Francúzska revolúcia

R. 1789 nespokojný ľud vo Francúzsku zvrhol kráľa a požadoval slobodu a rovnosť. Revolúcia, ktorá nasledovala, navždy zmenila Francúzsko.
K Francúzskej revolúcii sa schyľovalo niekoľko rokov. Spôsobila ju zlá vláda a obrovské rozdiely medzi bohatými a chudobnými, povzbudili ju nové osvietenské predstavy o ľudských právach a urýchlila ju americká revolúcia za nezávislosť.
V 18. storočí bolo Francúzsko v kríze. Prevládal nedostatok potravín, ceny boli vysoké a vláda stála pred bankrotom. Keď chcel Ľudovít XVI. viac peňazí, mohol si ich buď vypožičať, alebo zvýšiť štátne dane. Najprv ale potreboval súhlas a podporu zhromaždenia generálnych stavov, ktoré sa nestretlo 175 rokov.
Na zhromaždení sa zástupcovia tretieho stavu postavili proti šľachte a duchovenstvu. Vyhlásili sa za Národné zhromaždenie, a požadovali reformu. Sľúbili prijať novú ústavu, ktorá by zrušila starý poriadok, znárodnila cirkevnú pôdu a reorganizovala miestnu správu. Ľudovít XVI. Vyslal vojská, aby sa pokúsili toto zhromaždenie rozpustiť.

Keď sa to dopočuli občania Paríža, vzbúrili sa. Dňa 14. júla 1789 dav ľudí na Bastilu, kráľovské väzenie v Paríži. Vzbura znamenala začiatok krvavej revolúcie, v ktorej povstalci požadovali „slobodu, rovnosť, bratstvo“.

Zápas o moc
Ľudovít XVI. utiekol, ale chytili ho a uväznili. R. 1792 zrušili monarchiu a na nasledujúci rok Ľudovíta a jeho manželku Máriu Antoinettu odsúdili a popravili. Dovtedy revolučná vláda bojovala vo vojne s väčšinou ostatných európskych štátov, ktoré sa báli, že revolúcia by sa mohla rozšíriť aj do ich krajín.
Ako sa v revolúciách často stáva, čoskoro vypukol chaos a nastal zápas o moc. Nová revolučná vláda začala robiť razie na svojich kráľovských alebo ľudových protivníkov, ktorých nazývala „nepriatelia revolúcie“. Medzi dvoma skupinami, jakobínmi a girondistami, sa rozpútal politický boj, ktorý vyhrali jakobíni. Tí potom ovládli nový vládnuci orgán, zvaný Výbor pre verejné blaho. Výbor mobilizoval francúzske vojská proti invázii a od septembra 1793 do júla 1794 dal popraviť každého, kto sa im vo vláde teroru postavil na odpor. Počas teroru prišlo pod gilotínu o hlavu asi 18 000 ľudí. Čoskoro jeden muž, Robespierre, získal diktátorskú moc. Dokonca ani on nebol v bezpečí a r. 1794 ho obvinili zo zrady a popravili.

Direktórium
R. 1795 zostavili novú ústavu a vznikla slabá vláda, zvaná direktórium. Vojna už vypukla a francúzske revolučné jednotky dobyli Nizozemsko a južné Nemecko. Na čelo armády sa postavil mladý generál Napoleon Bonaparte a vpadol do Talianska, potom aj do Švajčiarska a Egypta. Direktórium sa začalo na neho spoliehať. Získal obľubu a moc a r. 1799 odstránil direktórium a prevzal vládu.

KĽÚČOVÉ DÁTUMY
1789Zišli sa generálne stavy
1789Národné zhromaždenie a dobytie Bastily
1789Deklarácia ľudských a občianskych práv
1791 Nová ústava a Zákonodarné národné zhromaždenie
1792Revolučné vojny a Francúzska republika
1793-94Vláda teroru
1794Robespierrovo diktátorstvo, vpád do Nizozemska
1795-99Vláda direktória vo Francúzsku
1796Napoleon sa stal hlavným veliteľom armády
1799Napoleon prevzal moc

Ľudovít XVI. (1754-1793) sa stal kráľom r. 1774. Bol plachý a radšej sa venoval poľovačke a dobrému životu ako vládnutiu svojej krajiny.

Mária Antoinetta (1755-1793) bola rakúska manželka Ľudovíta XVI. Ľudia ju považovali za arogantnú a výstrednú.

Maximilien de Robespierre (1758-1754) bol vzdelaním právnik. R. 1793 sa stal vodcom revolučnej skupiny zvanej jakobíni. Stál na čele Výboru pre verejné blaho a pomáhal chrániť Francúzsko pred inváziou. R. 1794 ho obvinili zo zrady a popravili.