažil o zapojenie Korziky do revolúcie. Vyplenili a podpálili mu dom a preto musela jeho rodina z ostrova utiecť. Vycítil novú príležitosť a priklonil sa k revolúcii . Navyše možno vôbec posledným dekrétom kráľa Ludvíka XVI. bol Napoleon povýšený na kapitána.

Vďaka dobitiu Tulona bol Napoleon menovaný brigádnym generálom . Po páde Jakobínov bol dočasne uväznený a penzionovaný. V dôsledku toho bol jediným dôstojníkom v Paríži v čase vypuknutia vzbury, ktorú potlačil (pomáhal mu kapitán jazdectva Joachim Murat - syn hostinského z Gaskonska). Tým si rýchlo získal späť priazeň. Ale aj tak bol iba jedným z mnohých bezvýznamných generálov Francúzska. Napoleon sa oženil s o niekoľko rokov staršou Jozefinou de Beauharnais. Jej známosti mu pomohli k tomu, aby mu pridelili armádu – takzvaná talianska armáda. Bol to zbor 36.000 zle vyzbrojených vojakov, ktorý bol určený pre menej významné bojisko v Piemonte. Menovanie prijal Napoleon ako príležitosť. Talianske ťaženie začalo v roku 1796. Najskôr rozdrvil Rakúšanov 12. apríla 1796 v bitke pri Montenotte a o dva dni neskôr Piemont pri Millesime. 21. apríla porazil Rakúšanov pri Degae a definitívne porazil Piemont pri Mondovi. Ďalej Rakúsko porazil 10. Mája pri Lodi. Teraz prišla najväčšia prekážka, pevnosť Mantova. Napoleon pri obliehaní porazil všetky prichádzajúce armády, ktoré mali Montrave pomôcť. Pevnosť kapitulovala 2. Februára 1797.
Teraz mal cestu na Viedeň voľnú cestu. Napoleon však nechcel nič riskovať a navrhol Viedni mier, ktorý pol bez váhania prijatý.
Význam jeho víťazstiev bol obrovský. Ostatné oveľa väčšie francúzske armády prehrali bitky s Rakúšanmi. Jeho pôvodne bezvýznamná armáda rozhodla vojnu. Napoleon v tomto ťažení porazil 7 najlepších cisárskych armád.

Pre direktórium sa Napoleon stal nebezpečný a preto sa snažilo poslať ho čo najďalej od Paríža. Tak sa stal generálom tzv. anglickej armády určenej pre inváziu do Anglicka. Napoleon však prišiel k záveru, že výhodnejšie by bolo obsadiť Egypt. Nezávisle od neho k tomuto záveru prišiel aj minister zahraničných vecí Charles Talleyrand (Krívajúci Diabol) a ten presvedčil Direktórium o správnosti tohto plánu.

Už 19. mája 1789 vyplávalo z Tulonu 350 lodí s 36.800 vojakmi. Prvá bitka bola už 21. mája, kde Francúzi zmasakrovali 10.000-ovú nepriateľskú armádu. Generál Desaix naháňal utekajúcich nepriateľov až do Sedimanu kde ich porazil.
Napoleon sa pustil do reforiem, ale prerušila ho koalícia Egypta, Anglicka a Ruska. Anglický admirál Nelson potopil väčšinu Napoleonových lodí, tak bez možnosti príchodu posíl z Francúzska bol Napoleon porazený. Tajne ušiel do Francúzska a velenie prenechal generálovi Kébrovy.