referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Zlatica
Piatok, 28. februára 2020
Aristoteles
Dátum pridania: 03.11.2005 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: slawoslava
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 555
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 2
Priemerná známka: 2.97 Rýchle čítanie: 3m 20s
Pomalé čítanie: 5m 0s
 
ARISTOTELES
(389–322 pred n. l.)


Úsilie starovekých filozofov „osvetliť“ tajomstvo bytia vrcholí Aristotelovou filozofickou koncepciou, ktorú vyložil v spise Metafyzika. Jeho učenie o bytí nie je len jedným z ďalších „kamienkov“ v mozaike rôznych spôsobov nazerania na svet. Je to logické zavŕšenie dovtedajšieho filozofického skúmania.

Podrobil hlbokej kritike názory svojich predchodcov. Podstatu veci už nestotožňuje s konkrétnou látkou, ale ju chápe ako všeobecnú netelesnú ideu.

Aristotelovské chápanie sveta vychádza z týchto základných premís:
1. Rozlišuje všeobecné a jednotlivé tak vo svete vnímateľnom zmyslami, ako aj vo svete, ktorý je výsledkom myšlienkovej činnosti.
Vo veciach vnímateľných zmyslami sa mu všeobecné javí ako reálna príčina ich jedinečnosti. Napr. určitý človek je nositeľom všeobecných vlastností človeka ako druhu. Všeobecné vo svete postihnuteľnom rozumom chápe ako logický druh, rod vyjadrený určitým pojmom. (Skúmanie vzťahu všeobecného a jedinečného sa odrazilo v učení o tzv. prvých a druhých podstatách, čo už možno považovať za pokus jasne rozlíšiť ontologické a logické hľadisko. Aristoteles sa tak vyhol tomu, že skĺzne na pozície platónskeho objektívneho idealizmu.)

„Podstatou (usia) v najvlastnejšom, prvom a hlavnom zmysle sa nazýva to, čo sa ani nevypovedá o nejakom predmete, ani nie je v nejakom predmete: napríklad určitý človek alebo určitý kôň.
Druhými podstatami sa nazývajú tie, v ktorých ako druhoch sú obsiahnuté podstaty v prvom zmysle, a tak sa nazývajú aj tieto druhy, aj ich rody. Napríklad jednotlivý určitý človek je obsiahnutý v druhu »človek« a rodom druhu je »živočích«. Tieto druhy a rody sa teda nazývajú druhými podstatami, napríklad človek a živočích.“ 4

2. Vo všetkom skutočnom rozoznáva to, čím je, a to, čím nie je, resp. iba môže byť. Napr. kus mramoru je skutočnosťou, je to mramor dovezený z lomu. Je to jeho aktuálnosť. Zároveň však má potenciálnu možnosť stať sa krásnou sochou.

3. Vzťah možnosti a skutočnosti je vzťahom neustálej premeny, „stávania sa“: veci sa stávajú premenou možnosti na skutočnosť. Súcno nie je výsledkom nejakého diania, ale ono samo „sa deje“, mení sa a je v stave neustáleho vzniku a zániku.

Aristoteles neostáva iba pri teoretickom zdôvodňovaní rôznych podôb súcna (všeobecného a jedinečného, aktívneho a pasívneho, možného a skutočného a pod.) Úvahy o podstate nekončia ani vydelením jednotlivých hľadísk jej chápania (ontologického, gnozeologického, logického a gramatického). Túto úroveň nazerania postupne prekračuje a pokúša sa už o „rýdzo“ filozofické vyjadrenie podstaty, podstaty ako takej. Výsledkom je učenie o podstate ako jednote látky a tvaru.

A ako chápe Aristoteles látku a tvar?
Ak vychádza z toho, že každá vec, niečo, sa stáva z niečoho iného, nie z ničoho (napr. košeľa sa bieli, to značí, že z ne-bielej sa stáva biela, z niečoho iného sa stáva biele, nie však z ničoho), tak musí uznať, že pri každej zmene možnosti na skutočnosť existuje „substrát“, ktorý pretrváva. Je to látka. Tento pojem je už filozofickým vyjadrením toho, že v podstate súcna je čosi stále, nemenné, čo je len možným bytím (ako možnosť je síce látka nositeľkou zmeny, no sama sa meniť nemôže).
Z hľadiska ontologického je to čosi konkrétne neurčité, čo podmieňuje reálnu existenciu konkrétne určitého: je toto, z čoho vec je a čo jej dáva jedinečnosť, individuálnosť (napr. reálne neexistuje kôň ako taký, ale len kôň konkrétny, ktorý je nositeľom „substrátu“, spôsobujúceho jeho jedinečnosť).

Aristoteles spôsobuje svojou už ucelenou ontologickou koncepciou obrat vo vývoji filozofického poznania. Silne ovplyvňuje filozofické myslenie ďalšieho obdobia a logika jeho uchopovania sveta je i dnes výrazným zdrojom invencie vedeckého skúmania.
 
Zdroje: T. Machalová, J. Hroch: Základy filozofie, vydal PhDr. Milan Štefanko, Vydavateľstvo IRIS, Bratislava 1993
Podobné referáty
Aristotelés SOŠ 2.9322 3951 slov
Aristoteles SOŠ 2.9281 1460 slov
Aristoteles SOŠ 2.9759 4957 slov
Aristoteles SOŠ 2.9856 1900 slov
Aristoteles GYM 2.9941 1487 slov
Aristoteles GYM 2.9557 845 slov
Aristoteles INÉ 2.9934 178 slov
Aristoteles GYM 2.9588 380 slov
Aristoteles GYM 2.9954 880 slov
Aristoteles GYM 2.9964 2233 slov
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.