Po Žigmundovej smrti sa mal kráľom stať jeho zať Albrecht Habsburský, po 2 rokoch zomrel počas bojov s Turkami. Uhorská šľachta dosadila na uhorský trón poľského kráľa Vladislava, kt. sa mal oženiť s vdovou po Albrechtovi Alžbetou, tej sa po smrti manžela narodil syn Ladislav, nazývaný Pahrobok. Uhorsko malo 2 kráľov. Alžbeta do Uhorska pozvala českého šľachtica Jána Jiskru z Brandýsa, kt. naverboval žoldnierske vojsko z bývalých husistov. Zo Zvolenského zámku ovládal veľkú časť Slovenska. Kráľ Vladislav zahynul v boji s Turkami r. 1444 pri Varne. Uhorsko malo riadiť 7 kaptiánov, medzi kt. bol aj Jiskra. Avšak4 onedlho sa stal správcom – gubenátorom Uhor.kráľovstva najbohatší šľachtic Ján Huňady. Medzi Jiskrom a Huňadym sa rozpútali boje, Jiskra zvíťazil v bitke pri Lučenci (1451). Onedlho sa ujal vlády Ladislav, kt. pre svojou svadbou s francúzskou princeznou zomrel ako 18 roč.
Práva a povinnosti miest a mešťanov
Práva získané od panovníkov zabezpečovali mestám nezávislosť od župnej či stoličnej vrchnosti. Mešťania si sami mohli voliť mestskú radu, richtára a farára. Mali svoj erb a pečať.

Privilégia Trnavy: týždenné trhy, výročné trhy, právo skladu, míľové právo, právo meča, mestský kat, oslobodenie od cla v celej krajine, právo dolovať na území župy, variť pivo, stavať opevnenia.
Život v stredovekom meste
V strede mesta bol priestranný rínok, kt. slúžil ako trhovisko. Okolo námestia stáli úzke, zväčša jednoposchodové domy bohatších mešťanov. Najvýstavnejšia bola radnica a kostol. Remeselníci sa združovali do cechov – členmi slobodní majstri, u majstrov pracovali už vyučení tovariši, na nižšom stupienku stáli učni.
Obdobie vrcholného stredoveku (11-15. stor.) - Gotická revolúcia v umení - PORIADNE

Gotický životný štýl - ujal sa medzi šľachtou, zdôrazňoval jemnejšie mravy a dobré spôsoby. Rytiersky stav, ako medzinárodná organizácia pasoval za svojho člena len toho, kto sa osvedčil statočnosťou a smelosťou v boji a ušľachtilosťou v súkromnom živote, mali prejavovať úctu k dámam.
Stredoveké univerzity - Katolícka cirkev používala latinčinu ako úradný cirkevný jazyk, preto pri šírení vzdelanosti neboli medzi jednotlivými oblasťami rečové bariéry. V 12.-13.stor. vzniklo v Európe mnoho miest, kt. sa stali hospodárskymi a kultúrnymi centrami – založené prvé stredoveké univerzity, najstaršia v Bologni, neskôr v Paríži, Oxforde, Cambridgi, Salamance (Španielsko). Prvou univerzitou v strednej Európe – Karlova univerzita v Prahe (1348). Univerzity sa delili na fakulty – teológia, právo, medicína. Prvý stupeň univerzitného vzdelania – štúdium siedmych slobodných umení (dnešná filozofická fakulta). Pri štúdiu filozofie sa uplatnil nový smer scholastika, kt. využívala niekt.prvky poznania zo starovekej filozofie, najmä Aristotelovej – zakladateľom Tomáš Akvinský.

Gotické výtvarné umenie- Gotický sloh v architektúre – lomený oblúk, rebrová klenba, snaha dosiahnúť výšku – vertikály, maľba na sklo (okná), mozaikové okná. Prvý gotický chrám – Saint Denis v Paríži. Najznámejšie katedrály Notre Dame v Paríži, v Remeši, Dóm sv. Štefana vo Viedni, Dóm v Miláne, katedrála v Kolíne nad Rínom. Španielske gotické stavby ovplyvnil maurský štýl – palác arabských kalifov Alhambra v Granade. U nás Dóm sv. Alžbety v Košiciach, Dóm sv. Martina v Bratislave. V gotickom slohu sa stavali kláštory, opevnené hradby – Trenín, Krásna Hôrka, Strečno, meštianske domy, opevenenia napr. v Avignone a Dubrovníku. Najkrajšie radnice – Florencia, Siene, u nás gotická radnica v Bardejove.

Sochárstvo súčasťou architektúry – náš najznámejší got. sochár Majster Pavol z Levoče. Maliarstvo – maľby s náboženskou tématikou a tabuľové maľby, maľovali temperovými farbami rozpust. vo vode a žĺtku – zachovali sa v Banskej Štiavnici, Kremnici, Spišskej Soboty.

9. Stredovek – Obdobie vrcholného stredoveku (11-15. stor.) - Vláda Mateja Korvína a Jagelovcov
Nástup Mateja, bratríci na Slovensku
Po smrti Ladislava Pahrobka (významný uhorský panovník) uhorský snem zvolil za kráľa syna Jána Huňadyho Mateja Korvína. Mnoho hradov i miest na Slovensku bolo v rukách vojakov – bratríci (porážka). Matej Korvín postupne likvidoval ich tábory.
Vláda Mateja Korvína (1458-1490)

Obrátil sa proti svokrovi Jurajovi Poděbradskému pripojil si Moravu a Sliezsko – nechal sa korunovať za českého kráľa, chcel ovládnuť aj uhorskú šľachtu, nemilosrdne trestal kritikov svojej výbojnej politiky, dal popraviť svojho strýka Michala Siládiho a uväzniť Jána Vitéza – arcibiskupa a kancelára prvej univerzity u nás Academie Istropolitany v Bratislave. Všetku moc sústredil vo svojich rukách na Budínskom hrade. Keď si podmanil Rakúsko, preniesol kráľovské sídlo do Viedne.
Jagelovci na uhorskom tróne (1490-1526)

Poslednou dynastiou v Uhorsku boli Jagelovci. Za panovania Vladislava II., kt. bol súčasne českým kráľom, vzrástla svojvôľa šľachty, neľudsky nakladala so svojimi poddanými, čo priviedlo k veľkému povstaniu sedliakov pod vedením Juraja Dóžu (1514). Ján Zápoľský, mocný a bohatý uhorský veľmož, povstanie kruto potlačil. Nové zákony zmenili poddaných na nevoľníkov. Ani nástupca Vladislava II., jeho syn Ľudovít II. nedokázal zabezpečiť v krajine poriadok a disciplínu. Na strednom Slovensku vypuklo banícke povstanie s centrom v B.Bystrici, bolo krvavo potlačené. Anarchia šľachty mala pre Uhorsko tragické následky – kráľ nedokázal prinútiť k aktívnej obrane proti Turkom. 29.8.1526 v bitke pri Moháči – zahynul panovník v boji, Turkom sa otvorila cesta do Uhorska. Bitka pri Moháči uzatvára obdobie rozkvetu Uhorského kráľovstva a súčasne aj obdobie stredoveku u nás. Slovensko vstupuje do nového veku. Nastupuje Habsburgská monarchia –začiatok Novoveku