Západný front:

V r. 1915 preberá aktivitu Trojdohoda (bitka na rieke Somme v júli 1915). Nemci predtým prvýkrát použili bojové chemické plyny – apríl 1915 v druhej bitke pri Ypres. Ale obojstranné neúspechy priviedli bojujúce strany na začiatku r. 1916 do bitky o pevnosť Verdun, ktorá trvala od februára do decembra 1916. Táto bitka bola súbojom „cti“, v snahe dohnať protivníka k nasadeniu všetkých vojakov a bojových prostriedkov a priviesť ho k totálnemu vykrvácaniu, aby pristúpil na rokovanie o prímerí, alebo aby priamo kapituloval.


Východný front:

Tu zaznamenávajú Nemci prvé úspechy a podarí sa im prelomiť vojsko (bitka pri Gorlice v máji 1915). Rusko odpovedalo až nasledujúci rok tzv. Brusilovou ofenzívou v lete 1916, ktorá vrátila nemeckej a r.-u. armáde o cca 150 km na západ a priniesla tiež isté uľahčenie západnému vojsku. Tým sa však definitívne Rusi vyčerpali a boli donútení uvažovať o prímerí.


Južný front:

Trojdohoda podrobila boje vylodením na Gallipoli (SZ pobrežie polostrova Malá Ázia) v apríli 1915, ale bez väčšieho úspechu. R. 1916 vstupuje do vojny Rumunsko na strane Trojdohody, ale ich vojnové akcie načisto stroskotávajú.


Ostatné bojisko:

V rámci tzv. neobmedzenej ponorkovej vojny Nemci potopili 12. mája 1915 civilný americký parník Lusitania (1200 obetí) – USA, ktoré stáli do tohto času stranou vojnového diania, začali finančne a materiálne (zbrane, strelivo, proviant) podporovať štáty Trojdohody. V lete 1916 potvrdila VB svoju námornú prevahu porážkou nem. lodí pri pobreží Dánska (tzv. bitka pri Skagerraku).



III. Vojnové udalosti v rokoch 1917-1918

Na väčšine bojísk pokračovala zákopová vojna situáciu ale výrazne premenili dve udalosti – v apríli 1917 vstupuje do vojny USA a v marci 1918 končí svoju účasť vo vojne Rusko.


Západný front:

Stagnáciu bojových aktivít spôsobenú totálnym hospodárskym vyčerpaním všetkých zemí narušil vstup USA do vojny 2. apríla 1917 na strane Trojdohody. Iba s problémami sa podarilo prekonávať demoralizáciu francúzskych a britských vojsk, v ktorých vypukli v r. 1917 reťazové spory. Dohodové armády tak uskutočnili iba tzv. Nivellovú ofenzívu v apríli 1917 a na jeseň tohto roku Briti nasadili prvýkrát do boja tanky (v bitke pri Cambrai na fr. - belgickej hranici).

Potom, čo v marci 1918 skončili boje na východnom bojisku, spravili Nemci tzv. Ludendorffovu ofenzívu, pri ktorej prenikli za celú vojnu najhlbšie na francúzske územie. Francúzi spolu s Britmi a Američanmi stačili ešte do leta odpovedať protiútokom, ktorý vyvrcholil v júli a auguste 1918 tzv. 2. bitkou na Marne, kde boli Nemci porazení.

Na talianskom bojisku (ktoré prechádzalo Pádskou nížinou a Benátskom) sa výrazných úspechov dočkali nemecké vojská až v r. 1917, nasledujúci rok sa boje preniesli do Álp (bojovalo sa vo výške nad 2000 m. n. m.), v júni 1918 boli r.-u. vojská porazené v bitke pri rieke Piave.


Východný front:

Na túto situáciu sa podpísala totálna vyčerpanosť ruskej armády a tiež hlavne domáce politické udalosti v Rusku – v február 1917 padla vláda cára Mikuláša II., v októbri spravili bolševici v Petrohrade socialistický prevrat (s predošlou podporou centrálnych mocností, ktoré dopravili do Ruska z neutrálneho Švajčiarska bolševického vodcu Lenina) a začali rokovať o mieri s Nemeckom, ktorý bol podpísaný 18. marca 1918 v Litovskom Breste.