Tatársky vpád a jeho dôsledky
Rozvrátili Kyjevskú Rus a r. 1240 dobyli Kyjev. Uhorský kráľ Belo IV. prijal utekajúcich kočovných Kumánov. Tatári vtrhli do krajiny, po porážke uhorského vojska pri rieke Slanej v apríli 1241 Belo IV. ušiel do Dalmácie. Tatári plienili vyše roka krajinu (hladomor, ľudoprázdne). Belo IV. povolával osadníkov z cudziny, najmä Nemcov, udeľoval im osobitné privilégiá, tak vznikali slobodné kráľovské mestá, nemecká kolonizácia sa týkala najmä Slovenska. Po náhlom odchode Tatárov musel Belo IV. brániť krajinu aj proti útokom rakúskeho a českého panovníka Přemysla Otakara II.. Uhorsko mohlo zvíťaziť iba za pomoci Rudolfa Habsburgského.Spojené rakúsko-uhorské vojská porazili Přemysla Otakara II r.1278 v bitke pri Drnkrute na Moravskom poli . Posledný arpádovský kráľ Ondrej III. tu zomrel bez mužského potomka.

Feudálna anarchia
Za Ladislava IV.Kumánskeho prebiehal boj medzi oligoarchami navzájom (vysoká šľachta) a medzi už spomínanými a kráľom. Ladislav využíval na tento boj pomoc kumánských družín a Tatrcov.
Domáce vojská Tatarov vyhnali a Ladislav bol v kumánskom tábore náhodne zavraždený r.1290.
Ondrej III. mal snahu zastaviť rozpad krajiny ale nepodarilo sa mu to.Hľadal oporu v nižšej šľachte.Veľkí feudáli vytvárali bojové družiny zo strednej a nižšej šľachty.S pomocou Matúša Čáka Trenčianskeho a ďaľších veľmožov sa Ondrejovi III.podarilo vyhnať Rakšanov zo Slovenska.Keď v decembri 1291 opustili Bratislavu kráľ jej udelil mestké privilégium. V januári 1301 bol pravdepodobne otrávený.

Kumáni-kočovné kmene
Vznik miest
Obyvatelia boli prevažne Slováci. V okolí Spiša Nemci a na juhu Maďari.Židia sa živili obchodom a obchodnými transakciami. Vznikajú prvé mestá.(Trnava,Bratislava,Trenčín).Medzi základné mestké práva patrila slobodná voľba richtára,mestkej rady zloženej z boženíkov.richtár bol predstaviteľom mesta a aj sudcom.Prísažní boli prísediacimestkému súdu.Poddanný okrem štátnych daní platili aj v naturáliach cirkevný desiatok a aj šľachticom-aj robotovanie.

Kultúra a umenie v 11.-13.storočí
Nositeľom a šíriteľom umenia a kultúry bola cirkev.Kráľ Gejza založil kláštor v Hronskom-Beňadiku.Vznikajú aj menšie kláštory – fílie.V Nitre bolo obnovené biskupstvo a pri ňom vznikla katedrálna kapitula, kapitulská škola.Vznikla legenda oLegenda o sv.Svoradovi- Andrejovi inú legendu vytvoril kult sv.Štefana.Rástol počet kompletatívnzch kláštorov,žobravé rehole,pisárske strediská,,,,ä
Pôvod Maďarov sa odvodzuje v knihe:ČinyUhrov.Používa románsky sloh, gotické prvky.

Slovensko za vlády Anjouvcov
Obdobie vrcholného stredoveku (11-15. stor.) - Rozkvet Slovenska za vlády Anjouovcov
Počas súperenia uchádzačov o trón na začiatku 14.stor. vládlo v Uhorsku niekoľko bohatých veľmožov – vláda oligarchov. Západnú a veľkú časť Slovenska ovládal Matúš Čák Trenčiansky, takmer celé východné Slovensko podliehalo Omodejovcom. Kráľovskej moci sa ujal Karol Róbert z Anjou, po porážke Omodejovcov v bitke pri Rozhanoviciach (1312) upevnil si svoju moc v Uhorsku. Karol Róbert po upevnení svojej vlády začal zveľaďovať krajinu cestou reforiem, kráľovské župy sa menili na šľachtické stolice, pokračoval v nemeckej kolonizácii, podporoval vznik banských miest, založil mincovňu v Kremnici – zlaté florény (kremnické dukáty) razil od r. 1329. Slovensko za vlády Anjouovcov hralo významnú úlohu aj v medzinárodných vzťahoch. R. 1327 – Trnava – stretol sa Karol Róbert s českým kráľom Jánom Luxemburským – uzavreli spolok proti Habsburgovcom. R. 1335 – Trenčín – porada zástupcov troch štátov, kt. otvorila cestu k stretnutiu kráľov Poľska, Česka a Uhorsko na Vyšehrade nad Dunajom – vďaka týmto rokovaniam zavládol v Európe mier.Obdobie vrcholného stredoveku (11-15. stor.) - Pod žezlom Žigmunda a jeho dedičov

Prvá žena na uhorskom tróne
Po smrti Ľudovíta Veľkého sa uhorskou kráľovnou stala jeho 12-roč. Dcéra Mária. Počas jej vlády opäť vzrástla svojvôľa veľmožov na úkor panovníckej moci. Uhorsko začali ohrozovať Turci. V zložitej situácii sa ujal vlády Máriin manžel Žigmund Luxemburs.Rušný nástup Žigmunda Luxemburského (1387)
Pri úsilí upevniť kráľovskú moc narazil Žigmund na odpor veľkej časti uhorskej šľachty, kt. ho po smrti Márie uväznila. Neskôr sa dostal do neúspešných bojov s Turkmi na juhu krajiny. V Žigmundovom vojsku sa vyznamenal pôvodom poľský šľachtic Stibor zo Stiboríc, sídlil na Beckove. Na vedenie častých vojen potreboval Žigmund veľa peňazí, opieral sa o mestá, upadal do dlžôb. Dal do zálohy 3 župy na Západnom Slovensku, 13 spišských miest, kt. zostali pod poľskou správou 360 rokov, vykúpila ich až Mária Terézia.

Husitstvo a Slovensko
R. 1410 sa Žigmund stal nemeckých cisárom a po smrti brata Václava IV. sa r. 1419 mal stať aj českým kráľom. V Čechách sa v tom čase šírilo husitské hnutie namierené proti vysokým cirkevných hodnostárom a majetku katolíckej cirkvi. Vypuklo ako ohlas na upálenie kazateľa a rektora pražskej univerzity Jána Husa (6.7.1415). Husitské vojsko sa začalo ozbrojovať, zložené z roľníkom a mestskej chudoby. Spájala ich vidina rovnosti všetkých ľudí, kt. sa mala naplniť zmenou existujúceho usporiadania spoločnosti. Postupne sa k nim pridala aj šľachta a mešťania. Najznámejšími vojenskými vodcami husistov boli Ján Žižka a Prokop Holý. Žigmund, kt. v Čechách odmietli uznať za kráľa, viedol s poverením pápeža proti husitom časté a neúspešné križiacke výpravy. Husiti podnikli od r. 1428 osem vojenských výprav do Uhorska – smerovali na Slovensko a drancovali jeho územie, ich pobyt sa na Slovensku skončil r. 1435. Onedlho Žigmunda uznali za českého kráľa.