Opustenie rodičov v manželstve
Slovo o spojení muža a ženy v manželstve vôbec nezodpovedá izraelským patriarchálnym poriadkom. Veď tu bola žena zaraďovaná k úžitkovým živočíchom, ako je dobytok. Rovnocenné partnerstvo bolo sotva mysliteľné. Nebolo zvykom, aby muž opustil svojich rodičov pre ženu, ktorú si dokonca mohol kúpiť. Tu však muž opustí otca i matku, so svojou ženou vytvoria nové spoločenstvo s úplnou jednotou v oblasti ducha i tela. Opustenie domova je vlastne exodus, a ako každý exodus je to záležitosť viery. Muž sa vzdáva svojho predchádzajúceho života, priľne ku svojej žene. Manifestuje tak svoju nedostatočnosť, nielen pohlavnú, ale predovšetkým nedostatočnosť viery. Pristáva na brehu jemu neznámom, teda v zóne neznáma a cudzosti. Žena je nový domov, za ktorým sa muž vydal. Muž vnáša do ženy onen exodus, otvára ju k ceste. Nachádza v nej ukotvenie a vyráža spolu s ňou „ďalej“. Prilnutie a v dynamickom zmysle neustále prilnávanie spolu so zjednocovaním, to je to základné vo vzťahu muža a ženy.

Opustenie starého domova je nutné pripraviť. „Najprv vystav dom, založ si vinicu a potom sa ožeň,“ hovorí talmud. Muž a žena vytvárajú manželstvom novú rodinu, odlišnú od starej. Minimom vytvorenia nového domova je podľa skúseností dnešných manželov samostatná izba s kuchyňou. Opustiť rodičov znamená viac sa nevracať naspäť „pod maminu sukňu.“ Vydaté dcéry a synovia nemôžu hľadať útočište u rodičov, ktorí vytvárajú spiknutie proti novému životnému partnerovi. Tandem syn – matka je príliš silný proti neveste.

Jedno telo
Muž a žena boli stvorení rovní v dôstojnosti a rôzni v pohlaví, aby sa mohli spojiť. Len spolu vytvárajú základnú jednotu ľudského bytia. Ak Boh z jednej bytosti spravil dve, tak len preto, aby sa obidve stali „jedno“ a dosiahla sa väčšia plnosť.
V SZ sa hebrejský výraz pre „telo“ básár vyskytuje 269 krát v rôznych, navzájom súvisiacich významoch: 1. mäso (Gn 2, 21); 2. telo, telesnosť; človek; 3. stvorenie; 4. dužina. V kultovej oblasti sa básár používal vo význame ľudského tela. Spomína sa najmä pri predpisoch o očisťovaní a posväcovaní tela osoby, ktorá sa pripravuje na stretnutie s Bohom. Básár sa v takýchto prípadoch nevyčerpáva na funkciu vonkajšieho telesného znaku, ale sa vzťahuje na celého človeka, v gréckom myslení s telom a dušou (Ex 30, 23; Lv 13, 18. 24; Pr 14, 30; Ez 16, 26; 23, 20; Ž 16, 9). Na rozdiel od gréckeho myslenia, Hebreji nerozlišovali prísne telo a dušu, celok a jeho časti, akoby išlo o dve rôzne základné formy existencie. Izraeliti videli vždy človeka ako celok. Básár zvýrazňuje najužší rodinný vzťah, ale slúži aj pre vyjadrenie príbuzenstva členov kmeňa navzájom (Lv 25, 49) alebo národa (Iz 58, 7).

„Stať sa jedným telom“ teda v hebrejskom myslení v žiadnom prípade neznamená len vonkajšie fyzické sexuálne spojenie sa, ale označuje dokonalé zjednocovanie sa dvoch ľudských bytostí, dvoch osôb – muža a ženy, vo všetkých oblastiach ich človečenstva. V našom myslení môžeme hovoriť o štyroch spôsoboch jednoty:
1.jednota myslenia: hľadať spoločné záujmy, rozprávať sa o svojich životných predstavách. Nie vo všetkom sa zhodneme, ale učíme sa akceptovať partnera aj s odlišnými názormi. „Kto vydá dcéru za nevzdelaného muža, vrhá ju skoro spútanú levovi,“ hovorí talmud.
2.jednota srdca: tráviť spolu čas, rozprávať sa aj o svojich vnútorných pocitoch, prežívať spoločne bolesti a radosti partnera...
3.jednota duše: hľadať spoločný duchovný život spoločnou modlitbou, načúvaním Písmu...
4.jednota tela: sem patria fyzické prejavy nežnosti ako aj prirodzený manželský pohlavný styk.
„Ak je tvoja manželská maličká, zohni sa a šeptaj jej do ucha.“

Jeden človek povedal. „Muž musí byť veľmi opatrný, aby nerozhneval svoju ženu.“ – „Súhlasím, ale ako môže byť muž natoľko opatrný, aby sa vyhol možnosti rozhnevať svoju ženu? Či nás neučili, že muž, ktorý sa riadi radou ženy, skončí ako troska?“ opýtal sa druhý muž. – „Ale to vôbec nie je pravda,“ odpovedal priateľ. „Naopak, i keď je muž vysoký a jeho žena malá, že sotva počuje jeho hlas, musí sa skloniť, aby ju počul, keď jej šeptá.“ Ich rozhovor počul rabi Helbo a dodal: „Muž si musí vážiť svoju ženu a ctiť si ju, pretože všetko požehnanie dobrého domova spočíva na nej.“ (Talmud, Bava m’cija 59).
Podobenstvo talmudu rozpráva ako by mal muž zaobchádzať so svojou ženou. Rabíni verili, že šťastný rodinný život je základom všetkého dobra. V dome kde je harmónia a úcta, budú rodičia a deti nachádzať radosť a šťastie. Tam, kde spolu muž a žena bojujú, nasleduje trápenie a smútok. Jednota nie je darom sobáša, ale spoločnou cestou, skláňaním sa a otváraním sŕdc pre toho, kto je prameňom jednoty, pre živého Boha.

Úplným popretím jednoty manželov je rozvod. „Kto sa odlúči od prvej manželky, nad tým zaplače aj oltár,“ hovorí talmud. Okrem smrti nejestvuje skutočná príčina k rozdeleniu muža a ženy vo vzťahu požehnanom Bohom. Midráš hovorí aj o vážnom probléme manželov, ktorí nemôžu mať spolu deti. Ani tento dôvod nemôže byť príčinou oddelenia. To najpodstatnejšie v ich vzťahu je láska. „K rabínovi sa vybrali manželia, ktorí si priali byť rozvedení, pretože po 10 – ročnom manželstve zostali bezdetní. Rabín premýšľal ako by ich odradil od ich úmyslu, a povedal im: „Keďže vás nerozlučuje žiadna hádka, radil by som vám, aby ste oslávili rozvod slávnostnou hostinou ako svoj sobáš.“ Poslúchli jeho radu a dobre sa bavili pri hostine. Nakoniec vyzval muž manželku, aby si zobrala so sebou, čo jej je najmilšie, keď opustí jeho domácnosť. Manžel pil príliš veľa a ležal bezvedomí. Manželka naložila svojho manžela na chrbát a odniesla ho domov ku svojim rodičom. Keď sa tento zobudil, hovorila: „Odniesla som si, čo mi je najmilšie z tvojho domu.“ A obaja sa dohodli, že budú aj naďalej žiť spoločne.“

Nahota
Zmienka o tom, že boli obaja nahí a nehanbili sa jeden pred druhým ukazuje na neporušené vzťahy. Nahota v biblii nemá nič spoločné s dráždivou sexualitou, ale je opisom bezprostrednosti vzťahu, v ktorom sa nič nezakrýva. Život v čistej závislosti človeka na Bohu sa odráža i vo vzťahu muža a ženy, človeka a prírody. V nahote je vyjadrená otvorenosť, čírosť, priehladnosť, úprimnosť, priamosť vo vzťahu muža a ženy.