Teraz chápeme, že deti sa netešili na maces, ale na darček ktorý dostanú, ak nájdu maces. Viete už prečo učeníci boli 50 dní od poslednej večere zhromaždení v tej istej miestnosti v ktorej Pán Ježiš rozlomil chlieb? Pretože im sľúbil, že obdržia dar - Ducha svätého - že budú zmocnení mocou z výsosti.
Počas slávenia sederovej večere sa vypijú 4 poháre vína. Každý pohár má svoje zvláštne meno: prvý: „boli sme vyvedení“, druhý: „boli sme zachránení“, tretí: „boli sme vykúpení“ a štvrtý: „boli sme prijatí“. Iba ten piaty kalich, kalich Eliášov zostáva nedotknutý. To je ten kalich o ktorom čítame v evanjeliu sv. Lukáša: „Podobne po večeri vzal kalich a hovoril: „Tento kalich je nová zmluva v mojej krvi, ktorá sa vylieva za vás.“ (Lk 22, 20)

Keď židia končia slávnosť pesach všetko upracú, aj nepoužitý Eliášov kalich aj nájdenú polovičku macesa. Všetko pani domu odnesie do kuchyne. To preto, že pre tieto dve veci nie je v hagade už žiadna ďalšia úloha. Ale tu pokračujú mesiánski židia. Keď všetko odpracú, zostávajú ešte sedieť a pripomenú si slová Pána Ježiša: „Toto je moje telo, ktoré sa dáva za vás. Toto robte na moju pamiatku.“ (Lk 22, 19) Sviatok pesach vlastne nie je dokončený pokiaľ ľudia nevedia, čo majú urobiť s tým priatym kalichom. Iba mesiánski židia vedia čo s ním urobiť. Ale platí to aj naopak. Večeru Pána môžeme správne sláviť iba vtedy, keď pochopíme, čo tomu predchádzalo, keď sme správne slávili pesach. Preto apoštol Pavol v prvom liste Korinťanom o Večeri Pána napísal: „Kto by teda jedol chlieb alebo pil Pánov kalich nehodne, previní sa proti Pánovmu telu a krvi“ (1 Kor 11, 27). Skôr ako sa odvážim siahnuť na piaty kalich, musím použiť predchádzajúce štyri kalichy, to znamená, musím byť vyvedený zo sveta, musím byť zachránený, musím vyť vykúpený a musím byť prijatý ako Božie dieťa. Iba potom môžem vziať piaty, Eliášov kalich.

Záverom uvedieme myšlienku pápežského kazateľa R. Cantalamessu. Vo svojej publikácii „Tajomstvo narodenia“ uvádza, že sú to práve židia a zvlášť mesiánski židia, ktorí nám: „... pomáhajú prekonať náš obmedzený pohľad na tajomstvá viery, lebo nám dávajú najavo, že tou ozaj veľkou prapôvodnou schizmou, ktorá zarmucuje Cirkev a zároveň ju ochudobňuje, nie je schizma medzi Východom a Západom, ale schizma oveľa radikálnejšia: medzi Cirkvou a Izraelom.“