svojej ilýrskej výpravy na juh do Téb. Falanga jeho generála Perdikka dobyla mesto, kde Alexander za trest dal zničiť všetky budovy s výnimkou chrámov a obytného domu básnika Pindara. Šesťtisíc obyvateľov zabili, zvyšných 30000 bolo predaných do otroctva. Mesto Téby prestalo existovať a postavili ho znova až o dvadsať rokov neskôr, hoci už nikdy nenadobudlo svoj bývalý význam. Vystrašené Alexandrovým trestným súdom prerušili ostatné grécke mestá vzburu a vzdali sa. V Korinte Alexandra opäť museli uistiť o ich poslušnosti a Alexander im potom odpustil, lebo ich potreboval ako spojencov pre svoju výpravu do Perzie.


Začiatok výpravy do Perzie (334–333 pred Kr.)

Perzská ríša bola v Alexandrovej dobe najväčšou teritoriálnou mocnosťou Zeme. Perzskí králi v predchádzajúcich storočiach dobyli Palestínu, Mezopotámiu, Egypt a Anatóliu (dnešné ázijské Turecko) a podnikli viacero pokusov o dobytie Grécka. Keď sa Alexander roku 334 pred Kr. pustil do Perzskej ríše, vládol jej už spomínaný Dareios III. z dynastie Achajmenojcov. Už Alexandrov otec mal plány na útok proti Peržanom.

V bitke pri Graniku došlo k prvému stretnutiu s perzskými bojovými silami pod vedením žoldnierskeho vodcu Memnona, ktorý pochádzal z ostrova Rhodos. Víťazstvo umožnilo oslobodiť mestá Iónie, čo Alexander uviedol ako motiváciu pre svoju výpravu. Po víťazstve však Alexander vymenoval pre tieto územia miestodržiteľov, čím ukázal, že mestá nechcel oslobodiť, ale pripojiť k macedónskemu územiu.

V Lýdii Alexander bez boja vtiahol do Sárd. Miestny chrám zasvätil Diovi a využil bohatstvá mesta na zaplatenie svojich mužov. Potom tiahol ďalej do Milétu, najväčšieho mesta na západnom pobreží Malej Ázie. Miestny satrap ako jediný nekapituloval, pretože mu prisľúbili príchod perzskej pomocnej flotily pozostávajúcej zo 400 lodí. Pretože aj Alexander o tejto flotile počul, nariadil Nikanorovi, bratovi Parmenia, aby so 160 loďami zatarasil vjazd do milétskeho zálivu. Potom sa mu Milét podarilo dobyť. Peržania, ktorí ešte stále podliehali príkazom Memnona, sa teraz zhromaždili v Halikarnasse, hlavnom meste Kárie, a pripravovali mesto na obliehanie. Alexander v bojoch utrpel veľké straty. Počas bojov dokonca dohodol prímerie, aby skryl macedónskych zajatcov, čo bolo niečo, čo nikdy predtým, ani nikdy potom už neurobil. Keď napokon prerazil múry, utiekol Memnon s väčšinou vojakov na lodiach z mesta. Tým, že cárskej dcére satrapa, Ade, prisľúbil vládu nad Helikarnassom, zabezpečil si spojenectvo s ľudom Kárie. Tu Alexander prvýkrát ukázal taktiku veľkorysosti voči porazeným národom, aby ich nepohnevali proti svojím Grékom.


Pôvodný cieľ výpravy proti Perzii, dobytie západného pobrežia, bol týmto dosiahnutý. Napriek tomu sa Alexander rozhodol vo výprave pokračovať. Pozdĺž pobreží Lýkie a Pamfýlie sa macedónske vojsko nestretlo s významnejším odporom. Mesto po meste sa vzdávalo bez boja. Alexander vymenoval svojho priateľa Nearcha za miestodržiteľa Lýkie a Pamfýlie.

V lete roku 334/333 pred Kr. dobyl Alexander anatolské vnútrozemie. Alexander postupoval z juhu, jeho generál Parmenion od Sárd na západe. Obidve armády sa stretli v Gordione, hlavnom meste perzskej satrapie Frýgia. Tu vraj Alexander Veľký podľa legendy preťal svojím mečom gordický uzol, o ktorom orákulum predpovedalo, že len ten, kto tento uzol uvoľní, získa vládu nad Áziou.

V tomto čase zomrel v auguste 333 pred Kr. perzský veliteľ Memnon na chorobu. Za jeho nástupcu vymenovali Farnabaza, a pretože sa Peržania medzitým znova sformovali, Alexander sa znova proti nim vypravil. V Gordione zanechal svojho generála Antigona ako miestodržiteľa Frýgie a dal mu za úlohu podmaniť si sever Anatólie a zabezpečiť cesty pre dopĺňanie zásob.


Bitka pri Isse (333 pred Kr.)

V Tarse sa Alexander dozvedel, že Dareios hrozbu konečne vzal natoľko vážne, že sám viedol vojsko z jadra perzskej ríše na západ. Dareiovi sa podarilo obísť Alexandrovu armádu na severe a obsadiť Issos (Issus), čím zablokoval cesty pre zásobovania. V bitke pri Isse sa armády stretli a bojovali proti sebe, až kým Dareios neutiekol z bojiska pre veľké straty. Po bitke Alexander založil prvé mesto v Ázii, ktoré pomenoval po sebe: Alexandria.