Prvá objavná cesta na severoamerický kontinent bola uskutočnená už v roku 1498 Johnom Cabotom (Giovanni Cabotto), ktorého si najali anglickí kupci. V roku 1583 ho nasledoval Sir Humphrey Gilbert a jeho nevlastný brat Walter Raleigh, ktorý sa o niekoľko rokov neskôr pokúsil dvakrát založiť osadu Roanoke v New Foundlande.
Pravá kolonizácia však začína až roku 1607, kedy bola založená malá pevnosť Jamestown vo Virginii). Prví osadníci doslova živorili, mier s Indiánmi mali dočasne zaistený svadbou jedného z nich s Pocahontas, dcérou indiánskeho náčelníka. Začína sa pestovať v Európe žiadaný tabak, boli privezení prví otroci. V roku 1620 doviezla loď Mayflower do Ameriky prvých z členov puritánskej anglickej sekty, ktorí boli neskôr nazvaní Otcovia pútnici. Tí založili Massachusetts. Boli však nábožensky netolerantní, a tak sa od nich odtrhli dve skupiny, ktoré založili Connecticut a Rhode Island. Tak vznikol základ tzv. severných osád – Nového Anglicka.
Postupne vzniklo 13 osád. Niektoré boli súkromné (Pennsylvánia, Maryland, obidve Caroliny), ostatné kráľovské. Pôvodne boli niektoré kolónie aj pod správou obchodných spoločností organizujúcich kolonizáciu, tie však skrachovali a nad ich kolóniami prevzal správu kráľ. Obyvateľstvo pribúdalo vo vlnách. Vždy, keď bola v Európe nejaká skupina obyvateľov utláčaná, mnoho z nich sa rozhodlo pre emigráciu do Ameriky. Prvá veľká vlna bola v období po rozpustení anglického parlamentu v roku 1629 – puritáni; druhá po poprave anglického kráľa v rokoch 1649-1660 – „royalisti“. Neskôr to boli tiež početné skupiny Nemcov, Švajčiarov, Holanďanov, francúzskych hugenotov alebo Moravských bratov.
Správa kolónií bola najprv rozdielna. Súkromné mali vlastnú samosprávu, v kráľovských bol guvernér z Anglicka, Connecticut a Rhode Island sa dali považovať za malé republiky, typické náboženskou a občianskou znášanlivosťou a písanou ústavou, Massachusetts bol cirkevný štát. Samozrejme všetko bolo pod britským panovníkom. Kolónie si postupne vytvárali svoje zhromaždenia. Okolo roku 1700 sa správa kolónií zovšeobecnila. Connecticutu a Rhode Islandu zostala demokratická ústava (republikové zriadenie bolo zachované až do revolúcie), v ostatných kolóniách bol guvernér, jeho rada (tá sa postupne mení na hornú komoru parlamentu) a poslanecká snemovňa. Anglicko do vecí amerických kolónií veľmi nezasahovala.
Avšak Angličania neboli v Severnej Amerike sami.