Rozdelenie Stredoveku

Začiatok stredoveku sa poväčšine datuje pádom Západorímskej ríše (r.476 n.l.)
Za koniec stredoveku sa spravidla pokladá r.1453 – dobytie Konštantínopolu Turkmi alebo objavenie Ameriky – 1492.
-dejiny stredoveku študuje medievalistika
Feudalizmus – spol.-ekonom. Formácia
-základom hosp.-poľnohosp. – pôda, feudum
-základné rozdelenie spoločnosti:
a. feudáli
b.poddaní

Periodizácia:
1. Včasný stredovek (raný) - koniec 5 st. – začiatok 12 st.
-významný civilizačný predel – zmeny politické, hospodárske, spoločenské i kultúrne.
Európa:
-nerovnomerný vývoj v jednotlivých oblastiach.
-pozostáva z vačších a menších štátov a rôznych politických útvarov, ktoré sa nachádzajú ešte na predštátnom stupni vývoja.
-rôznorodá politická, ekonomická vyspelosť
-výrazná odlišnosť medzi S a J, V a Z Európy
-najvyššiu úroveň mali – krajiny patriace pred 5 st. do zväzku Rímskej ríše (Byzancia, Itália, Gália, Hispánia, Panónia) – najpriaznivejšie podmienky na prenos hmotného a duchovného z antickej civilizácie jej stredovekým nástupcom
-cirkev – prežila zrútenie politickej moci rímskeho impéria, začína sa rozširovať aj do nekresťanských častí Európy, nesie ideológiu + pozostatky antickej kultúry – získava bohatstvo aj moc
-hospodárstvo naturálne, dvojpoľný systém
-formovanie feudálnych vzťahov, medzi feudálmi vazalské vzťahy

2. Vrcholný stredovek (rozvitý) - 12-14 st.
-začiatok 12 st. obdobie, keď počiatok krízového vývoja európskej civilizácie ohlasuje vlna veľkej morovej epidémie, ktorá v polovici 14 st. zahubila ¼ európskeho obyvateľstva.
-rast produktivity ekonomiky, poľnohosp. – výkonnejšie nástroje, rozšírenie trojpoľného systému
-na západe, východe a strede Európy-vznik miest ako stredísk remeselnej výroby i obchodu-peňažné hospodárstvo
-cirkev na vrchole moci (neporiadky)
-upevnené feudálne vzťahy

3. Neskorý stredovek – po 14 st. prelom 15. a 16. st.
-polovica 14 st. na veľkom území sa skončilo obdobie vzostupu a relatívnej stability
-do feudálneho spôsobu hospodárenia prenikajú znaky kapitalistického výrobného spôsobu (výroba pre trh – manufaktúry, Majere)
-reformácia a protireformácia
-centralizované monarchie
-prudké zmeny postupne zasiahli takmer celú Európu, zásadným spôsobom narušili stredoveký spoločenský systém i vtedajší obraz sveta
-stredovek vstúpil do záverečnej fázy svojej existencie
Stredoveká spoločnosť:
-hierarchické usporiadanie
-učenie o trojakom ľude, základ Božieho predurčenia
Delenie:
1.duchovní – ich úlohou - modliť sa za seba a iných
2.šľachta – ich úlohou – ochrana seba a iných
3.poddaní – ich úlohou – pracovať na seba a iných

Lénna sústava = systém
-spočiatku sa pôda udeľovala dočasne, len na obdobie života lénnika, pôvodný vlastník ju mal právo odňať.
-týmto spôsobom najskôr pôdu získavali členovia kráľovskej družiny
Panovník si tak udržiaval moc a odmeňoval služby, zaviazal sa tiež chrániť lénnika – bude spravodlivý, bude obhajovať jeho záujmy,...
-neskôr pôda v dedičnej držbe
Vznik šľachty – prenesená zodpovednosť z panovníka, aby bola udržaná zvrchovaná moc
-mala právo na dedičnú držbu
-mohla dávať léno iným osobám
-začali sa tvoriť zložité väzby vzájomnej nadriadenosti
Charakteristika stredovekej spoločnosti:
-90% obyvateľstva sa venovalo poľnohosp. – pestovanie obilia, chov dobytka
-začiatok vrcholného poľnohosp. – zlepšuje sa technológia poľnohosp. Prác, kovový pluh
-agrárna revolúcia

Stredoveké mestá
-začínajú plniť ekonomickú, kultúrnu a politickú úlohu
-mestá získavali rôzne práva a privilégiá, zároveň však boli podriadené kráľovi, cirkvi a mestským zemepánom. Preto sa charakteristickým znakom aktivity miest v období stredoveku stal boj za oslobodenie miest, za získanie čo najväčšej samosprávy.
Vznik stredovekých miest:
1.priame nadviazania na antické mesto
2.z významných remeselných a obchodných osád, ktoré sa nachádzali pod dôležitými hradmi
3.na neosídlenom mieste na základe ekonomickej, vojenskej či politickej potreby – napr. banské mestá

Mestá sa delili na:
a.kráľovské
b.poddanské (zakladá šľachtic)
c.banské
-centrum mesta boli hlavne trhoviská, na námestí bol kostol s cintorínom
-pre mestskými hradbami vznikali predmestia
-mesto charakterizovalo predovšetkým osobitné právne postavenie. Disponovalo totiž mestskými právami: vyberanie mýta, varenie piva, právo súdu, právo trhu, právo opevniť mesto hradbami-najdôležitejšie privilégium
-remeselná výroba-organizovaná v cechoch, cech-zaoberal sa určitým remeslom, členom cechu-len majster
Dieľňa-masjter, tovariš, učeň
Obyvatelia mesta:
1.mešťania – úplné mestské práva, obchodníci, remeselníci
2.tovariši, učni, sluhovia – využívali práva len čiastočne
3.duchovenstvo, šľachta univerzitní študenti, profesori – zvláštne predpisy
4.židia – špecifické postavenie
Mestá a diaľkový obchod:
-kupci sa spájali do zvláštnych záujmových spoločností-gildy, hanzy (najznámejšia Nemecká hanza). Úloha týchto spolkov: ochrana na cestách, získanie najlepších obchodných ciest

Právo:
-obyčajné právo
-postupne vznikajú právne normy so záväznou písomnou podobou
-11. a 12. st. nová forma práva dávala poddanému pôdu do dedičného prenájmu, za ktorý musel platiť – výhodnejšie postavenie oproti minulému obdobiu, získal zdroj obživy do dedičného prenájmu, ale aj záruku, že ho jeho lénny pán nebude môcť vyhnať. Tzv. zákupné právo viedlo k lepšiemu hospodáreniu.