Životopis Márie Egyptskej sa číta po šiestej piesni Veľkého kajúceho kánona Andreja Krétskeho, alebo po sedalnoch z oktoicha. Tento jej životopis nieje veľmi známy nakoľko aj tento kánon je známy len v monastierskom prostredí, keď sa modlí vo štvrtok na utierni štvrtého pôstneho týždňa. Andrej Krétsky, ktorý žil vo 8. stor. napísal tento kánon, a vložil doňho jej životopis napísaný v 7. stor. Samotná Mária Egyptská žila vo 4. stor. teda v časoch prvokresťanských, keď po Milánskom edikte bola povolené verejné vyznávanie kresťanstva a cisárske sídlo bolo v Konštantínopole.
Prečo to bol životopis Márie Egyptskej, ktorý vložil sv. Andrej Krétsky do kánona? V kresťanstve je mnoho svätých, ba tisíce svätých, a v tomto kánone sa mohol čítať hociktorý iný životopis. Mohli sme čítať trebárs životopis mučeníkov, ktorý boli trápený ukrutným mučením za Krista, aké si ani nevieme predstaviť. Mohol tu dať životopis lekárov a divotvorcov, ktorý sa obetovali pre druhých.. Ale Andrej Krétsky si vyberá práve životopis M. Egyptskej, a nielen jej životopis, ale aj životopis starca Zosimu, ktorého život môžeme taktiež vyčítať z jej príbehu.

Dovolím si tvrdiť, že Boh nám svojou všemohúcou prozreteľnosťou, práve v čase pôstu chce ukázať jej pokorný život. Nechce od nás nič veľké, ani mučenie /teda v našej dobe môžeme pod tým chápať nejaké tvrdé asketické počínanie/, ani hneď obrovskú obetavosť ako napríklad sv. nezištníci, ale Boh nám chce na jej živote ukázať to, bez čoho na nedá žiť. To bez čoho sa nemôžeme k nemu priblížiť vo veľkom pôste a ani cez rok – pokoru. To je najväčšia črta života M. Egyptskej, jej obrovská pokora a ľútosť nad hriechmi. V jej životopise sa to dá jasne vidieť. Pokora je základná črta svätého človeka, a Boh nám chce práve v dobe veľkého pôstu ukázať na to ako sa máme pokoriť a stíšiť voči tomuto svetu /ako M. Egyptská na púšti/. Jej životopis okrem tohto kánonu sa číta aj 1.apríľa kedy je stanovený jej sviatok a tiež v Akatistovú sobotu. Takže by sa mal čítať cez veľký pôst trikrát. Ak nepripadne Blahoviščenije na Veľký Piatok, čo sa stáva len zriedka.
Život prepodobnej matky Márie sa spomína aj v každej piesni kánona kde sú jej venované po dve stichiri. V týchto stichirách je opísaní jej predošlý hriešny život a jej obrátenie doslova o 180º. Teda je tu zvýraznený základný moment, moment obrátenia a jej pokory ktorý sa nesie celým kánonom a životopisom. Napr. ...zanechala si neudržateľné hnutia rozkoší, ... zavrhla si starú cestu hriechu, a celým srdcom a láskou si pribehla ku Kristovi a pod.

Životopis M. Egyptskej sa začína životom mnícha Zosimu. Tento mních žil už od svojho detstva v palestínskom monastiery v okolí Kesarie. Zosima si myslel, že je najdokonalejší v duchovnom živote spomedzi ľudí a pomyslel si „Nájde sa v ďalekej púšti svätý muž, ktorý by ma prevýšil v rozumnosti a v činoch“?. Je to pyšná myšlienka, ktorá často napadne aj nás a nemusí byť presne takto formulovaná, no často stačí, že sme spokojný so svojím duchovným životom, a nesnažíme sa nič zlepšiť. Tento synaxár čítame takmer pri konci pôstneho obdobia kedy je to jedna z posledných výstrah zmeniť svoj život, zamyslieť sa nad ním a upokoriť sa ako M.E. Je to vlastne lenivosť spojená s pýchou, matkou všetkých hriechov. Ale zmena je potrebná lebo spomedzi nás ľudí niet spravodlivého ani jedného (Rim 3, 10) ako to povedal aj anjel Zosimovy keď sa mu zjavil. A tak sa Zosima na pokyn anjela vydáva na cestu a prichádza do Jordánskeho monastiera. Boh mu chce ukázať jeho hriech, chce mu ukázať to, že je ešte niekto pokornejší pred Bohom. Je to M. Egyptská, ktorú jej veľká ľútosť nad hriechom privádza k nesmiernej pokore pred Bohom.

Z tohto monastiera Zosima prešiel cez rieku Jordán a po púšti putoval už 20 dní. Tam stretol prepodobnú Máriu a prosil ju o požehnanie a zároveň ona jeho. Nakoniec ho ona požehnala po dlhom prosení. Žena sa začala modliť a pritom sa vznášala. Starec sa zľakol či nevidí prízrak, ale ona ho uisťovala že je iba obyčajná hriešna žena. A tak mu porozprávala svoj život. Ako 12 ročná opustila rodičov a odišla do Alexandrie. Tam sa dala na prostitúciu a takto žila asi do svojich tridsiatich rokov. Prepodobná Mária však nerobila prostitútku pre zisk peňazí, aj keď žila v biede. Svoju prostitúciu vykonávala bezplatne, lebo si myslela, že celý zmysel života spočíva v uspokojení telesnej žiadosti. Žijúc takýmto životom sa pridala ku istému národu putujúcemu do Jeruzalema na Sviatok „Vozdviženija čestnaho i životvoriaščaho kresta“. Tam však nešla kvôli tomuto sviatku, ale aby zvádzala na hriech mladých ľudí. Vtedy bola prepodobná Mária nástrojom hriechu v rukách Satana, ktorý si ňou získaval mnoho ľudských duší. Ale Pán aj tento hriešny úmysel dokázal obrátiť na dobré. Keď všetci ľudia odchádzali do chrámu, aby sa poklonili životodárnemu drevu kríža, chcela ísť aj ona. Išla spolu s ostatnými, ale keď už chcela prekročiť prach chrámu nemohla. Bránila jej v tom istá sila. Ona si myslela že je to jej ženská slabosť, pre ktorú nemôže vstúpiť do chrámu cez mnoho ľudí ale ani po viacerých pokusoch sa jej to nepodarilo.