Starí Maďari v Dunajskej kotline
Po zániku VM maďarské kmene obsadili celé územie Dunjskej kotliny na čele s kniežaťom Arpádom na prelome 9.-10.storočia. Po smrti Arpáda (907) sa upevnilo postavenie jednotlivých kmeňových náčelníkov,kt. vládli samostatne. Okolo roku 970 sa ústredným kniežaťom stal Gejza, kt. obmedzil moc kmeňových náčelníkov a vybudoval prvý centralizovaný štát.

Koristnícke výpravy do okolitých krajín ukončila bitka pri rieke Lech pri Augsburgu v roku 955, kde Maďarov porazil Oto I. Pôvodne pastierske obyvateľstvo v Poistí a Dunajskej kotline si muselo zvykať na usadlý spúsob života.V Zadunajsku (Pribinovo a Koceľovo kniežatstvo) už predtým existovali zárodky feudlizmu. Maďari našli vyspelé formy poľnohospodárstva,osídlenia ,štátnej aj cirkevnej správy.Po počiatočnom ničení na ne nadviazali a využili vo svoj prospech. Boli pohania, preto ničili kresťanské chrámy a zakazovali slobodne vyznávať túto vieru.
Proces asimilácie Maďarov a Slovanov sa potvrdzuje aj slovná zásoba(kenéz-kňaz, ablak-oblok, Zemplén- Zemplín).Slovanské slová prenikli do starej maďarčiny.
Obyvatelia Slovenska stratili bezprostredný kontakt s južnými Slovanmi i Moravanmi(najneskôr od zač. 10.st. Múžme hovoriť o Slovákoch)
Christianizácia starých Maďarov,Budovanie štátu

V druhej pol.10.st.sa v Zadunajsku ujal moci knieža Gejza (Arpádovci). Okolo r. 970 si podmanil ostatných kmeňových náčelníkov za pomoci nemeckých rytierov a domácich slov.veľmožov. Podmanil si Sedmohradsko, v Nitriansku dosadil svojho brata Michala, neskôr jeho bratovi Štefanovi (955). Gejza pozval aj nemeckých misionárov aby tu šíril kresťanstvo. Pôsobil tu aj prvý pražský biskup Vojtech I. Po Gejovej smrti sa syn Štefan (Vajka) stal veľkokniežaťom. Obidvaja boli pokrstený.
S podporou cisára Ota III: a pápeža Silvestra II: sa Štefan v r. 1000 stal prvým uhorským kráľom.
Začiatkom 11.st. Poľský panovník Boleslav Chrabrý obsadil Slovensko. R. 1018 sa vzdal nárokov na slovenské územie.
Štefan I. bol horlivým christiazátorom. Zriaďoval biskupstvá, fary arcibiskupstvá(Ostrihom). Krajinu rozdelil na župy (komitáty),kt. Centrami boli hrady. Na čele žúp stál župan menovaný kráľom. Niektoré župy sa delili na hradské obvody.
Po Štefanovej smrti 1038 sa rozpútali boje o trón (zasahovali aj nem. panovníci Henrich III: a Henrich IV. Podpovali tých čo uznávali vazalský vzťah a nadradenosť Rímskonem ríše. Proti nim stáli zástancovia nezávislosti.

Kráľ Ondrej I.v r.1048 udelil bratovi Belovi vojvodský titul a zriadil tý nitrianske udelené vojvodstvo. Belo mal nezávislé od kráľa- razil mince,vlastné vojskos a samostatnú politiku, styky s Byzanciou
Jeho syn Ladislav I bol vyhlásený zasvätého.Jeho nástupca Koloman sa snažil obmedziť privilégia nitrianskychvojvodov. R.1105 zrušil N. vojvodstvo bratovi Almošovi(zanikla ako inštitúcia pre ml.bratov)
Nitrienske knižatstvo slúžilo ako nárarznikovr územie. Maďari len ťažko dobýjala územie(do 11.st).
V 12.st.expanzia na všetky svet.strany a boje o trón, kt skončili nastúpením Bela III.(úspešná domáca i zahraničná politika- dobyl Srbsko, Bulharsko,Halič, Dalmácia...,dobré vzťahy s pápežom)

Knižná maľba – všeobecný názov celkovej úpravy rukou písaných zvitkov a viazaných kníh (kódexov), pozostávajúca z veľkých iniciál, okrajovej a medzitextovej ornamentálnej alebo rastlinnej ozdoby a z miniatúr ilustrovaných charakteru. Maliara, ktorý zhotovil knižnú maľbu, od 11. storočia nazývali iluminátorom, na rozdiel od pisára textu knihy, ktorého pomenovali skriptom alebo rubrikátorom.
Hospodársky,sociálny a etnický vývoj v 11.-12.storočí
-obdobie počiatočnej fázy feudalizmu, upevňovanie kráľovskej moci
-remeslo sa sústreďovalo v osadách (špecializovali sa- Kováčovce, Tesáre...)
-podobne aj poľovníctvo,rybárstvo a chov (Psiare,Rybáre...)
-obrábali pôdu radlom, konské al. volské záprahy
-kone najmä jazdecké – vojenské účely
-ťažba rúd Banská Štiavnica,Slovenské Rudohorie (železo)
-výmenný obchod,prítomnosť ždovských a arabských kupcov
-na križovatkách ciest, v blízkosti vodných tokov, hradov, cirkevných inštitúcií vznikajú trhové osady – stredoveké mestá
-Štefan I. regulovl obchodovanie na trhoch (konali sa spočiatku v nedeľu-die Messe- omša,trh) Na žiadosť cirkvi sa trhy prekladali na iné dni v týždni (Plavecký Štvrok),začal s razbou mincí-strieb. denáre a polodenáre-oboly
-v obehu aj zahraničné mince
Obyvatelia:
-verným členom družiny a príslušníkom rodu Arpádovcov kráľ udeľoval pôdu – neskôr vysoká šľachta
-slobodní vojaci – hradčania si prepožičiavali pôdu v okolí hradu a vykonávali vojenskú službu -v 11.-13. storočí nižšia šľachta = zemani
-podmanení roľníci,zajatci-poddaný,starali sa o kráľa

-maári si ťažko zvykali na feudálny systém a kresťanstvo-pohanské povstania
-boli tu aj sedmohradský Sikulovia,Pečenehov, Polovci – pohraničie,Valóni, Taliani
-prvé kolónie Nemcov na Spiši
Polovci- kmeň Bielych Kumánov, pochádzajú od rieky Volga
Sikuli-etnická zložka maďarského obyvateľstva
Slovensko za vlády posledných Arpádovcov

Koloman rozšíril hranice Uhorska až po Jadranské more, neskôr dočasne tieto oblasti Uhorsko stratilo,opäť ich získal Belo III. (koniec 12.stor.) - zaviedol pravidelnú úradnú agendu týkajúcu sa kráľ.donácií a dôležitých rozhodnutí.
Za vlády jeho mlad.syna Ondreja II. kráľovská moc upadala, bol závislý od bohatej šľachty, kt. si r. 1222 vynútila vydanie Zlatej buly – upravovala vzťahy medzi vrstvami šľachty a ich vzťah k panovníkovi, vrátane majetkových a vojenských otázok,ak by bulu nedodrzal šľachta mala právo odporu podobnú listinu vydal aj pre cirkev=nemuseli platiť dane,boli vyňatý z kompetencie svetských súdov.-Nepalatenie daní a právo odporu šľachta využívala do r.1848.